Minulotýždňový verdikt tribunálu OSN v Hágu o vine bývalého lídra bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča z genocídy a ďalších porušení medzinárodného práva je krokom ku spravodlivosti pre obete ozbrojeného konfliktu v Bosne a Hercegovine.
Súdna komora Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu uznala Karadžiča vinným zo zločinu genocídy v jednom prípade, zločinov proti ľudskosti v piatich prípadoch a z vojnových zločinov v štyroch prípadoch, pre jeho úlohu v ozbrojenom konflikte.
Bol odsúdený na 40 rokov väzenia a podľa svojich právnikov sa voči rozsudku odvolá.
„Rozsudok potvrdzuje, že Karadžič je zodpovedný za najzávažnejšie zločiny voči medzinárodnému právu na európskej pôde od druhej svetovej vojny,“ povedal John Dalhuisen, riaditeľ Amnesty International pre Európu a strednú Áziu.
Súd uznal Karadžiča vinným z genocídy počas masakru v Srebrenici, kde bolo zabitých viac než 7000 bosnianskych mužov a chlapcov. Karadžič je vinným zo zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov vrátane mučenia, znásilnenia a zabitia tisícok ľudí počas zadržania, ktoré boli spáchané z úmyslom systematicky vyhladiť populáciu bosnianskych Moslimov a bosnianskych Chorvátov v oblastiach, na ktoré si nárokovali bosnianski Srbi.
Súd rozhodol, že jeho účasť na obliehaní Sarajeva bola tak zásadná, že by sa bez nej neudialo. Rozhodol tiež, že obyvateľstvo Sarajeva bolo v rokoch 1992 až 1995 terorizované, žilo v extrémnom strachu a čelilo plošným útokom.
Karadžič bol oslobodený z jedného prípadu genocídy vo vzťahu k zločinom spáchaných v roku 1992 proti bosnianskym Moslimom a bosnianskym Chorvátom v siedmych oblastiach.
Karadžič bol na čele viacerých pozícií počas trojročnej vojny. Bosniansko –srbské zložky vtedy bojovali proti zložkám bosnianskych Moslimov a bosnianskych Chorvátov. Karadžič viedol operácie proti obidvom zložkám aj civilnému obyvateľstvu.
„Pre medzinárodnú spravodlivosť a pre obete, ktoré 13 rokov čakali na Karadžičovo zatknutie a potom ďalších osem na rozsudok je to významný deň,“ dodal John Dalhuisen.
„Nemali by sme však zabudnúť na to, že viac ako 20 rokov po vojne v Bosne sú stále tisícky prípadov nútených zmiznutí nedoriešené a neexistujúca politická vôľa blokuje prístup k spravodlivosti, pravde a odškodneniu obetí.“
Počet mŕtvych v Bosne dosiahol 100 tisíc, vrátane okolo 38 tisíc mŕtvych civilistov a civilistiek. Doteraz bolo na štátnej úrovni vyšetrených a stíhaných menej ako 1000 prípadov vojnových zločinov.
Osud tisícok nie je doteraz známy. Amnesty International vyzýva úrady v Bosne a Hercegovine, aby sa zaviazali k vyšetreniu 8000 prípadov nútených zmiznutí a poskytli prístup k pravde, spravodlivosti a odškodneniu pre rodiny.
Od svojho vzniku v roku 1993 obvinil Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu za zločiny proti medzinárodnému právu na území bývalej Juhoslávie 161 osôb.
Stíhanie bolo ukončené v 149 prípadoch, vrátane siedmich osôb usvedčených z genocídy v Srebrenici. Proti 12 jednotlivcom sa stále vedie konanie, vrátane prípadu genocídy proti bývalému bosnianskosrbskému vojenskému vodcovi Ratkovi Mladičovi.