V júni 2025 iránske sily vystrelili balistické rakety s hlavicami obsahujúcimi submuníciu na obývané obytné oblasti Izraela. Tým ohrozili civilistov a civilistky. Amnesty International analyzovala fotografie a videá, ktoré podľa správ v médiách zachytili kazetovú muníciu, ktorá dopadla 19. júna do metropolitnej oblasti Gush Dan v okolí Tel Avivu. Iránska munícia zasiahla 20. júna mesto Beersheba (na juhu Izraela) a 22. júna mesto Rishon LeZion (južne od Tel Avivu). Munícia zanechala viacero kráterov zodpovedajúcich submunícii pozorovanej v Gush Dan. Takáto submunícia zasiahla školu a basketbalové ihrisko v Beershebe. Po útokoch neboli hlásené žiadne obete na životoch ani zranenia.

Izraelské letectvo 23. júna 2025 úmyselne bombardovalo väznicu Evin v Teheráne. Amnesty International vykonala hĺbkový výskum, na základe ktorého uvádza, že izraelské nálety predstavujú vážne porušenie medzinárodného humanitárneho práva a musia sa vyšetriť ako vojnové zločiny.

Amnesty International naliehavo vyzýva izraelské a iránske orgány, aby uprostred eskalujúceho konfliktu dodržiavali záväzky, ktoré im vyplývajú z medzinárodného humanitárneho práva, a chránili civilnú populáciu oboch krajín. Organizácia vydáva varovanie potom, ako od 13. júna pribúda počet civilistov a civilistiek, ktorí a ktoré čelia následkom desivého stupňovania konfliktu medzi Izraelom a Iránom.

Disidentke Verisheh Moradi, ktorá patrí k utláčanej kurdskej menšine v Iráne, hrozí poprava po hrubo nespravodlivom súdnom procese, ktorý viedol Revolučný súd v Teheráne. V novembri 2024 ju odsúdili na trest smrti za „ozbrojenú vzburu proti štátu“ (baghi). Verisheh Moradi obvinila štátne orgány z mučenia a iného zlého zaobchádzania, tieto obvinenia sa však nikdy nestali predmetom vyšetrovania. Jej odvolanie na Najvyššom súde sa ešte stále prejednáva. 

Po viac ako 1 500 dňoch svojvoľného zadržiavania prepustili z väzenia aktivistku za práva žien Nahid Taghavi. Nahid má dvojaké nemecko-iránske občianstvo. Do Nemecka sa vrátila 12. januára. Amnesty International bojuje za prepustenie Nahid Taghavi a požaduje ukončenie rozsiahleho porušovania ľudských práv, ktorým túto aktivistku žijúcu v nemeckom Kolíne nad Rýnom vystavili, odkedy ju zatkli v Iráne. Po jej prepustení musia nasledovať mnohé ďalšie.

Rodiny žien väznených v teheránskej väznici Evin informovali o tom, že bezpečnostné zložky podrobili väzenkyne bitkám v reakcii na ich pokojný protest proti popravám. Tieto informácie opäť poukazujú na naliehavú potrebu umožniť nezávislým pozorovateľom neobmedzený prístup do iránskych väzníc.

Amnesty uviedla, že počet popráv v roku 2023 stúpol na najvyšší za takmer desaťročie a prudko vzrástol na Blízkom východe. 

V dôsledku zosilnenej represie sa iránske väznice v roku 2023 zmenili na masové popraviská. Podľa Amnesty International je naliehavo potrebné prijať rázne medzinárodné opatrenia, ktoré zastavia desivý nárast počtu popráv v Iráne. Organizácia dnes zverejnila novú výskumnú správu, v ktorej zdôrazňuje, že najmenej 481 vykonaných trestov smrti bolo uložených v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou. To predstavuje viac ako polovicu z celkového počtu 853 popráv zaznamenaných v krajine v roku 2023. Počas minulého roka tak v Iráne popravili najviac ľudí za uplynulých 8 rokov.

Obrankyňa ľudských práv a nositeľka Nobelovej ceny za mier za rok 2023 Narges Mohammadi je väzenkyňou svedomia a vo väzbe čelí mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu. Iránske úrady jej zámerne odopierajú alebo výrazne zdržiavajú prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti aj napriek tomu, že trpí vážnymi ochoreniami srdca a pľúc. Úrady sa ju tak snažia prinútiť dodržiavať iránske zákony o povinnom zahaľovaní a prestať s obranou ľudských práv v krajine. Podpíšte petíciu za slobodu a spravodlivosť pre Narges Mohammadi.

Dňa 29. októbra iránske úrady svojvoľne zatkli iránsku právničku a obrankyňu ľudských práv Nasrín Sotúdeovú. Právničku zatkli spolu s mnohými ďalšími ľuďmi, ktorí sa zúčastnili pohrebu 16-ročnej Armity Garawand. Armita zomrela koncom októbra potom, ako bola takmer mesiac v kóme. Mladá žena upadla do kómy po útoku príslušníčky mravnostnej polície v teheránskom metre.

Amnesty International vyzýva iránske úrady, aby vyšetrovacej misii OSN a ďalším nezávislým pozorovateľom umožnili vstup do krajiny za účelom vyšetrovania okolností, ktoré viedli k hospitalizácii 16-ročnej Armity Garawand. Tá podľa dostupných informácií upadla do bezvedomia v teheránskom metre po tom, ako ju napadla príslušníčka mravnostnej polície. Armita Garawand je od útoku v kóme.

Iránsky parlament schválil nový „návrh zákona na podporu kultúry cudnosti a hidžábu“. Návrh zahŕňa zvýšenie trestov a pokút za porušenie diskriminačných zákonov o povinnom zahaľovaní. Po vstupe do platnosti by rozšíril právomoci spravodajských a bezpečnostných služieb, Revolučných gárd, polovojenských síl Basídž a polície. Tie by tak mohli prísnejšie kontrolovať a ďalej diskriminovať ženy a dievčatá v krajine.