TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
28. MÁJA 2025
Úrady Hamasu v okupovanom pásme Gazy musia rešpektovať právo na pokojné zhromažďovanie a slobodu prejavu. Amnesty International na to upozornila v súvislosti s výzvou, aby bezpečnostné zložky hnutia Hamas prestali potláčať práva demonštrantov a demonštrantiek.
Za uplynulé dva mesiace organizácia zdokumentovala znepokojujúce prípady vyhrážok, zastrašovania a prenasledovania vrátane výsluchov a bitia zo strany bezpečnostných síl Hamasu voči osobám, ktoré si uplatňovali svoje právo na pokojný protest uprostred pokračujúcej Izraelom páchanej genocídy a nedávnej eskalácie bombardovania a masového vysídľovania pásma Gazy.
Od 25. marca 2025 obyvatelia a obyvateľky mesta Bejt Lahia v severnej časti pásma Gazy zorganizovali viacero protestných pochodov. Počas protestov požadovali ukončenie genocídy a nezákonného vysídľovania izraelskými orgánmi. Týchto protestov sa zúčastnili minimálne stovky, ak nie tisíce Palestínčanov a Palestínčaniek. Niektorí demonštranti skandovali slogany a niesli transparenty kritizujúce orgány Hamasu v pásme Gazy a volali po ukončení vlády Hamasu. Menšie protesty sa konali aj v utečeneckých táboroch Džabália, Šudžajja a Chán Júnis. Demonštranti na nich skandovali slogany proti konkrétnym vodcom Hamasu.
Alarmujúce správy o bití a vyhrážkach
„Orgány Hamasu musia okamžite zastaviť všetky represívne opatrenia proti Palestínčanom a Palestínčankám, ktorí a ktoré odvážne a otvorene vyjadrujú svoj nesúhlas s ich postupmi v pásme Gazy. Správy o bití, vyhrážkach a výsluchoch sú mimoriadne alarmujúce a predstavujú vážne porušenie práva na slobodu prejavu a pokojného zhromažďovania.
Je odporné a hanebné, že zatiaľ čo Palestínčania v pásme Gazy trpia krutým zaobchádzaním zo strany Izraela, orgány Hamasu ešte zhoršujú ich utrpenie tým, že stupňujú hrozby a zastrašovanie ľudí, ktorí vyjadrujú svoj názor. Palestínčania v pásme Gazy protestujú proti ničivým dôsledkom pokračujúcej genocídy Izraela a nútenému vysídľovaniu. Protestujú však aj proti zlyhaniu orgánov v pásme Gazy, pretože tie ich nedokážu pred takýmito útokmi ochrániť. Títo ľudia majú právo kritizovať orgány bez strachu z násilných represálií,“ uviedla Erika Guevara-Rosas, riaditeľka oddelenia výskumu, advokácie, politiky a kampaní Amnesty International.
Amnesty International viedla rozhovor s 10 mužmi a 2 ženami, ktorí a ktoré sa zúčastnili na protestoch alebo ich organizovaní. Okrem toho sa organizácia rozprávala s rodinnými príslušníkmi troch ďalších protestujúcich. Tí uviedli, že ich príbuzní čelili vyhrážkam, čo sa im môže stať, ak sa rozhodnú v protestoch pokračovať. Títo ľudia opísali prípady, keď účastníkov a účastníčky protestov predvolali na výsluch bez dodržania formálnych postupov, bili ich palicami a v niektorých prípadoch im hrozili zastrelením.
Strach aj vzdor
Mnohí ľudia vyjadrili obavy z ďalších represií, pričom niektorí rodinní príslušníci protestujúcich opísali hrozby a násilie namierené proti ich blízkym.
Iní vyjadrili vzdor. Izraelský letecký útok minulý rok zdecimoval rodinu obyvateľa štvrte al-Atatra v meste Bejt Lahia, s ktorým sa Amnesty rozprávala. Obyvateľ v rozhovore uviedol: „Máme právo žiť dôstojne. Začali sme protestovať, lebo žiadame riešenie nášho utrpenia. Nikto nás nepodnecoval ani nám nekázal protestovať. Ľudia protestujú, lebo nemôžu žiť, chcú zmenu… Bezpečnostné sily prišli, vyhrážali sa nám a bili nás. Obviňovali nás zo zrady len preto, že sme sa ozvali. Budeme protestovať ďalej, bez ohľadu na riziko.“
Obyvateľ al-Atatra opísal, ako ho po proteste 16. apríla členovia bezpečnostných služieb Hamasu spolu s niekoľkými ďalšími ľuďmi z jeho obytnej štvrte, predvolali na výsluch. Povedal, že ho spolu s ostatnými odviezli do budovy v Mašrú Bejt Lahia, ktorú premenili na provizórne zadržiavacie centrum. Zadržaných ľudí tam zbilo zhruba 50 ozbrojených mužov v civilnom oblečení.
„Bil ma po krku, po chrbte, drevenými palicami. Kričali na mňa… Obvinili ma, že som zradca – spolupracovník Mossadu [izraelskej tajnej služby]. Povedal som im, že sme vyšli do ulíc, lebo chceme žiť, chceme jesť a piť… Prišiel som o rodinu v jednom z najhorších masakrov tejto vojny. Zabili mi päť súrodencov a ich deti. Bolo to hrozné, byť nazývaný kolaborantom a zažívať spochybňovanie vlastenectva, keď vašu rodinu vyvraždili,“ uviedol. Zároveň dodal, že úrady v pásme Gazy zradili svojich občanov, a hoci ľudia vedia, že vinu za ich utrpenie nesie Izrael, majú pocit, že orgány Hamasu ich utrpenie nevidia.
Po takmer štyroch hodinách zadržania a výsluchu ho prepustili a nariadili mu, aby sa nezúčastňoval na žiadnych ďalších protestoch.
Obmedzenia práva na združovanie a zhromažďovanie
Od prevzatia moci v pásme Gazy v roku 2007 a zriadenia paralelného bezpečnostného a policajného aparátu uvalil Hamas prísne obmedzenia na slobodu združovania, prejavu a pokojného zhromažďovania. V reakcii na viaceré protestné hnutia, najmä v roku 2019, používal nadmernú silu. Okrem toho pravidelne zadržiaval a mučil odporcov režimu. Aj počas prebiehajúcej izraelskej genocídy v pásme Gazy bezpečnostné služby Hamasu naďalej obmedzovali slobodu prejavu.
Sedem protestujúcich, s ktorými Amnesty International rozhovorila, uviedlo, že po protestoch a pri výsluchoch ich príslušníci bezpečnostných síl v civilnom oblečení označovali za „zradcov“.
Jeden z protestujúcich uviedol, že „Tu, v Bejt Lahia, máme k našej pôde puto… takže keď nás [izraelské sily] vysídlili, bolo to, ako keby nám niekto vzal celý život. Po nariadení evakuácie sme zavolali susedov a priateľov, aby protestovali, lebo sme sa báli ďalšieho vysídlenia. Bol to protest proti okupácii a tiež proti Hamasu. Chceli sme, aby nás vypočuli.“
Protestujúci tiež uviedol, že spočiatku demonštranti vyzývali Izrael, aby ukončil genocídu, vyhlásil prímerie a otvoril priechody do pásma Gazy. Mnohí však začali skandovať aj heslá proti Hamasu, lebo „ľudia sú nahnevaní a majú toho dosť“.
V rozhovore s Amnesty International uviedol, že ho viackrát predvolali na výsluch, ktorého sa odmietol zúčastniť. Dňa 17. apríla k nemu domov napokon prišli osoby spojené s bezpečnostnými zložkami Hamasu. „Bili ma palicami a udierali ma do tváre, nie veľmi silno, skôr to pôsobilo ako vyhrážka. Predtým, po proteste, prišiel jeden človek, ktorý má napojenie na tieto zložky, a vyhrážal sa mi, že ak budem pokračovať v protestoch, strelí mi do nohy,“ uviedol.
Počas výsluchu ho obvinili, že ho najal šéf spravodajských služieb palestínskych orgánov so sídlom v Ramalláhu a že ho platí izraelská spravodajská služba.
„To sú všetko nezmysly. Vedia, že sú to nezmysly. Áno, stotožňujem sa s Fatahom [druhou hlavnou palestínskou politickou stranou], ale v pásme Gazy teraz nejde o Hamas a Fatah. Chceme prežiť, chceme žiť,“ uviedol.
Niektorým sa vyhrážali bez použitia násilia
Iní obyvatelia Bejt Lahia uviedli, že sa im príslušníci orgánov vyhrážali, ale nezranili ich. Osemnásťročný študent povedal Amnesty International, že mu muži v civilnom oblečení hrozili ujmou na zdraví jemu a jeho rodine, ak neprestane protestovať.
Žena, ktorá pomáhala organizovať ženské zhromaždenie v Bejt Lahia, povedala, že jej manželovi a deťom hrozili zatknutím za účasť na protestoch. Povedala: „Po vyhrážkach voči mužom sme sa chceli ozvať ako ženy. Bol to malý protest, ale chceli sme vyslať odkaz našim predstaviteľom a tiež okupantom [Izraelu], že to už nemôžeme tolerovať. Chceme chrániť svoje deti, chceme žiť.“
V uplynulých dňoch izraelské sily rozšírili svoje vojenské operácie v okupovanom pásme Gazy, znovu nasadili tanky v Bejt Lahia a vyhnali väčšinu obyvateľov. Jedna žena, ktorú 16. mája vysídlili z Bejt Lahia do utečeneckého tábora Šati v meste Gaza, pre Amnesty uviedla: „Protestovali sme proti Hamasu a proti vojne a teraz nás Izrael opäť vysídlil.“
S odvolaním sa na komentár vysokého predstaviteľa Hamasu, Samiho Abu Zuhriho, v ktorom uviedol, že zničené domy v pásme Gazy znovu postavia a palestínsky národ sa napriek obrovským stratám znovu rozrastie, táto žena pre Amnesty uviedla: „Oni [vedúci predstavitelia Hamasu] sa nestarajú o naše utrpenie. Aj keby som si znovu postavila svoj zničený dom, spomienky a život, ktorý som tam mala, sa už nikdy nevrátia. Moja sesternica prišla pri izraelskom útoku o manžela a tri deti. Môže sa jej pozrieť do očí a povedať jej, že jej deti sa znova narodia?“
Výroky Abu Zuhriho a ďalších predstaviteľov Hamasu, ktoré zdanlivo zľahčujú utrpenie Palestínčanov v pásme Gaze, kritizovali nútene vysídlení ľudia, ktorí zorganizovali spontánnu demonštráciu potom, ako obyvateľstvu Chán Júnisu nariadil Izrael 19. mája 2025 hromadnú „evakuáciu“.
„Úrady v pásme Gazy musia umožniť pokojným protestujúcim, odporkyniam režimu a novinárom, aby si mohli uplatňovať svoje práva bez zastrašovania, prenasledovania alebo násilia. Vyšetrovanie demonštrantov a demonštrantiek musí okamžite prestať. Osoby zodpovedné za násilie alebo vyhrážky by mali čeliť zodpovednosti. V čase, keď je ohrozené prežitie obyvateľstva v pásme Gazy, úrady musia rešpektovať jeho práva a chrániť ich,“ reagovala riaditeľka oddelenia výskumu, advokácie, politiky a kampaní Amnesty International, Erika Guevara-Rosas.
Kontext situácie
Nedávne zásahy proti protestom v okupovanom pásme Gazy sa odohrávajú na pozadí pokračujúcej izraelskej genocídy a bezprecedentnej humanitárnej krízy. Dňa 2. marca Izrael úplne zastavil dodávky humanitárnej pomoci a iných prostriedkov nevyhnutných na prežitie civilistov. 77-dňová úplná blokáda, ktorú Izrael pod medzinárodným tlakom mierne, ale nedostatočne uvoľnil, a pretrvávajúce prísne obmedzenia, sú jasným a premysleným pokusom kolektívne potrestať viac ako dva milióny civilistov a civilistiek a úmyselné uviesť palestínsku populáciu do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie.