Päť rokov od chvíle, kedy USA zvrhli vládu Saddáma Husajna, Irak naďalej ostáva jednou z najnebezpečnejších krajín sveta. Vyhlásila to dnes Amnesty International. Konfliktom najviac trpia civilisti. Tisíce ľudí prišli o život alebo utrpeli vážne zranenia. Vyše štyri milióny Iračanov bolo nútených opustiť svoje domovy.
Napriek tomu, že na bezpečnosť boli vynaložené milióny dolárov, v súčasnosti dvaja z troch Iračanov stále nemajú prístup k pitnej vode a takmer tretina populácie, čo je približne 8 miliónov osôb, je odkázaná na humanitárnu pomoc.
Útoky a sektárske zabíjanie ozbrojenými skupinami, mučenie a zlé zaobchádzanie zo strany irackých vládnych síl, ako aj pretrvávajúce nezákonné zadržiavanie tisícov podozrivých majú devastujúce dôsledky na celú spoločnosť. Proti mnohým zo zadržiavaných dodnes neboli vznesené obvinenia a neprebehli ani súdne procesy.
“Vláda Saddáma Husajna bola stelesnením porušovania ľudských práv,” myslí si Malcolm Smart z Amnesty International, “no to, čo prišlo po nej, neprinieslo pre ľudí v Iraku žiadnu úľavu.”
Komunity, ktoré predtým žili v relatívnom bezpečí, sa zo dňa na deň stali priamymi účastníkmi otvoreného konfliktu. Pre ženy, ktoré sú často ohrozované náboženskými militantmi, sa situácia oproti obdobiu vlády Saddáma Husajna ešte zhoršila. Iracké úrady naďalej zlyhávajú pri riešení otázky tzv. “vrážd zo cti”, pri ktorých sú ženy zabíjané vlastnými príbuznými.
Súdne procesy sú spravidla nespravodlivé, pričom dôkazy sú bežne získavané mučením. Proti stovkám ľudí boli takto vynesené rozsudky trestu smrti. “Iracké úrady systematicky zlyhávajú pri trestaní páchateľov mučenia, a to vtedy, keď majú v rukách jednoznačné dôkazy. Istú vinu na tom však nesú aj Spojené štáty a ich spojenci, ktoré to od nich ani nevyžadujú,” upozorňuje Malcolm Smart.
Podľa spoločného prieskumu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a irackej vlády, ktorú zverejnili v januári 2007, v období medzi marcom 2003 a júnom 2006 prišlo o život viac ako 150 tisíc ľudí. OSN odhaduje, že takmer 35 tisíc ľudí bolo zabitých len v roku 2006.
Nastolenie poriadku v značnej miere sťažuje nepriaznivá bezpečnostná situácia. Predovšetkým však iracké úrady nedokázali využiť príležitosť k posilneniu ľudských práv a vybudovaniu fungujúceho právneho štátu.