Amnesty International vyzýva na vyvodenie zodpovednosti za vojnové zločiny spáchané severozápadne od Kyjeva

VAROVANIE: Nasledujúci text obsahuje znepokojivé svedectvá a grafický obsah a nie je vhodný pre maloleté osoby.

TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
6. mája 2022

Amnesty International vykonala rozsiahly terénny výskum v oblasti severozápadne od Kyjeva. Organizácia zdokumentovala sériu vojnových zločinov, ktoré spáchali ruské ozbrojené sily, a svoje zistenia publikovala v krátkej výskumnej správe s názvom On sa už nevráti. Na základe tejto správy Amnesty vyzýva na vyvodenie zodpovednosti voči ruskej armáde na všetkých stupňoch velenia.

Správa vychádza z desiatok rozhovorov a rozsiahleho skúmania dôkazového materiálu. Výskumný tím Amnesty International zdokumentoval nezákonné letecké útoky na Borodianku a mimosúdne popravy v ďalších obciach vrátane Buče, Andrijivky, Zdvyživky a Vorzeľa.

Delegácia Amnesty International pod vedením generálnej tajomníčky organizácie Agnès Callamard v uplynulých dňoch navštívila dotknutú oblasť. Počas návštevy členky a členovia delegácie hovorili s preživšími a rodinami obetí, ako aj s vysokými štátnymi predstaviteľmi Ukrajiny.

„Zločiny ruskej armády, ktoré sa nám podarilo zdokumentovať, majú charakter nezákonných útokov [na civilné ciele] a úmyselného zabíjania civilného obyvateľstva,“ uviedla Agnès Callamard, ktorá ďalej popisuje svoje stretnutie s rodinami obetí: „Stretli sme sa s rodinami, ktorých blízki zahynuli pri strašných útokoch a ktorých životy sa v dôsledku ruskej invázie navždy zmenili. Požadujú spravodlivosť a my ich v tom podporujeme. Vyzývame ukrajinské štátne orgány, Medzinárodný trestný súd a ďalšie subjekty, aby zabezpečili uchovanie dôkazov, ktoré by mohli byť nápomocné pri trestnom stíhaní vojnových zločinov. Všetky zodpovedné osoby vrátane vyšších veliacich dôstojníkov musia byť postavené pred spravodlivosť.“

Zhrnutie výskumu a zistení

Tím Amnesty International strávil v oblasti 12 dní, počas ktorých viedol rozhovory s obyvateľmi a obyvateľkami obcí Buča, Borodianka, Novyj Korohod, Andrijivka, Zdvyživka, Vorzeľ, Makariv a Dmytrivka a navštívil mnohé miesta činu.

Výskumníci a výskumníčky sa rozprávali dohromady s 84 ľuďmi. Až 45 z nich malo vlastné (nesprostredkované) vedomosti o nezákonnom zabití svojich príbuzných a susedov ruskými vojakmi, v niektorých prípadoch boli priamo očitými svedkami a svedkyňami zabíjania. Ďalších 39 ľudí svedčilo o leteckých útokoch na osem bytových domov.

V obci Borodianka došlo podľa zistení Amnesty International k útokom, ktoré nerozlišovali medzi civilnými a vojenskými cieľmi a zničili celú obytnú štvrť. Pri týchto útokoch prišlo o život najmenej 40 civilistov a civilistiek a ďalšie tisíce stratili domov.

V Buči a niekoľkých ďalších obciach severozápadne od Kyjeva sa výskumnému tímu podarilo zdokumentovať 22 prípadov nezákonných zabití príslušníkmi ruskej armády, pričom väčšina z nich sa javí ako mimosúdne popravy.

Nezákonné letecké útoky na obec Borodianka

V dňoch 1. a 2. marca zničila séria ruských leteckých útokov osem bytových domov v obci Borodianka vzdialenej približne 60 km severozápadne od Kyjeva. V budovách žilo viac ako 600 rodín. Pri útokoch zahynulo najmenej 40 ľudí, väčšina z nich sa v čase útokov ukrývala v pivničných priestoroch. Niekoľko ľudí zahynulo priamo vo svojich bytoch. Útoky poškodili aj desiatky okolitých budov a domov.

V stredu 2. marca v ranných hodinách zabil v Borodianke jediný letecký útok najmenej 23 ľudí, ktorí sa nachádzali v dome číslo 359 na Centrálnej ulici v časti Babynci. Medzi obeťami bolo aj 5 príbuzných Vadima Zahrebelného: jeho matka Lýdia, brat Volodymyr so svojou manželkou Júliou a jej rodičia Ľubov a Leonid Hurbanovovci.

Vadim udalosť opísal nasledovne: Z domu číslo 359 sme [spolu so synom] vyšli krátko po siedmej ráno. Moja mama a môj brat s manželkou a jej rodičmi však trvali na tom, že zostanú v suteréne. Báli sa, že ak vyjdú na ulicu, ruskí vojaci ich [na mieste] zastrelia. Asi 20 minút po našom odchode zasiahlo dom bombardovanie, ktoré ich všetkých zabilo, spolu s ostatnými susedmi.

V blízkosti bytového domu sa v čase jeho bombardovania nachádzal aj Vasyľ Jarošenko, ktorý tímu Amnesty povedal: „Vyšiel som z bytu, že porobím niečo v garáži. Moja manželka sa práve chystala pomôcť niekoľkým starším susedom zísť do pivnice. Keď som prišiel ku garáži, ktorá sa nachádza asi 150 metrov od budovy, ozval sa obrovský výbuch. Prikrčil som sa za garážou. Keď som sa obzrel, uvidel som v dome veľkú dieru. Celá stredná časť budovy sa zrútila presne na miesto, kde sa obyvatelia a obyvateľky domu ukrývali v suteréne. Útok zabil aj moju manželku Halinu. Dodnes ju vidím stáť pri dverách nášho bytu, v ktorom sme žili 40 rokov.

V utorok 1. marca zasiahla séria cielených leteckých útokov šesť ďalších bytových domov v okolí. V dome číslo 371 na Centrálnej ulici bombardovanie zabilo najmenej sedem ľudí vrátane 39-ročného chirurga Vitalija Smiščuka, jeho manželky Tetiany a ich štvorročnej dcéry Jevy.

Situáciu, v ktorej k udalosti došlo, pre Amnesty International opísala Vitaliho mama Ľudmila: „Situácia sa zhoršila, prechádzať z jednej časti mesta do druhej bolo príliš nebezpečné. Na uliciach boli tanky… Ľudia sa báli pohybovať po vonku. Hovorila som synovi, aby odtiaľ odišiel, ale on sa bál vyjsť von. Namiesto toho sa [s dcérou a manželkou] ukryli v pivnici, ale bomba zničila celý stred budovy, kde sa nachádzal aj suterén.

Podľa informácií Amnesty International sa pred bombardovaním vyskytli prípady, keď ozbrojené osoby podporujúce ukrajinskú armádu strieľali zo zasiahnutých budov alebo spoza nich na okoloidúce ruské vojenské vozidlá. Nie je však známe, či sa v niektorých z bombardovaných budov alebo v ich blízkosti nachádzali stabilné ukrajinské vojenské ciele. Cielené útoky na civilné objekty a neprimerané útoky predstavujú vojnové zločiny.

Na tomto odkaze si môžete pozrieť nové interaktívne 360-stupňové zobrazenie rozsiahlych škôd spôsobených leteckými útokmi v Borodianke.

Nezákonné zabíjanie severozápadne od Kyjeva

Koncom februára ruské vojsko obsadilo obec Buča, ktorá sa nachádza približne 30 km severozápadne od Kyjeva. Amnesty International zhromaždila hmotné dôkazy a výpovede, podľa ktorých ruskí vojaci v období medzi 4. a 19. marcom neďaleko križovatky ulíc Jablunska a Vodoprovidna, v bloku piatich bytových domov so spoločným dvorom mimosúdne popravili päť mužov.

V piatok 4. marca ruskí vojaci zastrelili 43-ročného obchodného manažéra a otca dvoch detí Jevhena Petrašenka v jeho vlastnom byte na Jablunskej ulici. Jevhenova manželka Tatiana v rozhovore s Amnesty International uviedla, že ona sa skrývala v suteréne, kým Jevhen zostal doma, pretože chcel pomôcť susedovi počas domových prehliadok, ktoré vykonávali ruskí vojaci. Tatiana stratila kontakt s manželom. Na druhý deň jeho telo našiel v ich byte jeden zo susedov.

Tatiana požiadala ruských vojakov, aby ju pustili do bytu. Jevhen ležal mŕtvy v kuchyni. Na chrbte mal diery po guľkách, tam, ako sú pľúca a pečeň. Jeho telo zostalo v byte do 10. marca, keď sme ho mohli pochovať do plytkého hrobu na dvore,opísala v rozhovore.

Výskumný tím Amnesty International našiel na mieste činu dve guľky a tri nábojnice. Odborník na muníciu identifikoval guľky ako protipancierové náboje 7N12 s čiernou špičkou kalibru 9×39 mm. Na použitie tejto munície sú potrebné špeciálne pušky, ktoré používajú niektoré elitné ruské jednotky vrátane tých, ktoré údajne v predmetnom období pôsobili v Buči.

Analýza viacerých vojenských dokumentov, ktoré sa výskumnému tímu podarilo získať v Buči, poskytla ďalšie informácie o ruských jednotkách operujúcich v marci v obci Buča. Dokumenty obsahujú záznamy o odvode a výcviku vodiča-mechanika 104. pluku ruských vzdušných výsadkových síl (VDV). Práve niektoré z jednotiek VDV sú vybavené puškami, do ktorých sa používajú protipancierové náboje kalibru 9×39 mm.

V dňoch 22. – 23. marca ruskí vojaci zabili aj Leonida Bodnarčuka, 44-ročného stavebného robotníka, ktorý býval v tom istom dome ako Jevhen Petrašenko. Ľudia z domu, ktorí sa ukrývali v suteréne, povedali Amnesty International, že ruskí vojaci najprv do Leonida strelili, keď vychádzal hore schodmi, a vzápätí vhodili na schodisko ručný granát. Susedia neskôr našli Leonidovo zmrzačené telo na schodoch v kaluži krvi.

Výskumný tím našiel na schodoch vedúcich do suterénu veľké krvavé škvrny. Obhorené miesta a poškodenie steny pri schodoch zodpovedajú následkom výbuchu granátu.

Mimosúdne popravy a ďalšie vojnové zločiny sa stali charakteristickým prvkom ruskej invázie

Výskumník Amnesty International pri práci, apríl 2022

Ďalšie dôkazy a svedectvá o nezákonnom zabíjaní a zjavných mimosúdnych popravách zozbierala Amnesty International v susedných obciach. Niektoré z obetí mali ruky zviazané za chrbtom, na iných sa našli známky mučenia.

V dedine Novyj Korohod zabili 46-ročného stavebného robotníka Viktora Klokuna. Jeho partnerka Olena Sachno pre Amnesty International povedala, že 6. marca jej niekoľko dedinčanov prinieslo Viktorovo telo: Ruky mal zviazané za chrbtom bielym plastovým pásikom. Bol zastrelený do hlavy.

Oľha Syčevska (32) a jej 62-ročný svokor Olexandr zahynuli pri ostreľovaní civilného konvoja, v ktorom sa viezli autom. Oľhin manžel Olexij sa domnieva, že konvoj ostreľovali ruskí vojaci: V konvoji sa nachádzali iba civilisti a civilistky na úteku. Takmer vo všetkých autách boli deti. Keď sme autom dostali k línii stromov, začul som výstrely – najprv jednotlivé a potom súvislú paľbu.

Strely zasiahli prvé vozidlo v konvoji a to zastavilo. My sme boli v druhom aute a tiež sme museli zastaviť. Potom nás zasiahli. Naše auto zasiahlo najmenej šesť alebo sedem výstrelov. Môj otec zahynul okamžite, guľka ho trafila do hlavy. Moju manželku zasiahol kovový šrapnel a zranenia utrpelo aj moje dieťa [syn].

Rodinní príslušníci a príslušníčky obetí v Buči, Borodianke a ďalších okolitých obciach mali často výhrady voči spôsobu, akým štátne orgány narábali s pozostatkami ich blízkych. Zaobchádzanie s telesnými pozostatkami exhumovanými z trosiek budov alebo z plytkých dočasných hrobov údajne sprevádzal chaos, úrady nie vždy riadne informovali príbuzenstvo a objavili sa aj prípady, keď boli pozostatky obetí nesprávne identifikované.

Žiadame spravodlivosť pre všetky obete a preživších vojnových zločinov

Vykonanie mimosúdnej popravy počas medzinárodného ozbrojeného konfliktu predstavuje úmyselnú vraždu, ktorá je považovaná za vojnový zločin. Za vojnový zločin sú považované aj neprimerané útoky a útoky, pri ktorých armáda vedome nerozlišuje medzi civilnými a vojenskými cieľmi.

Priami páchatelia vojnových zločinov musia niesť trestnoprávnu zodpovednosť za svoje konanie. Trestnoprávnu zodpovednosť zároveň musia niesť aj nadriadení veliaci dôstojníci a civilní predstavitelia štátu vrátane ministrov a prezidentov, ktorí vedeli alebo mali vedieť o vojnových zločinoch, ktoré spáchali ich jednotky, ale nepokúsili sa ich zastaviť alebo potrestať.


Všetky súdne procesy a ďalšie mechanizmy na dosiahnutie spravodlivosti by mali byť čo najkomplexnejšie a najtransparentnejšie. Všetci páchatelia vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti, genocídy a zločinu agresie na Ukrajine musia byť postavení pred súd bez ohľadu na to, ku ktorej strane konfliktu patria, a musia byť súdení v spravodlivých súdnych procesoch, bez toho, aby im hrozil trest smrti. Pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní zločinov podľa medzinárodného práva by mali zodpovedné osoby klásť dôraz na práva obetí, preživších a pozostalých.

Dokumentácia Amnesty International o porušovaní ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva počas ruskej invázie na Ukrajinu je k dispozícii na tomto odkaze.

KONIEC



Fotografie z návštevy delegácie Amnesty International na Ukrajine:

Topics