TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
31. októbra 2023
Amnesty International overila informácie, že izraelská armáda počas vojenských operácií pozdĺž svojej severnej hranice, pri útokoch na Libanon, použila delostrelecké granáty obsahujúce biely fosfor. K útokom touto zápalnou látkou došlo v období od 10. do 16. októbra 2023. Pri útoku na mesto Dhayra 6. októbra útočníci nerozlišovali medzi civilným obyvateľstvom, resp. infraštruktúrou a vojenskými cieľmi. Pri útoku utrpeli zranenia najmenej 9 civilisti a došlo tiež k poškodeniu civilných objektov. Príslušné orgány musia tento útok vyšetriť ako vojnový zločin.
Cezhraničné boje s Libanonom sa od 7. októbra výrazne vystupňovali. Pri izraelskom ostreľovaní pohraničnej oblasti Libanonu doteraz prišli o život okrem 48 členov ozbrojenej skupiny Hizballáh najmenej štyria civilisti. Hizballáh a ďalšie ozbrojené skupiny zároveň vystrelili rakety na severný Izrael. Podľa informácii izraelskej armády pri útoku prišli o život 6 izraelskí vojaci a jeden civilista. Amnesty International vyšetruje útoky Hizballáhu a iných ozbrojených skupín na severný Izrael s cieľom overiť porušenie medzinárodného humanitárneho práva.
„Je viac než hrozivé, že izraelská armáda pri používaní bieleho fosforu nerozlišovala medzi vojenskými cieľmi a civilnými objektmi. Armáda tak konala v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom. Nezákonné použitie bieleho fosforu v libanonskom meste Dhayra, ku ktorému došlo 16. októbra, vážne ohrozilo životy civilistov a civilistiek. Mnohých ľudí, ktorých útok zasiahol, museli hospitalizovať. Obyvateľstvo oblasti zároveň čelí nútenému vysídleniu v dôsledku toho, že im pri útoku oheň zachvátil domy a autá.
Zintenzívnenie bojov v južnom Libanone vyvoláva čoraz väčšie obavy. Izraelská armáda musí okamžite zastaviť používanie bieleho fosforu, najmä v obývaných oblastiach. Zdá sa, že Izrael zabudol na svoj záväzok z roku 2013, že tento druh zbraní prestane používať. Izraelská armáda musí prestať ohrozovať životy civilistov a civilistiek v Libanone,“ uviedla Aya Majzoub, zástupkyňa regionálnej riaditeľky Amnesty International pre Blízky východ a severnú Afriku.
Používanie bieleho fosforu má svoje zákonné obmedzenia
Medzinárodné humanitárne právo obmedzuje zákonné spôsoby a okolnosti používania bieleho fosforu. Útočiaca strana nesmie granáty s bielym fosforom strieľať na obývané civilné oblasti a civilnú infraštruktúru ani do ich bezprostrednej blízkosti. Dôvodom tohto obmedzenia je vysoká horľavosť látky a pravdepodobnosť šírenia požiaru a dymu. Medzinárodné právo jasne zakazuje útoky bielym fosforom, pri ktorých sa nerozlišuje medzi civilným obyvateľstvom a objektmi a vojenskými cieľmi či bojovníkmi nepriateľskej strany.
Biely fosfor je zápalná látka, ktorá sa zväčša používa na vytvorenie hustej dymovej clony alebo na označenie cieľov. Pri kontakte so vzduchom horí pri extrémne vysokých teplotách a v zasiahnutých oblastiach často spôsobuje požiare. Ľudia vystavení pôsobeniu bieleho fosforu môžu utrpieť poškodenie dýchacích ciest, zlyhanie orgánov, vážne popáleniny a ďalšie doživotné alebo smrteľné zranenia spôsobujúce strašnú bolesť. Biely fosfor sa nedá uhasiť vodou.
Použitie bieleho fosforu v pohraničnej oblasti
Amnesty International preskúmala súbor dôkazov, z ktorých vyplýva, že izraelská armáda pri útoku na mesto Dhayra použila dymové delostrelecké granáty s bielym fosforom. Išlo teda o útok na obývanú civilnú oblasť v južnom pohraničí Iránu. Investigatívne laboratórium Amnesty International, ktoré je súčasťou programu Amnesty na výskum a dokumentovanie postupu aktérov v krízových situáciách, overilo videozáznamy a fotografie, ktoré ukazujú použitie dymových delostreleckých granátov s bielym fosforom v meste Dhayra dňa 16. októbra. Tím Amnesty tiež získal presvedčivé dôkazy o použití bieleho fosforu v troch ďalších prípadoch, ku ktorým došlo v období od 10. do 16. októbra v mestách Dhayra, al-Mari a Aita al-Chaab.
Amnesty International zároveň overila videozáznam z mesta Dhayra, ktorý vznikol 13. októbra. Na zázname vidieť dymové oblaky rozptýlené delostrelectvom. Oblaky zodpovedajú munícii s bielym fosforom. Na záberoch, ktoré 10. októbra natočil novinár v Dhayre, zrejme ukazujú uvoľňovanie bieleho fosforu, ktorý sa po kontakte so vzduchom vznietil.
Výskumný tím Amnesty International viedol rozhovory so starostom mesta Dhayra, obyvateľom mesta, pracovníkom civilnej obrany, ktorý umožnil prevoz zranených civilistov do blízkej nemocnice, a s lekárom pohotovostnej služby zamestnaným v nemocnici, ktorá zranených civilistov prijala.
Dôkazy o použití bieleho fosforu v meste Dhayra
Investigatívne laboratórium Amnesty International overilo videozáznam vytvorený 16. októbra v Dhayre. Na zázname vidieť dymové oblaky rozptýlené delostrelectvom. Oblaky zodpovedajú munícii s bielym fosforom.
Haitham Nisr, lekár pohotovostnej služby v libanonsko-talianskej nemocnici, pre Amnesty International uviedol, že 16. a 17. októbra lekárske tímy ošetrili deväť ľudí z miest Dhayra, Yarine a Marwahin. Všetci pacienti trpeli dýchavičnosťou a kašľom, ktoré doktor pripisuje vdýchnutiu bieleho fosforu. Väčšinu pacientov podľa neho prepustili z nemocnice ešte v ten istý deň.
Ali Safieddine, regionálny riaditeľ libanonskej civilnej obrany, dňa 16. októbra facilitoval prevoz zranených osôb do nemocnice a následnú evakuáciu mesta 17. októbra. Safieddine tímu Amnesty International povedal, že civilná obrana prijala viacero volaní od obyvateľstva mesta. Volajúci hlásili, že „bomby produkujú mimoriadne nepríjemný zápach a po vdýchnutí spôsobujú dusenie… Štyroch členov nášho personálu, ako aj niekoľko ľudí žijúcich v Dhayre počas uplynulých dní prijali do nemocnice kvôli duseniu… Pre hustý biely dym, ktorý v noci zahalil mesto a rozplynul sa až dnes ráno [17. októbra], sme si nedovideli ani na vlastné ruky,“ uviedol pre Amnesty International Ali Saffiedine. Tento opis zodpovedá príznakom použitia bieleho fosforu, ktorý produkuje hustý biely dym a zápach podobný cesnaku.
Niektoré domy boli v plameňoch aj dva dni po útoku
Podľa starostu mesta Dhayra, Abdullaha al-Ghrayyeba, sa ostreľovanie oblasti začalo 16. októbra okolo 16.00 hod. miestneho času a pokračovalo až do noci.
„Mesto zahalil veľmi nepríjemný zápach a obrovský mrak. Nevideli sme ďalej ako na päť-šesť metrov. To spôsobilo, že ľudia začali horúčkovito utekať zo svojich domovov. Keď sa niektorí z nich po dvoch dňoch vrátili, ich domy boli ešte stále v plameňoch. Zapálili sa im autá. Našli vypálené pozemky. Dodnes nájdete zvyšky [munície] veľké ako päsť, ktoré na vzduchu znovu samovoľne vzbĺknu,“ uviedol Abdullah al-Ghrayyeb.
Investigatívne laboratórium Amnesty International analyzovalo video, na ktorom vidno, ako sa na dvore jedného z obyvateľov samovoľne rozhorel kus bieleho fosforu po tom, ako kameňom narušili skôrnatenú vrstvu na jeho povrchu. Podľa al-Ghrayeba obyvateľ mesta video natočil 25. októbra, teda deväť dní po ostreľovaní Dhayre. Biely fosfor sa môže opätovne vznietiť, ak je vystavený kyslíku, a to aj niekoľko týždňov po jeho roztrúsení.
Bojujúce strany musia rozlišovať medzi civilnými objektmi a vojenskými cieľmi
Podľa medzinárodného humanitárneho práva musia všetky strany ozbrojeného konfliktu za každých okolností rozlišovať medzi civilnými objektmi, resp. obyvateľstvom a vojenskými cieľmi vrátane bojovníkov. Útoky musia vždy smerovať len na bojovníkov a vojenské ciele. Útoky, pri ktorých sa nerozlišuje medzi civilnými objektmi, resp. obyvateľstvom a vojenskými cieľmi, medzinárodné právo zakazuje. Útok, pri ktorom útočiaca strana nerozlíšila medzi civilnými objektmi a vojenským cieľom, a ktorý zároveň viedol k stratám na životoch a zdraví civilnej populácie alebo poškodeniu civilnej infraštruktúry, medzinárodné právo považuje za vojnový zločin.
Pri použití bieleho fosforu je vysoko pravdepodobné, že sa nebezpečný dym a požiare rýchlo rozšíria. Munícia s bielym fosforom by sa preto nikdy nemala používať v civilných obývaných oblastiach ani v ich bezprostrednej blízkosti. Uvedené vlastnosti tejto látky môžu pri používaní v blízkosti civilných objektov predstavovať útoky, ktoré nerozlišujú medzi civilnými objektmi a vojenskými cieľmi. Pri izraelskom útoku na mesto Dhayra utrpeli civilisti zranenia a došlo k poškodeniu a zničeniu civilných objektov, preto je tento útok možné považovať za nezákonný. Príslušné orgány musia útok vyšetrovať v súlade s medzinárodným právom ako vojnový zločin.
Použitie bieleho fosforu v mestách Aita al-Chaab a al-Mari
Investigatívne laboratórium Amnesty International zároveň overilo zábery, na ktorých je vidieť ostreľovanie pohraničného mesta Aita al-Chaab aj útoky v blízkosti mesta al-Mari v južnom Libanone. Na dvoch videozáznamoch, ktoré vznikli 10. októbra v okolí mesta al-Mari, je vidieť zapálené plstené kliny, ktoré padajú na zem a vyvolávajú rozsiahle požiare. Toto video takmer určite svedčí o použití bieleho fosforu v oblasti.
Amnesty International overila aj jedno video a päť fotografií, ktoré zachytili ostreľovanie mesta Aita al-Chaab, ku ktorému došlo 15. októbra. Zábery veľmi pravdepodobne ukazujú použitie zmesi nábojov s bielym fosforom a štandardných vysoko výbušných delostreleckých projektilov.
Granáty s bielym fosforom pri izraelskej hranici
Investigatívne laboratórium Amnesty International overilo aj fotografie, ktoré vyhotovili fotografi agentúry AFP dňa 18. októbra v Izraeli, v blízkosti hranice s Libanonom. Fotografie zachytili húfnice M109 kalibru 155 mm a vedľa nich dymové granáty s bielym fosforom usporiadané v rade, nachystané na použitie. Tieto granáty majú charakteristickú svetlozelenú farbu a červené a žlté pásy. Granáty sú viditeľne označené kódmi M825A1 a D528, čo sú identifikačné kódy ministerstva obrany USA (DODIC) pre granáty s obsahom bieleho fosforu. Použitie týchto húfnic a granátov už Amnesty International zdokumentovala v blízkosti bariéry medzi Izraelom a Gazou. Hoci ide o americké identifikačné kódy, Amnesty International nedokáže na ich základe potvrdiť, kde boli tieto náboje vyrobené.
Medzinárodné právo a biely fosfor
Biely fosfor sa z hľadiska medzinárodného práva nepovažuje za chemickú zbraň, pretože jeho hlavným účinok nie je toxické pôsobenie, ale predovšetkým horenie. Používanie bieleho fosforu sa riadi Tretím protokolom Dohovoru o konvenčných zbraniach (Protocol III of the Convention on Conventional Weapons, resp. CCW). Libanon je signatárskou krajinou protokolu od 2017, Izrael však protokol doteraz nepodpísal.
Protokol zakazuje používanie leteckých zápalných zbraní vrátane tých, ktorých použitie Amnesty zdokumentovala v tomto prípade, v oblastiach s hustým výskytom civilného obyvateľstva. V protokole sa zápalné zbrane vymedzujú ako zbrane „primárne určené“ na zakladanie požiarov a spaľovanie ľudí. Podľa protokolu tieto zbrane nie sú určené na iné účely vrátane vytvárania dymových clôn.
Kontext situácie
Vzájomné útoky v izraelsko-libanonskom pohraničí sa stupňujú od 7. októbra, keď Hamas a iné ozbrojené skupiny podľa informácií izraelských úradov zabili v južnom Izraeli najmenej 1 400 ľudí a vzali viac ako 200 rukojemníkov, resp. rukojemníčok a zajatcov, väčšinou civilistov a civilistiek. Izraelské sily následne podnikli tisíce leteckých a pozemných útokov na pásmo Gazy, pri ktorých podľa informácií palestínskeho ministerstva zdravotníctva zahynulo v pásme Gazy viac ako 8 000 ľudí, väčšinou civilistiek a civilistov vrátane najmenej 2 704 detí. Viac ako 2 000 obetí ostáva pod troskami domov. Viac ako 17 439 ďalších osôb v pásme Gazy utrpelo zranenia, zdravotníctvo v obliehanej enkláve je na pokraji kolapsu. Milióny ľudí čelia ďalšiemu vysídleniu, vyvlastneniu a utrpeniu v dôsledku bojov a nezákonnej blokády.
V októbri Amnesty International zdokumentovala použitie delostreleckých granátov s bielym fosforom izraelskou armádou v husto obývaných civilných oblastiach v pásme Gazy. Niektoré zo zdokumentovaných prípadov použitia bieleho fosforu možno považovať za nerozlišujúce útoky, ktoré sú nezákonné. Izraelské orgány 14. októbra popreli použitie bieleho fosforu pri svojich vojenských operáciách v pásme Gazy a Libanone.
Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu bolo k 27. októbru v dôsledku bojov vysídlených takmer 20 000 obyvateľov a obyvateliek južného Libanonu. Izraelské orgány oznámili, že evakuujú 28 miest v severnom Izraeli pozdĺž hraníc s Libanonom, v ktorých žije dohromady približne 60 000 obyvateľov a obyvateliek.
Amnesty International je nestranná ľudskoprávna organizácia. Organizácia chce docieliť, aby všetky strany ozbrojeného konfliktu dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné právo v oblasti ľudských práv. V súlade s týmto cieľom bude Amnesty International vo svojich budúcich správach skúmať nasadenie izraelskej armády v pásme Gazy v záujme určiť, či Izrael dodržiava pravidlá medzinárodného humanitárneho práva vrátane vykonávania nevyhnutných preventívnych opatrení na minimalizáciu škôd voči civilistom a civilným objektom a zdržania sa nezákonných útokov a kolektívnych trestov voči civilnému obyvateľstvu, ako to vyžaduje medzinárodné právo. Amnesty International bude naďalej sledovať aj aktivity Hamasu a iných palestínskych ozbrojených skupín.