Zatiaľ čo európski predstavitelia a predstaviteľky diskutujú o navrhovanej dohode s Tureckom o navrátení ľudí na úteku, migrantov a migrantiek, na severnej hranici Grécka na prechode Idomeni, kde uviazlo okolo 13 tisíc ľudí sa humanitárna kríza prehlbuje.
Pod tlakom EÚ zavrelo Macedónsko svoje hranice s Gréckom, čim ešte prispelo k už tak zúfalej situácii.
Zástupca riaditeľa Amnesty International pre Európu Fotis Filippou a riaditeľ Amnesty International Grécko Giorgosa Kosmopoulos dokumentovali situáciu:
Ľudia na úteku ako tento malý chlapec zo Sýrie nevidia žiadne východisko po tom, čo Macedónske úrady oficiálne oznámili kompletné uzavretie hranice z Gréckom. Tisícky ľudí tak ponechali v zúfalstve. Každý sa nás pýtal, „zostane hranica uzavretá? Čo máme robiť?“
V Idomeni ľudia kempujú kdekoľvek nájdu miesto. Výrazne chýba podpora štátu. Služby v tomto narýchlo vytvorenom tábore – vrátane prístreškov, jedla, základných hygienických zariadení a zdravotnej starostlivosti posyktujú len neziskové organizácie, dobrovoľníci a dobrovoľníčky.
Ale ani neziskové organizácie už takmer nedokážu zvládať nápor a vybavenie v tábore, v ktorom sa nachádza 180 toaliet a spŕch nepostačuje tisíckam ľudí, ktorí tu uviazli.
Mnohí považovali Idomeni za tranzitný bod na ceste ďalej do Európy. Symbolizoval nádej na lepšiu budúcnosť po nebezpečnej ceste z Turecka do Grécka. Teraz sa stal slepou ulicou.
Ahmed a Aliye, 70- ročný pár z Aleppa, Sýrie smerovali do Nemecka. Mali sa stretnúť so svojím synom a jeho rodinou. Zastavili ich však na hraniciach. „Arabské krajiny a Turecko nás sklamali a verili sme, že Európa nám dá slobodu. Od Európy sme nečakali takýto prístup .“
„Som detský lekár. Chcel som zostať v Sýrii, dokedy som mohol a chcel som pomáhať. No odišiel som, keď už to pre nás nebolo bezpečné“, povedal Rami, na obrázku s 12- ročným synom Husseinom. „Utiekli sme pred smrťou.“ Jeho manželka a tri ďalšie deti sú stále v Sýrii na hraniciach s Tureckom, ktoré ale nemôžu prekročiť.
Kvôli silnému dažďu boli tisícky žien, detí a mužov nútení spať na studenej a zabahnenej pôde. Voda zaplavila ich malé stany a premočila im deky.
45- ročný faramaceut Mohammed z Deir ez-Zor v Sýrii uviazol v Idomeni spolu so svojím 18- ročným synom. „Pozri sa na mňa, pozri ako vyzerám, kde sme. Poznáš Bedárov od Victora Huga? Stali sme sa nimi. Ale počkám tu, kým sa európski lídri a líderky stretnú tento týždeň a potom sa rozhodnem čo spravím.“
23-ročná študentka biológie Adel odišla zo Sýrie spolu so svojim zdravotne znevýhodneným bratom po tom, čo bol ich otec pred štyrmi mesiacmi zabitý a stratili kontakt s ich matkou a sestrou. Adel sa snaží dostať brata do Nemecka kvôli operácii chrbta. „Európski predstavitelia a predstaviteľky nám musia uľahčiť prechod a snahu nájsť bezpečie. Nemôžem ich žiadať, aby zastavili vojnu, pretože viem, že toto sa nestane. Teraz je mojou najväčšou prioritou vyliečiť brata. Potom môžem myslieť na seba.“
Dážď a nedostatok hygienických zariadení sťažujú život a zvyšujú zdravotné riziko pre tých, ktorí uviazli v Idomeni. „Hemží sa to tu baktériami a do stanov nám dokoncia lezú hady“, povedal nám mladý muž zo Sýrie. „Našim deťom je zle a chorľavejú.“
Žena v pokročilom štádiu tehotenstva bola prekvapená, keď našla cestu do Európy uzavretú. „Spali sme na zemi. Naše deky včera zmokli a veľmi sa ochladilo. Hľadáme bezpečie pre naše deti, preto sme tu.“
Deti stoja tvárou v tvár gréckym policajtom po uzavretí hranice s Macedónskom. Žiadatelia a žiadateľky o azyl sú čoraz rozrušenejší po tom, ako sa správy o dohode medzi EÚ a Tureckom dostali do Idomeni. „Pošlú nás naspäť do Turecka?“, pýtali sa nás mnohí. Grécke úrady oznámili, že tábor v Idomeni bude evakuovaný a ľudí presunú do táborov pod správou štátu. Ale keďže všetky tábory majú prekročené kapacity a hranice sú uzavreté, kam pôjde všetkých tých 13 tisíc ľudí?
