TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
3. APRÍLA 2025
Belgické úrady naďalej odmietajú prijať tisíce ľudí žiadajúcich o azyl. Nútia ich tak stať sa ľuďmi bez domova, čím porušujú záväzky, ktoré Belgicku vyplývajú z medzinárodného práva, práva EÚ a vnútroštátneho práva, uviedla dnes Amnesty International.
Vo svojej novej výskumnej správe „Neubytovaní a nevypočutí: Ako Belgicko svojím pretrvávajúcim zlyhávaním v oblasti prijímania ľudí žiadajúcich o azyl porušuje ich práva“ Amnesty International dokumentuje, ako Belgicko rôznymi krokmi od októbra 2021 zasahovalo do životov, dôstojnosti a ľudských práv ľudí hľadajúcich v krajine azyl. Správa odhaľuje diskrimináciu rasizovaných slobodných mužov a to, ako belgické úrady vytvárajú znepokojujúci precedens, keď nedodržiavajú medzinárodné záväzky a nevykonávajú súdne príkazy.
Migranti v prekarizovanej situácii napriek súdnym príkazom na ich prijatie
Belgicko zaznamenalo nárast počtu žiadostí o azyl v roku 2021, po prvom roku pandémie COVID-19. Odvtedy belgické orgány nedokázali prispôsobiť systém prijímania migrantov a migrantiek požiadavkám novej situácie. Štát okrem iného ani nezvýšil počet dostupných miest na ich prijímanie. Úrady väčšinou odmietali prijať slobodných mužov žiadajúcich o azyl, ktorých posudzovali na základe ich (domnelej) príslušnosti k odlišnej ako bielej etnickej či rasovej skupine. V súčasnosti je na zozname čakateľov na prijatie viac ako 2 500 osôb.
Vnútroštátne a medzinárodné súdy doteraz nariadili belgickým orgánom, aby poskytli prijatie, viac ako 12 000-krát. Belgicko neustále odmieta v plnej miere plniť rozsudky napriek tomu, že sú konečné a právne záväzné.
V roku 2025 sa nová belgická federálna vláda chválila tým, že prijme „najprísnejšiu možnú migračnú politiku“. Amnesty International sa obáva, že plány novej vlády môžu ešte viac zhoršiť situáciu žiadateľov a žiadateliek o azyl.
„Neschopnosť Belgicka zabezpečiť prijatie [migrantov a migrantiek] nevyplýva z nedostatku zdrojov, ale z nedostatku politickej vôle,“ zdôraznila Eva Davidova, hovorkyňa flámskej sekcie Amnesty International Belgicko.
„Predchádzajúca vláda mala dostatok času na vyriešenie situácie bezdomovectva [migrujúcich], ale neurobila to. Súčasná vláda sa viac zaoberá znižovaním počtu ľudí, ktorí získajú azyl, namiesto toho, aby riešila veľmi reálne škody spôsobené ľuďom, ktorí v súčasnosti v krajine žiadajú o azyl. Rozsah a trvanie ignorancie belgických úradov k súdnym príkazom vyvoláva otázky, ako môžu mať ľudia, ktorým prináležia práva, nádej, že belgická vláda ponesie zodpovednosť. Táto situácia zasahuje najmä ľudí z marginalizovaných a rasizovaných skupín,“ uviedla Davidova.
Zlé životné podmienky a prekážky v prístupe k zdravotnej starostlivosti
Správa vychádza z výskumu, ktorý Amnesty International uskutočnila v období od októbra 2024 do januára 2025. Počas tohto obdobia organizácia uskutočnila rozhovory s ľuďmi hľadajúcimi v Belgicku azyl, ktorí mali v rokoch 2021 až 2024 osobnú skúsenosť s bezdomovectvom. Ďalšie rozhovory viedla s migračnými právnikmi a zástupkyňami organizácií občianskej spoločnosti.
Ľudia žiadajúci o azyl, ktorým bolo odmietnuté ubytovanie, často zostali bez domova, prežívali na uliciach a v squatoch. Čelili mnohým prekážkam v prístupe k zdravotnej starostlivosti, čo viedlo k ďalšiemu zhoršovaniu ich situácie.
Sayed, mladý muž z Afganistanu, strávil od októbra 2022 do januára 2023 niekoľko mesiacov v neslávne známom bruselskom squate Palais des droits v Bruseli. „Na začiatku to bolo dosť dobré, boli tam toalety a sprchy a nejakí ľudia tam popoludní nosili jedlo. Ale pomaly sa to úplne zmenilo na ‚cintorín‘. Sprchy a toalety boli nefunkčné, postupom času… Moč pritekal až na miesto, kde ste spali,“ spomínal Sayed.
Ahmet a Baraa, obaja Palestínčania, ktorí utiekli z Gazy, prišli do Belgicka v septembri 2024. Žili v squate, v ktorom žilo šesť alebo sedem ľudí v každej izbe. Ahmet opísal, že v squate nebola teplá voda, matrace ani prikrývky: „Bolo tam zima. […] Môžete hladovať a nikto sa o tom nedozvie. Nikto vám nepomôže.“ Obaja muži zažili v Palestíne obrovské osobné straty. Ahmet uviedol: „Prišiel som o veľa príbuzných a priateľov. Moja matka utrpela ťažké zranenie, takisto moji bratia a sestra. Rozmýšľal som tak ako oni: Musím len prežiť.“
Dobrovoľníctvo a organizácie občianskej spoločnosti prejavili obdivuhodnú empatiu a solidaritu s týmito ľuďmi. Ich zdroje na poskytovanie núdzovej pomoci sú však obmedzené a nemožno očakávať, že dokážu nahradiť štát a naprávať jeho zlyhania.
„Ľudia cítili našu bolesť, ale úrady nie,“ spomínal Sayed.
Dlhodobé dôsledky bezdomovectva
Nedostatočné prijímanie migrantov výrazne ovplyvňuje aj budúce vyhliadky týchto ľudí v Belgicku. Obmedzuje totiž ich prístup na trh práce alebo k vzdelaniu. Respondenti zdôraznili, že kým nemajú stálu adresu, nemajú ani oprávnenie pracovať.
Baraa z Gazy povedal, že si želá „jednoduchý život, základné práva, prácu, jedlo v žalúdku – iba žiť ako normálny človek. V Gaze sme mali život, ale chýbala nám tam bezpečnosť a istota, preto sme odišli. Preto sme prišli sem: aby sme našli bezpečné miesto.“
Eva Davidova varuje: „Táto správa by mala byť pre belgickú vládu a EÚ budíčkom. Belgicko aktívne vyrába krízu bezdomovectva, ktorá bude dlhodobo negatívne vplývať na životy a dôstojnosť ľudí. Úrady prenechávajú občianskej spoločnosti, aby zachraňovala, čo vládze. Bez naliehavej [vládnej] intervencie sa bude táto kríza iba prehlbovať. Naďalej bude dochádzať k porušovaniu práv žiadateľov o azyl, čo povedie k ďalšiemu oslabovaniu záväzkov krajiny aj EÚ napĺňať a chrániť ľudské práva.“
Už žiadne výhovorky, Belgicko aj EÚ musia konať
Amnesty International naliehavo žiada belgickú vládu, aby okamžite poskytla dostatočný počet miest na prijímanie žiadateľov a žiadateliek o azyl a zabezpečila im primerané ubytovanie. Úrady im tiež musia zabezpečiť prístup k primeraným zdravotníckym službám a špecializovanej psychologickej pomoci, bez ohľadu na ich bytovú situáciu. Okrem toho musia belgické orgány aktivovať „plán rozptylu“ navrhnutý vo vnútroštátnom práve a zaviesť pohotovostné plány, ktoré im umožnia zvládať vybavovanie žiadostí o azyl aj v časoch, keď sa ich počet dočasne prudko mení.
Medzitým Amnesty International vyzýva belgickú vládu, aby poskytla organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré pomáhajú žiadateľom o azyl, dostatočnú finančnú a logistickú podporu na to, aby mohli pokračovať vo svojej dôležitej práci, ktorou naprávajú nečinnosť štátu.
Európska komisia by mala zabezpečiť, aby Belgicko obnovilo súlad svojich politík so smernicou o podmienkach prijímania, a to v prípade potreby aj začatím konania o porušení právnych predpisov. Neschopnosť Belgicka zabezpečiť prijímanie ľudí žiadajúcich o azyl nie je samostatným problémom, ale skúškou záväzku EÚ dodržiavať základné ľudské práva.
Kontext situácie
Belgicko od roku 2021 vytrvalo odmieta rešpektovať ľudské práva ľudí žiadajúcich o azyl. Amnesty International túto politiku Belgicka odsúdila už v minulosti. Nová výskumná správa zdôrazňuje dôsledky takéhoto prístupu na ľudské práva.