TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
3. MARCA 2026
V súvislosti s rýchlou eskaláciou regionálnych bojov v Juhozápadnej Ázii po pokračujúcich spoločných útokoch Spojených štátov a Izraela na Irán a následnej vlne iránskych odvetných útokov naprieč regiónom vyzýva Amnesty International všetky strany konfliktu, aby chránili civilné obyvateľstvo a dodržiavali medzinárodné humanitárne právo.
Osobitne žiada ukončiť nezákonné útoky, vrátane úmyselných, nerozlišujúcich alebo neprimeraných útokov na civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru.
Vojenské operácie sa rozšírili do viac ako desiatich krajín regiónu. Už teraz spôsobili výrazné straty na životoch civilistov a rozsiahle ničenie civilnej infraštruktúry. Izrael za posledných 24 hodín zintenzívnil útoky na Libanon v reakcii na útoky Hizballáhu.
Spojené štáty vyhlásili, že „najtvrdšie údery ešte len prídu“. Irán varoval pred ďalšou eskaláciou a prehlbovaním neistoty v celom regióne po zabití najvyššieho vodcu a hlavného veliteľa ozbrojených síl ajatolláha Alího Chameneího.
„Civilné obyvateľstvo nesmie doplácať na nezákonné a bezohľadné konanie strán konfliktu. Podkopáva zásady ľudskosti a princíp rozlišovania medzi vojenskými a civilnými cieľmi. Porušovanie princípov humanitárneho práva pritom ohrozuje samotné základy medzinárodného mieru a bezpečnosti. Obyvateľstvo regiónu už prežilo opakované cykly konfliktov, masové porušovanie práv a zločiny podľa medzinárodného práva. Jeho ochrana musí byť teraz najvyššou prioritou. Namiesto toho ľudia čelia ďalšiemu nezmyselnému zabíjaniu a represii,“ uviedla generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard.
„Strany konfliktu musia okamžite zastaviť nezákonné útoky. To zahŕňa priame útoky na civilistov, neriadené a neprimerané útoky, ako aj používanie výbušných zbraní so širokým plošným účinkom v husto obývaných oblastiach. Musia prijať všetky uskutočniteľné opatrenia na predchádzanie škodám na civilnom obyvateľstve.
Keďže hrozí dlhodobý medzinárodný konflikt, dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva je naliehavejšie než kedykoľvek predtým. Každé porušenie týchto povinností ešte zhorší už teraz ničivé následky na civilné obyvateľstvo. Zároveň posunie región bližšie k ďalšej humanitárnej a ľudskoprávnej katastrofe,“ dodala Callamard.
Útoky na Irán a reakcia Iránu
Iránska spoločnosť Červeného polmesiaca 3. marca oznámila, že od začiatku útokov zahynulo v Iráne 787 ľudí. Podľa iránskych úradov bolo 28. februára 2026 medzi 165 obeťami útoku na školu v meste Mínáb v provincii Hormozgán približne 150 detí. OSN označila bombardovanie školy za „závažné porušenie humanitárneho práva“. UNESCO upozornilo, že útoky na vzdelávacie inštitúcie ohrozujú študentstvo a učiteľstvo a podkopávajú ochranu zaručenú medzinárodným humanitárnym právom. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva vyzval na rýchle, nestranné a dôkladné vyšetrenie tohto „otrasného“ incidentu.
Amnesty International overila šesť videí zobrazujúcich následky útoku na školu. Zábery ukazujú čierny dym stúpajúci z čiastočne zrútenej budovy a záchranárov, ktorí s bagrami prehľadávajú trosky. Na videu natočenom zo vstupu do školy vidno obvodové múry školského areálu a dym stúpajúci zo smeru blízkeho komplexu Iránskych revolučných gárd.
Podľa predsedu Lekárskej rady Iránu poškodili izraelské a americké útoky desať zdravotníckych zariadení. Militarizovaným raziám iránskych bezpečnostných síl boli iránske nemocnice vystavené už v minulosti. Išlo o rozsiahle porušovanie ľudských práv voči zraneným protestujúcim a zdravotníckym pracovníkom počas a po masakroch demonštrantov v januári 2026.
Iránske úrady 28. februára opäť vypli internet. Miliónom ľudí tak znemožnili prístup k zásadným informáciám o ozbrojených bojoch a komunikáciu s blízkymi doma i v zahraničí. Zároveň obmedzili tok informácií o porušovaní medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv.
Ozbrojený konflikt taktiež zintenzívňuje obavy o osud väznených osôb v Iráne vrátane tisícov protestujúcich a disidentov zadržaných po povstaní v januári 2026. Obrancovia a obrankyne ľudských práv upozorňujú na výbuchy v blízkosti väzníc a ďalších takýchto zariadení a pripomínajú predchádzajúci útok Izraela na teheránsku väznicu Evín počas dvanásťdňovej vojny.
Obrankyne a obrancovia ľudských práv vyjadrujú obavy, že iránske úrady často využívajú ozbrojené konflikty ako zámienku na to, aby disidentov podrobili intenzívnejšiemu mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu, ako aj rýchlym, svojvoľným alebo mimosúdnym popravám.
Amnesty International vyzýva iránske úrady, aby okamžite prepustili všetkých svojvoľne zadržiavaných väzňov a väzenkyne a prijali účinné opatrenia na ochranu ostatných väznených osôb vrátane ich dočasného prepustenia z humanitárnych dôvodov.
Obavy o práva ľudí v Iráne narastajú aj v kontexte dobre zdokumentovanej histórie opakovaných zločinov podľa medzinárodného práva a iných závažných porušení ľudských práv zo strany iránskych úradov. Tieto porušenia zahŕňajú aj opakované smrteľné zásahy s cieľom potlačiť nesúhlas.
Počas protivládnych protestov 8. a 9. januára, ktoré žiadali ukončenie existencie Islamskej republiky, iránske úrady vykonali bezprecedentné masakre tisícov protestujúcich a náhodných okoloidúcich.
Konflikt sa rozširuje
Irán reagoval na útoky USA a Izraela raketovými útokmi a útokmi bezpilotnými lietadlami na území Izraela a v krajinách Perzského zálivu vrátane Spojených arabských emirátov, Kataru, Bahrajnu, Kuvajtu, Ománu a Saudskej Arábie.
Podľa mediálnych správ a oficiálnych vyhlásení niektoré z týchto útokov – vrátane pádu trosiek po zneškodnených raketách či dronoch – spôsobili úmrtia, zranenia a škody na civilnej infraštruktúre.
Úrady v Abú Zabí uviedli, že iránsky dron smerujúci na letisko Zayed International Airport (AUH) bol zneškodnený, pričom „padajúce trosky “ jednu osobu zabili a sedem zranili.
Katar a Saudská Arábia 2. marca oznámili, že terčom sa stali ich ropné zariadenia. Rada pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu odsúdila „nerozlišujúce a bezohľadné raketové a dronové útoky“.
V Izraeli zahynulo v dôsledku iránskych útokov podľa médií a záchranných zložiek najmenej desať ľudí a desiatky utrpeli zranenia. Po zásahu balistickou raketou v meste Bejt Šemeš zomrelo deväť osôb a viac ako dvadsať utrpelo zranenia. Jedna žena zahynula v oblasti Tel Avivu po zásahu črepinami. V Tel Avive poškodili iránske útoky najmenej 40 budov.
Izrael zároveň sprísnil obmedzenia pohybu na okupovanom palestínskom území vrátane Východného Jeruzalema. Úrady uzavreli všetky vonkajšie priechody vrátane Kerem Šalom/Karem Abu Salem a Rafah. Tým zablokovali život zachraňujúcu pomoc a fakticky uvalili obliehanie na celé Pásmo Gazy. Priechod Kerem Šalom/Karem Abu Salem znovu otvorili 3. marca.
Tieto svojvoľné opatrenia ešte spôsobujú ešte väčšie utrpenie Palestínčanov a Palestínčaniek žijúcich pod nezákonnou okupáciou a apartheidom a prehlbujú viacvrstvovú humanitárnu krízu v Pásme Gazy, kde obyvateľstvo stále prežíva pokračujúcu genocídu zo strany Izraela.
V Iraku sa k viacerým dronovým útokom na mesto Erbíl v Kurdistanskom regióne Iraku a neskôr aj k útokom na hlavné mesto Bagdad prihlásila frakcia [Saraya Awliya Al-Dam] z proiránskych milícií, ktorá si hovorí Islamský odpor. Útoky sa zamerali najmä na vojenské zariadenia Spojených štátov.
Podľa kurdských iránskych opozičných skupín dronové útoky zasiahli aj ich pozície v Irackom Kurdistane. Útokom predchádzali varovania zo strany Zboru islamských revolučných gárd.
Eskalácia medzi Hizballáhom a Izraelom v Libanone
Po raketových útokoch Hizballáhu na sever Izraela, čo podľa skupiny bolo odvetou za zabitie Chameneího, izraelská armáda v noci z 2. marca výrazne zintenzívnila útoky na Libanon vrátane predmestí Bejrútu. Do 3. marca si izraelské nálety vyžiadali podľa libanonských úradov najmenej 40 obetí a 246 zranených.
Pred nedávnym eskalovaním konfliktu a od uzavretia prímeria v novembri 2024 Izrael takmer denne vykonával útoky na juhu Libanonu. Zahynulo pri nich viac ako 380 ľudí, z toho 127 civilistov.
Izraelské úrady vydali krátko po polnoci 2. marca nové varovanie s výzvou k masovej „evakuácii“. Týkalo sa viac ako 50 obcí na juhu a východe Libanonu. Vágne a rozsiahle varovanie vyvolalo paniku, dopravné kolapsy a ďalšiu vlnu vysídľovania. Ďalšie podobné výzvy nasledovali 3. marca ráno.
Dňa 2. marca izraelská armáda oznámila, že zaútočí na finančné inštitúcie napojené na Hizballáh na viacerých miestach v Libanone. To aj urobila. Izrael už v októbri 2024 zaútočil na pobočky finančnej inštitúcie napojenej na Hizballáh. Amnesty International to označila ako pravdepodobné porušenie medzinárodného humanitárneho práva a vyzvala na vyšetrenie týchto útokov ako vojnových zločinov.
Medzinárodné humanitárne právo prísne zakazuje priame útoky na civilné obyvateľstvo a civilné objekty. Zakazuje aj nerozlišujúce a neprimerané útoky, ktoré nezohľadňujú rozdiely medzi vojenskými a civilnými cieľmi. Letecké útoky na školy, zdravotnícke zariadenia či obytné budovy, ako aj použitie balistických rakiet a iných výbušných zbraní so širokým plošným účinkom v husto obývaných oblastiach, vyvolávajú vážne obavy z možného porušenia medzinárodného humanitárneho práva.
Kríza predstavuje vážnu hrozbu
Amnesty International situáciu pozorne monitoruje a vyzýva všetky strany, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo. V prípadoch úmrtí, zranení a poškodenia infraštruktúry musia strany bezodkladne začať vyšetrovanie a zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti za porušenia medzinárodného práva.
„Eskalujúca kríza na Blízkom východe predstavuje vážnu hrozbu pre multilateralizmus a integritu medzinárodného právneho poriadku. Nezákonné konanie strán konfliktu, najmä vplyvných štátov, neohrozuje len civilistov v mnohých krajinách, ale urýchľuje aj oslabovanie globálnych noriem. Tie chránia ľudské práva, globálny mier a bezpečnosť,“ uviedla Agnès Callamard.
„Je nevyhnutné, aby všetky strany okamžite prijali opatrenia na ochranu civilného obyvateľstva a civilnej infraštruktúry. A to vrátane letísk, nemocníc, obytných budov, škôl a väzníc. Musia zabezpečiť bezpečný a neobmedzený humanitárny prístup do všetkých zasiahnutých oblastí a umožniť nezávislé medzinárodné monitorovanie.
Vyzývame medzinárodné spoločenstvo, aby posilnilo diplomatické snahy zabrániť ďalšej vojenskej eskalácii, predísť ďalším škodám na civilnom obyvateľstve a zastaviť ďalšie zločiny podľa medzinárodného práva voči obyvateľstvu, ktoré už desaťročia čelí represii. V súlade s medzinárodným právom musia štáty preukázať maximálnu zdržanlivosť – teda zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo podnecovať ďalšie porušenia – a pamätať na to, že majú jasnú povinnosť nepodporovať ani neposkytovať pomoc pri medzinárodne protiprávnych činoch, ako aj povinnosť spolupracovať na ukončení takýchto porušení,“ uzavrela Callamard.