Amnesty International vypracovala zoznam 25 pravidiel, ktoré by mali ozbrojené zložky uplatňovať pri používaní gumových a pogumovaných projektilov, aby protestujúcich ľudí chránili pred vážnymi a neraz smrteľnými úrazmi a pred ďalším porušovaním ich ľudských práv, ku ktorému dochádza pri nadužívaní a nesprávnom používaní tzv. menej smrtiacich zbraní. Organizácia vydala súbor opatrení v nadväznosti na spoločnú správu Amnesty International a nadácie Omega Research Foundation s názvom Oko mi doslova vybuchlo (My Eye Exploded), ktorá dokumentuje, ako boli tisícky protestujúcich a okoloidúcich zmrzačené a ďalšie desiatky ľudí zabité v dôsledku často nedbanlivého a neprimeraného použitia menej smrtiacich zbraní poriadkovými silami. Medzi menej smrtiace zbrane patria aj nárazové projektily, ako sú gumové a pogumované kovové náboje či pogumované broky, a kanistre a granáty so slzotvorným plynom.
Prečítajte si závery novej výskumnej správy Amnesty, podľa ktorej polícia pri zásahoch proti pokojným protestujúcim čoraz bežnejšie nasadzuje streľbu gumovými projektilmi a iné menej smrtiace zbrane, čo vedie k väčšiemu počtu zranení a úmrtí. Amnesty v tejto súvislosti vyzýva na prijatie globálnej Dohody o obchode bez mučenia, ktorá bude regulovať obchod s policajným vybavením a pomôže chrániť právo na protest.
„Na demonštrantky a demonštrantov, ktoré a ktorí sa 8. marca zišli na podujatí organizovanom pri príležitosti Medzinárodného dňa žien v švajčiarskom Bazileji, polícia bez rozlišovania strieľala gumovými projektilmi. [Incident v Bazileji] poukazuje na globálny rozsah tejto krízy. Používanie nárazových projektilov a iných menej smrtiacich zbraní proti pokojne protestujúcim ľuďom je celosvetový trend. Tieto zbrane by sa mali nasadzovať len vo výnimočných prípadoch a mali by ich používať iba náležite vyškolení policajti a policajtky ako poslednú možnosť v prípade bezprostredného fyzického ohrozenia iných osôb,“ uviedla expertka Amnesty International na policajné zásahy v kontexte ochrany ľudských práv Dr. Anja Bienert.
Streľba na pokojných demonštrantov a demonštrantky, náhodná streľba do davu, mierenie na hlavu, resp. do výšky hláv, či streľba z extrémne malej vzdialenosti – to je len niekoľko príkladov nesprávneho a nebezpečného používania menej smrtiacich zbraní, ktoré Amnesty International celosvetovo identifikovala. Používanie nepresných pogumovaných brokov a ďalších projektilov, ktoré sa vymršťujú v zhlukoch, tiež často viedlo k trvalým zraneniam vrátane straty zraku.
Vlády a ozbrojené zložky štátu sa môžu pri vypracúvaní zákonov a politík na používanie menej smrtiacich zbraní odvolávať na tento súbor 25 pravidiel, ktoré vypracoval expertný tím Amnesty International.
25 pravidiel
Pravidlá na používanie menej smrtiacich zbraní obsahujú 5 základných zásad:
- používanie menej smrtiacich zbraní by malo byť právne regulované;
- menej smrtiace zbrane by sa mali používať iba v nevyhnutných prípadoch;
- menej smrtiace zbrane musia byť používané proporčne, to znamená, že škoda, ktorú ich použitím ozbrojené zložky spôsobia, nesmie byť väčšia, ako škoda či ohrozenie, ktorému chcú ich použitím predísť;
- menej smrtiace zbrane nesmú byť používané diskriminačne voči menšinám či zraniteľným skupinám;
- za používanie menej smrtiacich zbraní musia niesť zodpovednosť príslušníci a príslušníčky ozbrojených zložiek, ktoré tieto zbrane používajú, rovnako ako ich veliaci dôstojníci a dôstojníčky.
Celý zoznam pravidiel si môžete prečítať v anglickom jazyku na tomto odkaze.