TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
14. februára 2022
V tlačovej a výskumnej správe sa dozviete:
- Aj napriek odporúčaniam WHO sa do konca roka 2021 podarilo plne zaočkovať len niečo vyše 4 % ľudí v krajinách s nízkym príjmom.
- Spoločnosti Pfizer/BioNTech a Moderna v roku 2021 dodali do krajín s nízkym príjmom menej ako 2 % svojich vakcín.
- Zhruba 50 % dávok vakcín spoločností Johnson & Johnson a AstraZeneca putovalo do krajín s nízkym príjmom, mnohé z týchto dávok však poskytli bohatšie krajiny ako „dar“.
Amnesty International dnes opäť hodnotí, ako si počínali farmaceutické spoločnosti pri riešení pandémie COVID-19. V aktualizovanej verzii správy Dvojitá dávka nerovnosti: Farmaceutické spoločnosti a kríza férovej distribúcie vakcín proti COVID-19 organizácia upozorňuje, že aj napriek varovaniam a početným odporúčaniam farmaceutické spoločnosti tragicky zlyhali pri dodávaní vakcín do chudobnejších štátov. Farmaceutickí giganti sa namiesto pomoci odmietali podeliť o svoje poznatky a technológie, účtovali si vysoké ceny za vakcíny a uprednostňovali dodávky do bohatých krajín.
Minulý rok bolo vyrobených desať miliárd dávok vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Pri spravodlivej distribúcii vakcín do všetkých krajín sveta mohlo byť koncom roka 2021 zaočkovaných 40 % celosvetovej populácie, v súlade s odporúčaním Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Hon za ziskom však zvíťazil nad verejným záujmom, a koncom minulého roka bolo plne zaočkovaných len niečo vyše 4 % ľudí žijúcich v krajinách s nízkym príjmom.
Viac ako 1,2 miliardy ľudí žijúcich v krajinách s nízkym príjmom mohlo byť koncom roka 2021 zaočkovaných proti ochoreniu COVID-19. Dôvodom, prečo sa tak nestalo, je skutočnosť, že bohatšie krajiny a výrobcovia vakcín ignorovali svoje ľudskoprávne záväzky a zodpovednosť, ktorú majú voči verejnému zdraviu.
Rajat Khosla
„Viac ako 1,2 miliardy ľudí žijúcich v krajinách s nízkym príjmom mohlo byť koncom roka 2021 zaočkovaných proti ochoreniu COVID-19. Dôvodom, prečo sa tak nestalo, je skutočnosť, že bohatšie krajiny a výrobcovia vakcín ignorovali svoje ľudskoprávne záväzky a zodpovednosť, ktorú majú voči verejnému zdraviu,“ uviedol Rajat Khosla, hlavný riaditeľ Amnesty International pre výskum, advokáciu a politiku.
Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko, dopĺňa, že kým krajiny s vysokými príjmami hromadili vakcíny, ktoré reálne nedokázali využiť, farmaceutické spoločnosti nechali ľudí, ktorí potrebovali pomoc, aby si v tejto bezprecedentnej ľudskoprávnej kríze poradili sami:
„Spoločnosti, ktorým sa za taký krátky čas podarilo vyvinúť vakcíny proti COVID-19, sme mohli oslavovať ako hrdinov. Ony však ľuďom, ktorí vakcíny potrebovali najviac, nepomohli, a namiesto toho sa im otočili chrbtom. Napriek opakovaným výzvam a odporúčaniam pokračovali v podnikaní, ako keby nešlo o výnimočnú situáciu. Opäť sa ukázalo, že zisky sú pre ne dôležitejšie než ľudské životy. Ak chceme, aby bol rok 2022 posledným rokom tejto pandémie, musíme podľa WHO dosiahnuť celosvetovú zaočkovanosť vo výške 70 % najneskôr do júla tohto roka. Tento cieľ sa nám podarí dosiahnuť iba v prípade, že farmaceutické spoločnosti príjmu svoj diel zodpovednosti a pomôžu nám prudko zmeniť kurz.“
Amnesty International zároveň upozorňuje, že v tejto globálnej kríze zohrali obrovskú úlohu aj súkromní investori farmaceutických firiem. Absencia zmysluplných opatrení zo strany ich spoločností ukazuje, že zisk mal pre nich počas pandémie vyššiu hodnotu ako životy a zdravie miliónov ľudí na celom svete. Amnesty preto vyzýva investorov farmaceutických firiem, aby zmenili prístup a využili svoj vplyv na odstránenie prekážok v spravodlivom prístupe k vakcínam pre všetkých.
Na ochorenie COVID-19 už zahynulo 5,6 milióna ľudí. Farmaceutické firmy musia prevziať svoju mieru zodpovednosti za verejné zdravie a podniknúť kroky, ktoré pomôžu ukončiť prebiehajúcu zdravotnú a ľudskoprávnu krízu.
Základné zistenia:
Spoločnosti Pfizer, BioNTech a Moderna v roku 2021 očakávali, že ich ročné príjmy dosiahnu približne 54 miliárd dolárov. Do krajín s nízkym príjmom napriek tomu dodali menej ako 2 % vakcín. Čínske spoločnosti Sinovac a Sinopharm dodali do krajín s nízkym príjmom len 0,5 %, resp. 1,5 % vakcín.
- Spoločnosť Moderna vyrobila v minulom roku 673 miliónov dávok vakcín. Iba 2 % z nich dodala do krajín s nízkym príjmom a 23,5 % do krajín s nižším a stredným príjmom.
- Spoločnosť Pfizer/BioNTech vyrobila v roku 2021 2,4 miliardy dávok a 1 % z nich dodala do krajín s nízkym príjmom a 14 % do krajín s nižším a stredným príjmom. Toto číslo predstavuje nárast oproti predchádzajúcemu hodnoteniu, ale stále ostáva výrazne pod cieľom 50 %, ktorý odporúčala Amnesty International.
- Spoločnosť Sinopharm vyrobila v roku 2021 niečo vyše 2,2 miliardy dávok vakcíny, z ktorých väčšina bola dodaná na domácom trhu v rámci Číny. Spoločnosť dodala 1,5 % svojich dávok do krajín s nízkym príjmom a 24 % do krajín s nižším stredným príjmom.
- Spoločnosť Sinovac vyrobila v roku 2021 viac ako 2,4 miliardy dávok vakcíny, z ktorých väčšina bola dodaná na domácom trhu v rámci Číny. Do krajín s nízkym príjmom dodala 0,4 % svojich dávok a do krajín s nižším stredným príjmom 20,5 %.
- Pre porovnanie, v čase vydania prvej hodnotiacej správy v septembri 2021 bolo na celom svete podaných 5,76 miliardy dávok vakcíny proti COVID-19. Iba chabé 0,3 % z týchto dávok však dostali ľudia v krajinách s nízkym príjmom. Viac ako 79 % dávok išlo do krajín s vyšším stredným či vysokým príjmom.
Zhruba 50 % dávok vakcín spoločností Johnson & Johnson a AstraZeneca putovalo do krajín s nízkym a nižším stredným príjmom.
- Spoločnosť AstraZeneca vyrobila v roku 2021 približne 2,4 miliardy dávok vakcín. Do krajín s nízkym príjmom dodala len 1,7 % z nich. Do krajín s nižším stredným príjmom putovalo približne 70 % celkovej produkcie.
- Spoločnosť Johnson & Johnson vyrobila v roku 2021 niečo vyše 300 miliónov dávok vakcín, pričom 20 % z nich dodala do krajín s nízkym príjmom a 31 % do krajín s nižším a stredným príjmom.
- Mnohé z týchto dávok však poskytli bohatšie krajiny ako „dar“ a teda ich dodávka nebola výsledkom obchodných rozhodnutí oboch spoločností. Johnson & Johnson a AstraZeneca zároveň aj naďalej odmietajú deliť o svoje technológie a duševné vlastníctvo prostredníctvom iniciatív koordinovaných WHO. Obe firmy zároveň upúšťajú od aktuálneho „neziskového“ modelu tvorby cien.