TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
14. marca 2023
Štátne bezpečnostné zložky na celom svete bežne zneužívajú gumové a plastové projektily a iné zbrane na násilné potláčanie pokojných protestov, pričom spôsobujú hrozné zranenia a úmrtia, uviedla dnes Amnesty International pri príležitosti vydania novej výskumnej správy, v ktorej vyzýva na prísnu kontrolu ich používania a uzavretie globálnej dohody o regulácii obchodovania s nimi.
- Podľa novej výskumnej správy polícia pri zásahoch proti pokojným protestujúcim čoraz bežnejšie nasadzuje streľbu gumovými projektilmi a iné menej smrtiace zbrane, čo vedie k väčšiemu počtu zranení a úmrtí.
- Vyššia dostupnosť gumových projektilov a iných menej smrtiacich zbraní viedla k častejšiemu a rozsiahlejšiemu používaniu sily proti protestujúcim, v dôsledku čoho výrazne stúpol aj počet zranení s trvalými následkami.
- Svet dnes naliehavo potrebuje globálnu Dohodu o obchode bez mučenia, ktorá bude regulovať obchod s policajným vybavením a pomôže chrániť právo na protest.
Spoločná správa Amnesty International a nadácie Omega Research Foundation s názvom Oko mi doslova vybuchlo (My Eye Exploded) vychádza z výskumu, ktorý sa uskutočnil v priebehu uplynulých piatich rokov vo viac ako 30 krajinách. Správa dokumentuje, ako boli tisícky protestujúcich a okoloidúcich zmrzačené a ďalšie desiatky ľudí zabité v dôsledku často nedbanlivého a neprimeraného použitia tzv. menej smrtiacich zbraní poriadkovými silami. Medzi menej smrtiace zbrane patria aj nárazové projektily, ako sú gumové a pogumované náboje či pogumované broky, a kanistre a granáty so slzotvorným plynom.
„Zneužívanie menej smrtiacich zbraní a munície vrátane nárazových projektilov predstavuje čoraz naliehavejší problém, preto sme presvedčení, že je potrebné proti nemu bezodkladne bojovať, a to jednak zavedením právne záväznej globálnej kontroly nad ich výrobou a obchodovaním s nimi, ako aj účinnými usmerneniami pre používanie sily,“ povedal Patrick Wilcken, výskumný pracovník Amnesty International pre vojenské, bezpečnostné a policajné otázky.
Amnesty International a Omega Research Foundation sú medzi 30 organizáciami, ktoré vyzývajú medzinárodné spoločenstvo na uzavretie Dohody o obchode bez mučenia, ktorá zakáže výrobu a obchodovanie s takými nárazovými projektilmi a inými zbraňami na presadzovanie práva, ktoré zo svojej podstaty porušujú ľudské práva, a nad obchodom s iným vybavením na presadzovanie práva vrátane gumových a plastových nábojov zavedie účinnú kontrolu založenú na ochrane ľudských práv.
„Dohoda o obchode bez mučenia by celkom zakázala výrobu a obchodovanie s takými existujúcimi zbraňami a vybavením na presadzovanie práva, ktoré zo svojej podstaty porušujú ľudské práva, vrátane nebezpečných nepresných nárazových projektilov používaných jednotlivo, ako sú gumové a pogumované kovové náboje, a streliva, ktoré sa vystreľuje naraz vo väčšom množstve, ako sú pogumované broky, ktorých použitie spôsobilo slepotu a iné vážne zranenia a úmrtia ľudí na celom svete,“ povedal Dr. Michael Crowley, výskumný pracovník nadácie Omega Research Foundation.
Mapovanie problematického používania menej smrtiacich zbraní pri protestoch
Digitálny verifikačný zbor Amnesty International analyzoval 300 fotografií a videí a našiel 75 prípadov problematického použitia kinetických projektilov pri viac ako 30 protestoch po celom svete.
Digitálny verifikačný zbor Amnesty International vyznačil na mape viac ako 30 protestov, pri ktorých orgány činné v trestnom konaní použili menej smrtiace zbrane problematickým spôsobom, pričom potvrdil miesto, dátum a platnosť. Incidenty sú primárne prepojené s predchádzajúcimi výskumami a tlačovými správami Amnesty International a pokrývajú protesty od roku 2018 do januára 2023. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci a v rovnakom časovom období sa vyskytli protesty a incidenty, ktoré neboli zahrnuté do výskumu a mapy.
Zneužívanie menej smrtiacich zbraní na celom svete spôsobuje devastačné zranenia
Tieto zbrane viedli v stovkách prípadov k trvalému poškodeniu zdravia a k mnohým úmrtiam. Alarmujúco stúpol počet poranení očí, pri ktorých došlo aj k prasknutiu očnej gule, odlúčeniu sietnice a úplnej strate zraku, počet zlomenín lebečných kostí a poranení mozgu, ako aj počet iných zlomenín a prípadov natrhnutia vnútorných orgánov a vnútorného krvácania vrátane prepichnutia srdca a pľúc zlomenými rebrami, prípadov poškodenia pohlavných orgánov a tiež psychickej traumy.
Podľa hodnotiacej správy čilského Národného inštitútu pre ľudské práva viedli policajné zásahy počas protestov, ktoré sa začali v októbri 2019, k viac ako 440 zraneniam očí, pričom vo viac ako 30 prípadoch došlo k prasknutiu očnej gule alebo iným devastačným zraneniam, ktoré viedli k strate zraku. V recenzovanej štúdii založenej na lekárskych záznamoch z obdobia od roku 1990 do júna 2017 sa uvádza, že najmenej 53 ľudí v tomto období zomrelo na následky zasiahnutia projektilmi, ktoré vystrelili príslušníci bezpečnostných síl. Štúdia tiež dospela k záveru, že 300 z 1 984 zranených osôb utrpelo zranenia s trvalými zdravotnými následkami. Skutočný počet je pravdepodobne oveľa vyšší.
Odvtedy sa celosvetovo zvýšila dostupnosť a rozmanitosť nárazových projektilov, čo ešte viac posilnilo militarizáciu policajných opatrení pri protestoch. V novej výskumnej správe Amnesty International a Omega Research Foundation sa konštatuje, že vnútroštátne usmernenia o používaní nárazových projektilov len zriedkavo spĺňajú medzinárodné normy o používaní sily, v ktorých sa uvádza, že ich nasadenie má byť obmedzené na situácie krajnej núdze, keď násilné jednotlivé osoby predstavujú bezprostrednú hrozbu ublíženia iným osobám. Policajné zložky bežne a beztrestne porušujú predpisy.
V apríli 2021 išla vtedy 22-ročná Leidy Cadena Torres na protest proti daňovej reforme v kolumbijskom hlavnom meste Bogota, keď ju do tváre zasiahol gumový projektil vypálený zblízka príslušníkom poriadkovej polície. Prišla o oko. „Nechápala som, čo sa deje, tak som vytiahla telefón a odfotila sa, ale nevidela som to… Snažia sa vám spôsobiť takéto viditeľné zranenia a vystrašiť tým ostatných ľudí, aby sa báli vychádzať do ulíc,“ povedala pre Amnesty International.
Skúsenosť Leidy Cadena Torres, ktorú polícia pripravila o zrak, nie je ojedinelá. K podobným prípadom dochádza s alarmujúcou pravidelnosťou počas protestov v štátoch Južnej a Strednej Ameriky, v Európe, na Blízkom východe, v Afrike aj USA.
Gustavo Gatica, 22-ročný študent psychológie, oslepol na obe oči po tom, ako ho 8. novembra 2019 zasiahli do tváre pogumované kovové broky vystreľované naraz po 12 kusoch, ktoré polícia použila proti účastníkom a účastníčkam protestov proti nerovnosti v čilskom hlavnom meste Santiago. Dodnes nebola za tento čin vyvodená žiadna zodpovednosť. Gustavo Gatica pre Amnesty International nedávno povedal: „Cítil som, ako mi z očí tečie voda… ale bola to krv.“ Dúfa, že jeho zranenia aspoň prispejú k zmene, aby sa podobné tragédie prestali opakovať, a inšpirujú ľudí „k tomu, aby sa zobudili“.
V USA je používanie gumových projektilov na potlačenie pokojných protestov čoraz bežnejšie. Jeden z demonštrantov, ktorý bol 31. mája 2020 v Minneapolise v Minnesote zasiahnutý do tváre, povedal Amnesty International: „Pri náraze gumového projektilu mi explodovalo oko a nos sa mi presunul z miesta, kde má nos byť, pod druhé oko. Prvú noc v nemocnici mi zozbierali kúsky oka a zošili ich dohromady. Potom mi späť posunuli a vytvarovali nos. Nakoniec mi vložili očnú protézu, takže teraz vidím len na pravé oko.“
Podľa španielskej kampane Stop Balas de Goma používanie veľkých, zo svojej podstaty nepresných gumových nárazových projektilov veľkosti tenisovej loptičky viedlo v Španielsku najmenej k jednému úmrtiu na následky poranenia hlavy a 24 vážnym zraneniam vrátane 11 prípadov vážneho poranenia očí.
Vo Francúzsku lekárske správy z vyšetrení 21 pacientov so zraneniami tváre a očí spôsobenými gumovými projektilmi obsahujú záznamy o vážnych zraneniach vrátane fragmentácie kostí, zlomenín a prasklín, ktoré viedli k slepote.
Amnesty International zdokumentovala aj prípady neprimeraného použitia granátov a kanistrov so slzotvorným plynom, ktoré boli namierené a vystrelené priamo na jednotlivcov alebo do davu v Čile, Ekvádore, Francúzsku, Gaze, Guinei, Hongkongu, Iráne, Iraku, Kolumbii, Peru, Sudáne, Tunisku a Venezuele.
V Iraku bezpečnostné sily v roku 2019 zámerne použili proti demonštrujúcim špeciálne slzotvorné granáty, ktoré sú desaťnásobne ťažšie ako typická munícia so slzotvorným plynom, čím spôsobili hrozné zranenia a najmenej dve desiatky úmrtí. V Tunisku zomrel 21-ročný Haykal Rachdi po tom, ako ho v januári 2021 zasiahol do hlavy kanister so slzotvorným plynom. Bezpečnostné sily v Kolumbii nasadili proti protestujúcim 30-trubicový granátomet VENOM, pôvodne vyvinutý pre vojenské námorníctvo USA, ktorým na nich vystreľovali dávky granátov so slzotvorným plynom.
