TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
2. SEPTEMBRA 2026
- Pred brazílskymi prezidentskými voľbami Amnesty International vytvorila na Facebooku reklamy, aby otestovala moderačný systém spoločnosti Meta.
- Viac ako polovicu reklám šíriacich dezinformácie súvisiace s voľbami Facebook schválil.
- Ostatné reklamy obsahujúce dezinformácie systém síce označil, no priamo ich nezamietol.
Amnesty International upozornila, že spoločnosť Meta zrejme účinne nerieši dezinformácie súvisiace s voľbami. Tie sa pred prezidentskými voľbami, ktoré budú v Brazílii 4. októbra, šíria prostredníctvom jej reklamnej platformy Facebooku.
Sociálne siete sa v Brazílii už roky využívajú na šírenie dezinformácií. Amnesty International preto uskutočnila experiment, v rámci ktorého na Facebooku vytvorila „fiktívne“ reklamy obsahujúce dezinformácie súvisiace s voľbami.
Obsah reklám siahal od tvrdení o volebných podvodoch až po dezinformácie podporujúce vojenské prevzatie moci. Experiment ukázal, že Facebook schválil osem z vytvorených reklám. Zvyšných sedem označil na overenie identity, pretože podľa systému súviseli so sociálnymi otázkami, voľbami alebo politikou. A to namiesto toho, aby ich zamietol priamo kvôli tomu, že obsahujú dizinformácie. Amnesty International zabezpečila, aby sa tieto testovacie reklamy nezverejnili, napriek tomu, že Facebook pri ich posudzovaní zlyhal a nezastavil ich.
„Skutočnosť, že moderačný systém Mety nedokázal zachytiť viac ako polovicu reklám obsahujúcich dezinformácie súvisiace s voľbami, ktoré Amnesty International zadala na schválenie v rámci experimentu, je mimoriadne znepokojujúca. Ukazuje to, že Meta nerobí dosť, aby zabránila tomu, že sa jej platforma stane nástrojom na šírenie dezinformácií. Zároveň naďalej profituje z obsahu a reklamných systémov, ktoré umožňujú ich šírenie,“ uviedla Jurema Werneck, výkonná riaditeľka Amnesty International Brazília.
Test: reklamy zámerne naplnené dezinformáciami
Amnesty International vytvorila na Facebooku 15 reklám v brazílskej portugalčine. Zacielila ich výlučne na brazílsku populáciu vo volebnom veku. Cieľom bolo zistiť, ako systémy na moderovanie reklám na platforme narábajú s obsahom súvisiacim s voľbami. Tie sa uskutočnia 4. októbra 2026.
Aby reklamy vychádzali zo skutočných naratívov, ktoré v Brazílii kolovali v súvislosti s voľbami, Amnesty International analyzovala online diskusie a verejnú mienku na sociálnych sieťach, ako aj obsah v portugalčine na platformách Facebook a X v období od januára do mája 2026.
Štrnásť reklám obsahovalo dezinformácie a jedna bola neutrálna a neobsahovala dezinformácie. Amnesty International v tejto analýze používa pojem „dezinformácie“ v súlade so svojou terminológiou. Pri samotnej tvorbe a analýze experimentálnych reklám však vychádzala z definície „zavádzajúcich informácií“ (misinformation), ktorú používa Meta. Táto definícia podľa pravidiel a komunitných štandardov spoločnosti zahŕňa nepravdivé alebo nepresné informácie. A to vrátane obsahu, pri ktorom je pravdepodobné, že prispeje k narušeniu fungovania politických procesov.
Štrnásť dezinformačných reklám bolo navrhnutých tak, aby odrážali tri taktiky, ktoré politici a kandidáti často využívajú na podporu autoritárskych praktík. „Delegitimizáciu volieb“, teda obsah, ktorý sa snaží podkopať dôveru vo voľby, volebný systém alebo výsledky volieb. „Vytváranie nepriateľa“, čiže vykresľovanie politických oponentov a súdy ako hrozbu pre národ alebo ako nelegitímnych aktérov. A „autoritárstvo zamerané na bezpečnosť“, ktoré prezentuje silu, vojenský zásah alebo vládu silného vodcu ako nevyhnutnú reakciu na kriminalitu alebo politický chaos.
Niektoré reklamy sme založili iba na jednej z týchto kategórií, iné kombinovali naratívy z viacerých kategórií. Všetky reklamy okrem neutrálnej porušovali pravidlá spoločnosti Meta týkajúce sa zavádzajúcich informácií . Konkrétne časť pravidiel zameranú na zasahovanie do hlasovania alebo sčítania hlasov. Neutrálna reklama sme zaradili s cieľom otestovať požiadavku Mety na overenie totožnosti pri obsahu súvisiacom s voľbami.
Sedem reklám vytvorených Amnesty International obsahovalo zámerne zavádzajúce tvrdenia o kandidátoch a volebných inštitúciách. Išlo napríklad o obvinenia, že niektorí kandidáti manipulujú voľby, či spochybňovanie integrity volebného systému. Ďalších sedem reklám obsahovalo nepravdivé informácie, ktoré mohli zasahovať do schopnosti ľudí voliť. Uvádzali sa v nich napríklad nesprávne informácie o tom, kedy a ako voliť alebo ktorí kandidáti kandidujú.
Test: overovanie zadávateľa
Facebookový účet použitý na zadanie reklám neprešiel procesom Mety „Potvrď svoju totožnosť“. Overenie identity nebolo v rámci výskumu dokončené, aby sa zachovala neutralita testovacieho účtu a zabránilo sa tomu, aby predchádzajúca história alebo aktivita účtu ovplyvnili výsledky moderovania reklám.
Výskumný tím Amnesty International pri tomto experimente nepoužil svoje osobné účty, ale novovytvorené testovacie účty, aby sa minimalizoval vplyv histórie používania účtu na výsledky experimentu.
Výskumníci a výskumníčky sa nenachádzali v Brazílii ani nepoužili VPN na vytvorenie dojmu, že reklamy zadávajú v Brazílii. Reklamy zadávali v Londýne.
Všetky reklamy naplánovali na zverejnenie v budúcnosti. Amnesty International tak mohla otestovať proces kontroly reklám na platforme a zároveň zabezpečiť, aby bolo možné všetky schválené reklamy ešte pred zverejnením zrušiť. Reklamy sa tak nezobrazili verejnosti, čím sa predišlo možným zásahom do ľudských práv a ďalším etickým rizikám.
Amnesty International 21. júla 2026 písomne požiadala spoločnosť Meta o vyjadrenie k zisteniam, podľa ktorých systémy Facebooku na moderovanie reklám nedokázali odhaliť dezinformácie súvisiace s voľbami. Zároveň vyjadrila obavy, či má spoločnosť dostatočné systémy na rozpoznanie, posudzovanie a zmierňovanie súvisiacich rizík pre ľudské práva. Meta do zverejnenia správy nereagovala.
Zistenia: dezinformácie nemusia byť prekážkou
Facebook schválil osem reklám obsahujúcich dezinformácie. Sedem reklám zamietol, no žiadnu z nich výslovne na základe dezinformačného obsahu.
Z ôsmich reklám obsahujúcich dezinformácie, ktoré boli schválené na zverejnenie, sa štyri týkali výlučne „delegitimizácie volieb“ a dve výlučne „autoritárstva zameraného na bezpečnosť“ vrátane dezinformácií podporujúcich vojenský zásah alebo neúčasť na voľbách. Ďalšie dve kombinovali všetky tri kategórie, teda aj „vytváranie nepriateľa“.
Sedem zamietnutých reklám vrátane jednej neutrálnej reklamy Facebook odmietol s odôvodnením, že išlo o „reklamy týkajúce sa sociálnych otázok, volieb alebo politiky“.
Správca reklám Facebooku uviedol, že v prípade reklám týkajúcich sa sociálnych otázok, volieb alebo politiky musí účet pred ich zverejnením prejsť overením identity. Dôležité je zmieniť, že oznámenia neuvádzali, že reklamy boli zamietnuté pre svoj obsah. Preto z nich nemožno usudzovať, ako by Facebook tieto reklamy posúdil po overení účtu.
Porušovanie vlastných pravidiel aj zákona, možnosť ovplyvňovať voľby zo zahraničia
Amnesty International taktiež identifikovala nedostatky v ochranných opatreniach uplatňovaných pri predkladaní reklám súvisiacich s voľbami. Reklamy sme mohli odoslať bez označenia, že patria do Facebookom stanovenej kategórie „špeciálne reklamy“, hoci to vyžaduje brazílske volebný zákon, ako aj vlastné pravidlá Mety pre reklamy súvisiace s voľbami.
Keďže účet nebol overený, reklamy bolo možné odoslať aj bez upozornenia „platené [kým]“. Tie Meta pri obsahu súvisiacom s voľbami vyžaduje. Facebook pritom vôbec nemal umožniť odoslanie takýchto reklám bez overenia identity.
Skutočnosť, že reklamy bolo možné zadať z územia mimo Brazílie, vyvoláva obavy, že nedostatočné mechanizmy overovania a zverejňovania informácií môžu vytvárať priestor na zneužitie domácimi aj zahraničnými aktérmi, ktorí sa snažia ovplyvňovať volebné procesy.
Zlyhanie pri uplatňovaní požiadavky na zverejnenie informácií stanovenej zákonom a možnosť zadávať reklamy zo zahraničia vyvolávajú vážne obavy, že dezinformačné kampane domácich aj zahraničných aktérov by mohli zasahovať do volebných procesov. Zlyhanie vyvoláva aj širšie otázky o schopnosti moderačných systémov Mety tieto riziká identifikovať.
Zlyhania moderačného systému Mety vyvolávajú obavy
Moderačný systém Mety využíva technológie umelej inteligencie na proaktívne identifikovanie obsahu v reklamách, ktorý môže porušovať jej pravidlá. Obsah sa následne posudzuje buď automaticky, alebo ho posudzujú ľudia. Ak sa potvrdí porušenie pravidiel, Meta môže reklamu odstrániť, obmedziť alebo zamietnuť v súlade so svojimi komunitnými štandardmi.
„Výskum naznačuje, že moderačné systémy Facebooku nemusia spoľahlivo odhaľovať dezinformačný obsah súvisiaci s voľbami. Hoci Facebook zamietol sedem z 15 reklám, označil ich za problematické podľa svojich pravidiel pre sociálne otázky, voľby alebo politiku, nie konkrétne pre dezinformácie súvisiace s voľbami. To vyvoláva vážne obavy, či sa ochranné opatrenia Facebooku v súvislosti s voľbami uplatňujú dôsledne,“ uviedol Ummar Bashir, výskumník a poradca pre umelú inteligenciu a ľudské práva.
Na základe výskumu Amnesty International sa zdá, že moderačné systémy Facebooku boli účinnejšie pri rozpoznávaní reklám, ktoré vykresľovali politických oponentov ako „zločincov“, „zradcov“ alebo „nelegitímnych aktérov“.
Jedna z testovaných reklám napríklad tvrdila: „Lula [prezident Brazílie] ukradne voľby“. Facebook zamietol päť zo siedmich reklám obsahujúcich tento typ obsahu. Naopak, tri zo štyroch reklám obsahujúcich vojenskú rétoriku, ktorá v rozpore s právnym štátom vyzývala armádu, aby prevzala moc, prešli moderačným systémom Facebooku. V jednej z týchto reklám sa uvádzalo: „Potrebujeme vojenskú revolúciu, nechoďte voliť a armáda opäť prevezme moc, ak bude voliť menej ako 50 %!“
Namiesto toho, aby chránili volebnú účasť, prístup k pravdivým informáciám a ľudské práva, fungujú tieto systémy spôsobom, pri ktorom [Meta] riskuje, že schvália škodlivý obsah,“ uviedol Bashir.
Normy v oblasti podnikania a ľudských práv
Podľa medzinárodných noriem majú spoločnosti povinnosť rešpektovať ľudské práva a vyhýbať sa tomu, aby na ne akokoľvek nepriaznivo vplývali. Patrí sem aj povinnosť aktívne identifikovať nepriaznivé vplyvy, predchádzať im a zmierňovať ich účinky.
V prípade platforiem, ako je Meta, to zahŕňa zabezpečenie toho, aby postupy moderovania neumožňovali šírenie nepravdivého alebo nepresného obsahu, ktorý môže zasahovať do práva ľudí na informácie a účasť na verejnom dianí. Zodpovednosť rešpektovať ľudské práva existuje nezávisle od regulácie zo strany štátu. Vyžaduje si priebežné posudzovanie rizík, transparentnosť a účinné opatrenia na ich zmierňovanie.
Obchodný model Mety založený na sledovaní používateľstva spočíva v rozsiahlom zbere a analýze údajov o používateľstve s cieľom udržať ich na platformách a umožniť vysoko cielenú reklamu. Reklamy sa zobrazujú na základe komplexnej kombinácie charakteristík používateľských profilov vrátane lokality, demografických údajov, záujmov a správania na internete. Schopnosť Mety ponúkať inzerentom jemne vyladené nástroje na predikciu a detailne cielené (mikrotargetingové) reklamné kampane je kľúčovou súčasťou tohto modelu. V prvom štvrťroku 2026 pochádzalo 98 % príjmov Mety z reklamy.
Pred brazílskymi prezidentskými voľbami Amnesty International vyzýva Metu, aby zabezpečila dostatok pracovníkov a pracovníčok ovládajúcich brazílsku portugalčinu na moderovanie obsahu vrátane schvaľovania reklám a aby bezodkladne posilnila svoju schopnosť identifikovať riziká súvisiace s voľbami a vhodne na ne reagovala.
Meta by tiež mala vykonať a zverejniť aktualizované posúdenie náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv špecifické pre jednotlivé krajiny. Posúdiť by mala, ako jej systémy vrátane moderovania obsahu a reklamy môžu prispievať k rizikám ohrozujúcim účasť na verejnom dianí a prístup k informáciám. Zároveň by mala prijať účinné a transparentné opatrenia na zmiernenie týchto rizík.
„Do volieb zostáva niečo vyše päť týždňov. Meta má stále čas urýchlene vyriešiť riziká spojené so svojimi systémami moderovania reklám a zabrániť využívaniu svojej platformy na šírenie nebezpečných dezinformácií. Ak sa takýto obsah bude šíriť bez kontroly, môže zavádzať voličov, podkopávať dôveru vo volebné procesy a ohroziť schopnosť ľudí slobodne a zmysluplne si uplatňovať svoje volebné právo,“ uviedla Jurema Werneck, výkonná riaditeľka Amnesty International Brazília.
Kontext situácie
Brazília v posledných rokoch prijala viaceré opatrenia na boj proti dezinformáciám súvisiacim s voľbami. Počas prezidentských volieb v roku 2022 brazílsky volebný orgán, Najvyšší volebný súd, zaviedol prísnejšie opatrenia, ktoré od online platforiem vyžadovali rýchle odstránenie nepravdivých informácií alebo informácií zámerne vytrhnutých z kontextu týkajúcich sa volebných procesov. Za nedodržanie týchto pravidiel platformám hrozili pokuty a prípadné pozastavenie činnosti.
Pred komunálnymi voľbami v roku 2024 Brazília tiež obmedzila používanie umelej inteligencie s cieľom predchádzať dezinformáciám a manipulácii volieb. V roku 2024 brazílsky Najvyšší súd nariadil aj pozastavenie činnosti platformy X, v minulosti známej ako Twitter. Stalo sa tak po tom, ako spoločnosť nesplnila súdne príkazy vrátane príkazov súvisiacich s účtami obvinenými zo šírenia dezinformácií.
V marci 2026 nové uznesenie stanovilo konkrétny obsah, ktorý musia platformy odstrániť, vrátane nepravdivého obsahu alebo obsahu vytrhnutého z kontextu týkajúceho sa elektronického volebného systému, Volebného súdu a ďalších volebných procesov. Zároveň zakázalo používanie generatívnej umelej inteligencie na hodnotenie, odporúčanie, navrhovanie alebo uprednostňovanie kandidátov, kampaní a politických strán.