TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
14. januára 2020
- Amnesty International zverejnila závery z terénneho výskumu na desiatkach zasiahnutých miest v Azerbajdžane a Arménsku
- Dôkazy popierajú tvrdenia oboch bojujúcich strán, že neútočili bez presného zamerania a nepoužívali kazetovú muníciu
- Došlo aj k použitiu balistických rakiet a ďalších nepresných metód pozemného i leteckého bombardovania
Arménske aj azerbajdžanské ozbrojené sily počas nedávneho konfliktu používali v obývaných oblastiach kazetovú a výbušnú muníciu, známu svojou nepresnosťou a veľkoplošnými ničivými následkami. Konali tak v príkrom rozpore s medzinárodným humanitárnym právom a zabili veľký počet civilistov a civilistiek, zranili stovky ľudí, zničili obytné domy i kľúčovú infraštruktúru.
Nová správa Amnesty International V palebnom pásme: civilné obete nezákonných útokov v arménsko- azerbajdžanskom konflikte o Náhorný Karabach vychádza z terénneho výskumu na oboch stranách vojenského konfliktu a uvádzajú sa v nej podrobnosti o 18 útokoch vojenských síl, ktoré pripravili o život civilistov a civilistky. Boje trvajúce 44 dní od konca septembra do začiatku novembra 2020 stáli život najmenej 146 ľudí z radov civilného obyvateľstva. Medzi zabitými bolo aj viacero detí a ľudí v seniorskom veku.
Po ukončení vojnového konfliktu trilaterálnou dohodou s Ruskom z 10. novembra 2020 výskumné tímy Amnesty International navštívili desiatky zasiahnutých miest v Azerbajdžane a Arménsku, kde v rozhovoroch zozbierali informácie od 79 preživších, svedkov a príbuzných ľudí, ktorí boli počas útokov zabití alebo zranení, ako aj od miestnych zastupiteľských úradov, vojenských orgánov či zamestnancov a zamestnankýň mimovládnych organizácií a médií.
Organizácia v rámci výskumu analyzovala úlomky munície použitej pri útokoch a preskúmala videozáznamy, fotografický materiál a satelitné snímky vyhotovené počas vojnového konfliktu.
Závery správy hovoria jasne: obe strany konfliktu v bojoch nasadzovali v obývaných oblastiach neprimeranú muníciu, často aj na miestach vzdialených od frontovej línie, v ktorých blízkosti sa zjavne nenachádzali žiadne vojenské ciele. Nebyť toho, že veľkej časti miestneho obyvateľstva sa podarilo zo zasiahnutých oblastí ujsť alebo sa od začiatku bojov skrývali v pivniciach, počet civilných obetí by bol oveľa vyšší.
„Arménske a azerbajdžanské orgány musia okamžite začať nezávislé vyšetrovanie svojich vojenských síl vo veci bezohľadného, rozsiahleho a nedbalého bombardovania v husto obývaných oblastiach. Teraz, keď lídri oboch strán začínajú pripravovať bezpečnostné opatrenia, je zásadné bezodkladne vyvodiť za tieto zločiny zodpovednosť a odškodniť ich obete,“ zdôraznil Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko.
Celú správu si môžete prečítať na tomto odkaze.
POZRITE SI FOTOGRAFIE, KTORÉ AMNESTY ZÍSKALA PRIAMO NA MIESTE
