Osoby zodpovedné za zločiny proti ľudskosti spáchané pri brutálnom potlačení celonárodných protestov v Iráne roku 2022 naďalej ovládajú represívny štátny aparát Iránu. Upozorňuje na to nová správa Amnesty International Slovensko, ktorá pripomína štvrté výročie začiatku povstania „Žena, život, sloboda“ (Woman Life Freedom uprising). Rozprúdila ho násilná smrť väznenej Zhiny Mahsy Aminiovej, za ktorú nesie zodpovednosť takzvaná mravnostná polícia. 

V rámci výskumu pre svoju správu s názvom Architekti zverstiev: Štátny aparát, ktorý páchal zločiny proti ľudskosti počas iránskeho povstania ,Žena, život, slobodaʻ v roku 2022 organizácia Amnesty International zhromaždila informácie a dôkazy o úmrtiach 377 protestujúcich osôb, ako aj náhodných svedkýň a  svedkov, ktorí počas tohto povstania prišli o život. Amnesty International uvádza ich mená, miesto a dátum smrti, ako aj fotografie, ak sú k dispozícii. Amnesty International vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby postúpila situáciu v Iráne Úradu prokurátora Medzinárodného trestného súdu. Rovnako vyzýva Valné zhromaždenie OSN, aby vytvorilo mechanizmus medzinárodného trestného súdnictva pre Irán. 

Iránske orgány spáchali v období od septembra do decembra 2022 zločiny proti ľudskosti, a to s cieľom potlačiť povstanie „Žena, život, sloboda“ (Woman Life Freedom uprising). Nezákonne pritom zabili stovky protestujúcich, ako aj náhodných okoloidúcich vrátane detí. Zároveň prenasledovali ich rodiny a tisíce ľudí vystavili svojvoľnému zadržaniu, násilnému zmiznutiu alebo mučeniu. 

V Iráne zabili, mučili alebo uväznili tisíce protestujúcich za to, že sa domáhali svojich ľudských práv a zásadnej politickej zmeny. Napriek tomu sa vládni predstavitelia zodpovední za zločiny proti ľudskosti naďalej vyhýbajú spravodlivosti, zatiaľ čo preživší, preživšie a ich príbuzenstvo sú prenasledovaní za to, že požadujú zodpovednosť. Medzinárodné spoločenstvo musí presadiť medzinárodné trestné stíhanie za opakované masakry protestujúcich v Iráne. Podpíšte petíciu, v ktorej vyzývate členské štáty OSN, aby vytvorili mechanizmus medzinárodného trestného stíhania za zločiny proti ľudskosti v Iráne. 

Pri útokoch koalície USA a Izraela na husto obývané oblasti Teheránu v marci 2026 zahynuli a utrpeli zranenia desiatky civilistov a civilistiek. Tieto smrtiace útoky musia urýchlene nezávisle a nestranne vyšetriť s cieľom určiť, či predstavujú vojnové zločiny, uviedla Amnesty International v novej správe. 

Izrael, USA a Iránska islamská republika musia okamžite zastaviť nezákonné útoky na energetickú infraštruktúru vrátane útokov na zariadenia poskytujúce základné služby, ako sú elektrina, kúrenie a pitná voda.  

V súvislosti s rýchlou eskaláciou regionálnych bojov v Juhozápadnej Ázii po pokračujúcich spoločných útokoch Spojených štátov a Izraela na Irán a následnej vlne iránskych odvetných útokov naprieč regiónom vyzýva Amnesty International všetky strany konfliktu, aby chránili civilné obyvateľstvo a dodržiavali medzinárodné humanitárne právo.  

Iránske orgány musia okamžite zastaviť všetky plány na popravu ôsmich ľudí, ktorým súdy uložili trest smrti. Odsúdili ich za skutky súvisiace s celoštátnymi protestmi v januári 2026.  

Iránske orgány rozpútali bezprecedentný smrtiaci zásah s cieľom potlačiť prevažne pokojné protesty požadujúce pád režimu islamskej republiky. Bezpečnostné sily použili nezákonnú smrtiacu silu, čo viedlo k masovým stratám na životoch a hrozným zraneniam. Od 8. januára orgány úplne prerušili prístup k internetu, aby zakryli svoje zločiny. Vyzvite medzinárodné spoločenstvo, aby naliehavo konalo a zabránilo ďalším masakrom protestujúcich v Iráne. 

Overené videá a dôveryhodné svedectvá očitých svedkov z Iránu odhaľujú masové nezákonné zabíjanie v bezprecedentnom rozsahu. K týmto zločinom dochádza počas pokračujúcej odstávky internetu. Tú úrady zaviedli od 8. januára s cieľom zakryť svoje činy, uviedla Amnesty International. 

Iránske úrady od 28. decembra 2025 spustili smrtiace zásahy proti protestujúcim po celej krajine. Bezpečnostné zložky pri ňom nezákonne používajú silu a strelné zbrane. Súčasťou zásahov je masové svojvoľné zatýkanie, uviedli Amnesty International a Human Rights Watch.

V júni 2025 iránske sily vystrelili balistické rakety s hlavicami obsahujúcimi submuníciu na obývané obytné oblasti Izraela. Tým ohrozili civilistov a civilistky. Amnesty International analyzovala fotografie a videá, ktoré podľa správ v médiách zachytili kazetovú muníciu, ktorá dopadla 19. júna do metropolitnej oblasti Gush Dan v okolí Tel Avivu. Iránska munícia zasiahla 20. júna mesto Beersheba (na juhu Izraela) a 22. júna mesto Rishon LeZion (južne od Tel Avivu). Munícia zanechala viacero kráterov zodpovedajúcich submunícii pozorovanej v Gush Dan. Takáto submunícia zasiahla školu a basketbalové ihrisko v Beershebe. Po útokoch neboli hlásené žiadne obete na životoch ani zranenia.