TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
18. JÚNA 2025
Amnesty International naliehavo vyzýva izraelské a iránske orgány, aby uprostred eskalujúceho konfliktu dodržiavali záväzky, ktoré im vyplývajú z medzinárodného humanitárneho práva, a chránili civilnú populáciu oboch krajín. Organizácia vydáva varovanie potom, ako od 13. júna pribúda počet civilistov a civilistiek, ktorí a ktoré čelia následkom desivého stupňovania konfliktu medzi Izraelom a Iránom.
Hovorca iránskej vlády 16. júna informoval, že izraelské útoky zabili najmenej 224 ľudí vrátane 74 žien a detí. Koľkí z nich boli civilisti a civilistky, úrady neuviedli. Ministerstvo zdravotníctva tiež uviedlo, že pri útokoch utrpelo zranenia približne 1 800 ľudí.
Izraelské vojenské orgány informovali, že iránske útoky zabili najmenej 24 ľudí, vrátane žien a detí, pričom uviedli, že všetky obete boli civilné. Okrem toho pri útokoch utrpelo zranenia takmer 600 ľudí.
„Vzhľadom na to, že počet mŕtvych a zranených naďalej stúpa, Amnesty International naliehavo vyzýva obe strany konfliktu, aby dodržiavali svoje záväzky. Obe strany musia zabezpečiť, že civilisti v oboch krajinách nebudú ďalej doplácať na bezohľadné vojenské útoky. Ďalšie stupňovanie týchto nepriateľských útokov môže mať ničivé a ďalekosiahle následky na civilnú populáciu v celom regióne i mimo neho,“ uviedla generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard.
USA a G7 doteraz nedokázali pomenovať katastrofálne následky, ktoré bude mať táto eskalácia pre civilnú populáciu v oboch krajinách
„Namiesto toho, aby štáty medzinárodného spoločenstva povzbudzovali jednu stranu konfliktu na úkor druhej, ako keby utrpenie civilistov bolo vedľajšie, musia zabezpečiť ochranu civilistov. Dosahovanie vojenských alebo geopolitických cieľov nemôže mať prioritu pred snahou zabrániť ďalšiemu utrpeniu,“ uviedla Callamard.
Callamard zároveň upozorňuje, že izraelské aj iránske orgány opakovane a beztrestne spáchali závažné zločiny podľa medzinárodného práva. Tým preukázali absolútny dešpekt k medzinárodnému právu v oblasti ľudských práv aj humanitárnemu právu.
„Svet nesmie dovoliť, aby Izrael túto vojenskú eskaláciu využil na odvedenie pozornosti od pokračujúcej genocídy palestínskej populácie, nezákonnej okupácie palestínskeho územia (OPÚ) a od režimu apartheidu. Medzinárodné spoločenstvo nesmie ignorovať ani utrpenie ľudí v Iráne, ktoré im spôsobili iránske orgány počas desaťročí páchania zločinov podľa medzinárodného práva. Neúnavné bombardovanie toto utrpenie len ďalej zhoršuje,“ pripomína Callamard.
Všetky strany konfliktu musia prijať opatrenia na ochranu civilnej populácie
Podľa medzinárodného humanitárneho práva musia všetky strany konfliktu prijať všetky dostupné opatrenia na ochranu života a zdravia civilných osôb a minimalizovanie ich utrpenia. Medzinárodné humanitárne právo prísne zakazuje cielenie útokov na civilné osoby a objekty. Okrem toho zakazuje aj útoky, pri ktorých sa nerozlišuje medzi vojenskými cieľmi a civilnými osobami alebo infraštruktúrou.
Z tohto dôvodu by sa v oblastiach s veľkým počtom civilistov nikdy nemali používať balistické rakety a ďalšie zbrane, ktoré sú mimoriadne nepresné a spôsobujú veľké škody. Medzinárodné právo zakazuje aj útoky na vojenské ciele, ktoré môžu viesť k neprimeranému počtu civilných obetí alebo zničeniu civilných objektov.
Pri najsmrtiacejšom incidente v Izraeli bolo 15. júna v Bat Yam, južne od Tel Avivu, zabitých osem ľudí vrátane troch detí.
V Iráne bolo 15. júna pri útoku na námestie Tajrish v Teheráne zabitých najmenej 12 ľudí vrátane detí a tehotnej ženy.
Najnovšia eskalácia pritom odpútava pozornosť od pokračujúceho násilia, vyhladúvania a genocídy palestínskej populácie v okupovanom pásme Gazy, ktoré páchajú izraelské zložky. Izrael uvalil úplnú blokádu na Západný breh, kde sa naďalej stupňuje násilie štátom podporovaných izraelských osadníkov voči Palestínčanom. Tým sa ešte viac upevňuje nezákonná okupácia palestínskeho územia a režim apartheidu.
Iránske orgány reagovali na najnovšie vojenské útoky Izraela obmedzením prístupu na internet a zatknutím novinárov a odporkýň režimu v krajine. Obmedzili tiež komunikáciu väzňov s vonkajším svetom, vrátane väzenkýň, ktoré držia vo väzniciach v blízkosti bombardovaných miest. 16. júna iránske orgány popravili muža za údajnú špionáž pre Izrael. To vyvolalo obavy o osud ďalších osôb odsúdených na smrť za podobné obvinenia. Iránske orgány musia prepustiť všetkých obrancov a obrankyne ľudských práv a ďalšie osoby, ktoré svojvoľne zadržiavajú. Okrem toho by mali by premiestniť ostatných väzňov z miest, kde im hrozia izraelské útoky.
Varovania, ktoré vyvolávajú strach
Za uplynulé tri dni izraelskí štátni predstavitelia vrátane premiéra Benjamina Netanjahua, ministra obrany Jisraela Kaca a perzského hovorcu izraelskej armády Kamala Pinchasiho vydali alarmujúce hrozby. Úrady tiež vydali príliš všeobecné a neefektívne varovania s výzvou na evakuáciu miliónov civilistov v iránskom hlavnom meste. Teherán s približne 10 miliónmi obyvateľov sa nachádza v provincii Teherán, kde žije približne 19 miliónov ľudí. V niektorých prípadoch boli varovania vydané uprostred noci, keď obyvatelia spali, alebo nebolo jasné, či sa týkajú mesta alebo provincie Teherán.
16. júna izraelský minister obrany Jisrael Kac na X pohrozil, že „obyvatelia Teheránu budú musieť zaplatiť“ za konanie iránskych orgánov. O niekoľko hodín neskôr izraelský vojenský hovorca v perzštine varoval civilistov, aby evakuovali tretiu teheránsku štvrť – oblasť s rozlohou približne 30 km² a s viac ako 350 000 obyvateľmi. Výzvu na „evakuáciu“ vydali prostredníctvom videozáznamu, ktorý zobrazoval mapu s nejasne vyznačenými nebezpečnými zónami. Mapa jasne neuvádzala konkrétne miesta ani oblasti, kde civilnej populácii hrozí nebezpečenstvo, takže obyvatelia nevedeli, ktorým oblastiam sa majú vyhnúť. Iránski aktivisti a aktivistky neskôr opätovne zverejnili mapu s vyznačenými hranicami a názvami miest.
Zmätok, panika a nedostatok informácií
Pred výzvami na „evakuáciu“ (16. júna) izraelská armáda vydala ďalšie príliš všeobecné varovanie v perzštine. Armáda nariadila ľuďom v Iráne, aby „okamžite opustili oblasti, v ktorých sa nachádzajú vojenské zariadenia na výrobu zbraní a ich podporné inštitúcie“. Toto vyhlásenie vyvolalo medzi ľuďmi paniku a zmätok, pretože umiestnenie vojenských zariadení nie je verejnosti známe. Izraelské ani iránske orgány neposkytli žiadne jasné pokyny, kam by sa civilisti mali alebo nemali uchýliť, aby bola zaistená ich bezpečnosť.
Výzvy na evakuáciu, aj keby boli podrobné a účinné, nezbavujú Izrael ďalších povinností, ktoré mu vyplývajú z medzinárodného humanitárneho práva. Oblasti, pre ktoré výzvy vydal, nesmie považovať za zóny, na ktoré je povolené útočiť. Milióny ľudí v Teheráne nemôžu odísť. Mnohí nemajú alternatívne bydlisko mimo mesta, majú obmedzenú mobilitu, zdravotné znevýhodnenie, nedokážu prejsť zablokovanými cestami či nemajú dostatok paliva. Izrael má povinnosť prijať všetky možné opatrenia na minimalizovanie škôd spôsobených týmto civilistom a civilistkám.
Paniku vystupňoval aj americký prezident
Ráno 17. júna teheránskeho času vyvolal americký prezident Donald Trump ďalšiu paniku príspevkom na sociálnej sieti Truth Social, v ktorom uviedol: „Všetci by mali okamžite evakuovať Teherán.“ Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a Biely dom tento odkaz zopakovali na sieti X. Kým predstavitelia USA šírili nevykonateľné všeobecné výzvy, mnohé médiá informovali, že USA sa môžu pripojiť k izraelskému útoku na Irán.
Iránske štátne médiá 15. júna informovali, že iránske ozbrojené sily v reakcii na izraelské výzvy vydali vlastné naliehavé výzvy na „evakuáciu“ pre obyvateľstvo Tel Avivu. Vo videu odvysielanom v štátnych médiách Reza Sayed, hovorca komunikačného centra generálneho štábu ozbrojených síl, uviedol: „Opustite okupované územia [s odkazom na Izrael a OPÚ], pretože v budúcnosti sa pre vás bezpochyby stanú neobývateľnými… Nedovoľte zločineckému režimu, aby vás používal ako ľudské štíty. Vyhnite sa pobytu alebo presťahovaniu do blízkosti uvedených miest a vedzte, že ani podzemné úkryty vám nezaručia bezpečnosť.“
Iránske výzvy neviedli k panickej evakuácii Izraela
V Izraeli tieto iránske varovania nevyvolali rovnaký chaos a masovú evakuáciu, a to najmä vďaka prítomnosti obranného systému Iron Dome a dostupným úkrytom. V niekoľkých prípadoch však civilisti, najmä palestínski občania Izraela a beduínske komunity, ktoré nemajú prístup k podzemným úkrytom, ako napríklad rodina Khatib v palestínskom meste Tamra, zahynuli v dôsledku iránskeho raketového útoku. Izraelské občianske združenia vyzývajú vládu, aby naliehavo riešila chronický nedostatok chránených priestorov pre nežidovských izraelských občanov.
Strany ozbrojených konfliktov sa nesmú vyhrážať násilím s cieľom šíriť teror medzi civilným obyvateľstvom. Nemôžu sa skrývať za príliš všeobecné varovania a tvrdiť, že si splnili záväzky podľa medzinárodného práva. Aby výzvy na evakuáciu boli účinné v súlade s humanitárnym právom, strany konfliktu musia civilistom poskytnúť jasné a praktické pokyny, ako sa vzdialiť od vojenských cieľov, ktoré budú terčom útoku. Nezákonne vyzývať na hromadný exodus miliónov ľudí túto podmienku neplní. Naopak, zdá sa, že tento prístup je určený skôr na vyvolanie paniky a teroru medzi civilistami než na zabezpečenie ich ochrany.
Odstavenie internetu a cenzúra médií
V Iráne úrady prerušili prístup na internet a k aplikáciám na rýchlu komunikáciu. Tým zamedzili miliónom ľudí uviaznutým v konflikte prístup k základným informáciám a komunikácii s blízkymi v krajine i v zahraničí a ešte zhoršili ich utrpenie.
„Prístup na internet je nevyhnutný na ochranu ľudských práv, najmä v čase ozbrojeného konfliktu. Prerušenie komunikácie zabránilo ľuďom nájsť bezpečné trasy, získať prístup k zdrojom potrebným na prežitie a zostať informovaní. Iránske orgány musia bezodkladne zabezpečiť úplné obnovenie internetových a komunikačných služieb v celom Iráne,“ uviedla Agnès Callamard.
Izraelské orgány tiež využívajú nejasné zámienky o bezpečnosti na prenasledovanie ľudí za príspevky na sociálnych sieťach. Zverejňovanie a zdieľanie videí zobrazujúcich následky iránskych útokov považujú za porušenie prísnych cenzúrnych pravidiel.
„Izraelské orgány musia upustiť od zneužívania eskalácie vojenských operácií, ako to robili v minulosti, na ďalšie potláčanie slobody prejavu. Štát pritom neprimerane zasahuje proti palestínskym občanom Izraela, a to aj prostredníctvom svojvoľného zadržiavania na základe nepodložených obvinení,“ uviedla Agnès Callamard.
Kontext situácie
13. júna 2025 izraelské orgány podnikli letecké a dronové útoky na iránske územie. Krátko nato izraelskí predstavitelia oznámili, že spustili vojenskú operáciu s cieľom zasiahnuť iránske jadrové kapacity a balistické raketové kapacity a zlikvidovať velenie iránskych ozbrojených síl. Izrael zaútočil na Irán v čase, keď Irán a USA rokovali o novej dohode s cieľom obmedziť iránsky jadrový program a obohacovanie uránu výmenou za zmiernenie sankcií.
Iránske orgány reagovali na izraelské útoky odpálením stoviek rakiet a dronov na izraelské územie.
Izraelské útoky zasiahli mestá v viacerých provinciách Iránu vrátane provincií Alborz, Východný Azerbajdžan, Isfahán, Fars, Kermanšáh, Hamedan, Lorestan, Ilam, Markazi, Qom, Teherán, Západný Azerbajdžan a Chorasán Razaví.
Iránske útoky zasiahli viaceré mestské oblasti v Izraeli, ako napríklad Tel Aviv, Bat Yam, Tamra, Petah Tikva, Bnei Brak, Haifa a Herzliya.