Conor Fortune, novinár pre Amnesty International
V jedno svieže, ale nezvyčajne slnečné zimné ráno som sa ocitol na streche svojej londýnskej kancelárie s páskou na ústach a kamerou smerujúcou na moju tvár. Okolo mňa bolo tucet mojich kolegov z tlačového strediska Amnesty, ktorí sa krčili v rovnako podivnej situácii.
Našťastie pre nás to nebol len nejaký portrét “dokazujúci život” rukojemníkov, ako prostriedok k ťažbe výkupného z diaľky. Ale boli sme tam, pretože, v istom zmysle, sme sa cítili v obkľúčení.
Denne sa stretávame s nespočetnými prípadmi z celého sveta, kde sú ľudské práva pošliapané. Litánie najhorších predstaviteľných hrôz vypĺňajú náš pracovný deň.
Ale ako novinári a mediálne pracovníci, sme to tentoraz zobrali osobne. Cítili sme, že sme nútení vstať a hovoriť alebo protestovať mlčky, v situácií, keď boli niektorí naši kolegovia v zahraničí pozbavení slobody iba kvôli svojej práci.
Anglický spravodajca televízie Al Jazeera Peter Greste spoločne s producentmi Baheromom Mohamedom a Mohamedom Fahmym sú uväznení v Egypte odo 29. decembra 2013. 5. marca boli na súde obvinení zo šírenia “nepravdivých správ” škodlivých pre bezpečnosť štátu alebo kvôli príslušnosti k zakázanej teroristickej skupine. Obvinenia kategoricky popierajú. Teraz čelia súdu spolu s egyptskými novinármi a študentmi žurnalistiky. Podľa Amnesty je iba jeden príbeh dnes v Egypte prijateľný – ten, ktorý je prípustný podľa egyptských úradov.
Tento prípad je len špičkou ľadovca.
Ostatní mediálni pracovníci sú za mrežami a súdení v Egypte len za plnenie si svojej práce. Novinári z Rassd News Network Islam Farah a Amr Al Qazaz sú uväznení od novembra 2013 a súdení na vojenskom súde pre unikajúce dokumenty a videá ministra obrany Abdela Fattahaho Al Sisi. Amnesty označila novinárov väzňami svedomia, ktorí boli zadržaní iba pre uplatňovanie si svojho práva na slobodu prejavu. Ak budú usvedčení, mužom hrozí doživotie.
Odkedy bol Mohamed Morsi zosadený v júli 2013 krajina zažila alarmujúcu eskaláciu útokov na slobodu tlače.
Egypt nie je jediný
Vo svojej výročnej správe World Press Freedom Index organizácia Reportéri bez hraníc inštitút zistila, že ozbrojené konflikty a široké spektrum národných bezpečnostných opatrení patrí medzi faktory, ktoré viedli k evidentnému zhoršeniu slobody tlače v každej časti sveta. Zistenia Výboru na ochranu novinárov a ich výročná tlačová správa “Útoky na novinárov“ sú rovnakým vytriezvením. Na konci minulého roka bolo na celom svete uväznených 211 novinárov a 99 bolo zabitých pri výkone svojej práce.
Útoky na médiá sú viac než len riziko povolania. Ako “Reportéri bez hraníc“ upozorňujú, strategické zameranie sa na médiá v snahe “kontrolovať noviny a informácie je v rozpore so zárukami zakotvenými v medzinárodnom práve, najmä článku 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Ženevských dohovoroch z roku 1949 a doplňujúcich protokolov č. 1 a 2 k Ženevským dohovorom z roku 1977”.
Amnesty zdokumentovala vzorec, podľa ktorého novinári čelia represiám a útokom po celom svete. Počas sýrskeho ozbrojeného konfliktu, boli desiatky novinárov, ktorí podávali hlásenia o porušovaní ľudských práv, zabití, svojvoľne zatknutí, zadržaní, podrobení násilnému zmiznutiu a mučeniu. Mimo konfliktných oblastí organizácia tiež informovala o mediálnych pracovníkoch čeliacich útokom, v krajinách ako Azerbajdžan, Libéria, Mexiko a Sri Lanka. Novinárom sa často vyhrážajú, sú fyzicky napadnutí a uväznení na základe vykonštruovaných obvinení, vrátane “ohrozovania národnej bezpečnosti” alebo “terorizmu”.
Žurnalistika nie je zločin. Žurnalistika nie je terorizmus. Žurnalistika je dôležitým a základným kameňom slobody. Zodpovedné hlásenia o problémoch, ktoré formujú životy ľudí sú kľúčovým stavebným kameňom každej slobodnej spoločnosti. Keď sú novinári ohrozovaní, zatýkaní, napádaní alebo inak nútení mlčať, pravda umiera. Je na každom z nás, aby sme ju udržali nažive.