TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
31. júla 2024
- Jezídi 10 rokov po útoku Islamského štátu stále čelia porušovaniu práv.
- Predpokladá sa, že stovky ľudí na severovýchode Sýrie zadržiavajú na neurčitú dobu.
- „Musíte zachrániť tých, ktorých stále držia v zajatí,“ – Hanifa Abbas, ktorej sestra je stále nezvestná.
Tisíce Jezídok a Jezídov, ktorí prežili zverstvá ozbrojenej skupiny Islamský štát (IS), sú stále nezvestné. Stovky ľudí pravdepodobne zadržiavajú na neurčito na severovýchode Sýrie. Uviedla to Amnesty International pred tragickým 10. výročím útoku IS na jezídsku komunitu v Iraku.
Od augusta 2014 spustil IS v Iraku cielený útok na jezídsku komunitu, ktorý OSN považuje za genocídu. Viac ako 3 000 jezídskych mužov, žien a detí IS nezákonne zabil a ďalších najmenej 6 800, predovšetkým žien a detí, uniesol. IS spáchal na Jezídoch a Jezídkach celý rad hrozivých násilností. Ženy a dievčatá podrobil sexuálnemu a inému otroctvu a chlapcov nútil bojovať ako detských vojakov.
Po územnej porážke IS v marci 2019 zostáva podľa Úradu pre unesených Jezídov v Dohuku stále nezvestných približne 2 600 Jezídov a Jezídok. Predpokladá sa, že značná časť z nich sa nachádza v severovýchodnej Sýrii, kam ich uniesol IS. Amnesty International uskutočnila rozhovory s organizáciami, aktivistami a aktivistkami zaoberajúcimi sa právami Jezídov. Tie odhadujú, že na severovýchode Sýrie veľký počet Jezídov a Jezídok uviazol v rozsiahlom systéme zadržiavacích zariadení. Tento systém zriadila Autonómna správa regiónu severnej a východnej Sýrie (autonómne orgány) na zadržiavanie osôb podozrivých z príslušnosti k IS. Autonómne orgány majú podporu vojenskej koalície pod vedením USA, ktorá vznikla s cieľom poraziť IS.
Mnohých Jezídov a Jezídky, ktoré odvliekli po porážke IS, zadržiavajú dodnes
„Jezídska komunita zažila zo strany Islamského štátu nepredstaviteľné utrpenie, a ich utrpenie pokračuje. Tisícky ľudí dodnes zostávajú nezvestné, desať rokov po prvom útoku IS na Jezídov.
Mnohých Jezídov a Jezídky, ktorých nesprávne zahrnuli do hromadných transferov po páde IS, na neurčito zadržiavajú na severovýchode Sýrie v hrozivých podmienkach, ktoré im ohrozujú život. Týchto Jezídov je potrebné okamžite identifikovať, oslobodiť a poskytnúť im trvalú podporu,“ uviedla Lauren Aarons, hlavná poradkyňa Amnesty International pre rod, vojnové konflikty a medzinárodnú spravodlivosť.
V zadržiavacom tábore Al-Hol sa pravdepodobne nachádzajú stovky jezídskych žien a detí. Niektoré z nich naďalej držia v podmienkach otroctva príslušníci IS. V prepojenej sieti najmenej 27 zadržiavacích zariadení sa pravdepodobne nachádza aj neznámy počet jezídskych chlapcov a mladých mužov, ktorých uniesli v detskom veku.
Ľudí, ktorí sa v zadržiavacích zariadeniach a tábore Al-Hol aktívne prihlásili k tomu, že patria k Jezídom, prepustili a repatriovali do Iraku. Organizácie na ochranu práv Jezídov a nedávno repatriovaní Jezídi a Jezídky však tvrdia, že tí Jezídi, ktorých naďalej zadržiavajú v Sýrii, čelia mnohým prekážkam pri pokuse prihlásiť sa k svojmu jezídstvu. Niektorí sa boja, že keby sa pokúsili o návrat k svojim rodinám, potrestal alebo zabil by ich za to niekto napojený na personál zadržiavacích zariadení patriaci k IS. Niektorým príslušníci IS povedali, že po návrate by im ublížili vlastné rodiny. Iní veria, že všetkých, resp. všetkých ostatných členov a členky jezídskej komunity zabili. Mnohí z nich boli v čase únosu príliš malí na to, aby si pamätali, že sú Jezídi.
„Zaobchádzali so mnou ako s otrokyňou“
Amnesty International uskutočnila rozhovory so štyrmi jezídskymi ženami a deťmi, ktoré nedávno identifikovali v systéme zadržiavacích zariadení. Okrem nich Amnesty hovorila s piatimi príbuznými a 13 členmi a členkami organizácií za práva Jezídov a aktivistami. Ďalšie rozhovory uskutočnila Amnesty s tromi členmi autonómnych orgánov a s 12 pracovníkmi OSN a humanitárnych mimovládnych organizácií. Tieto rozhovory sa uskutočnili v severovýchodnej Sýrii a Iraku od septembra 2022 do júla 2024, ako aj na diaľku.
Hrozivé podmienky v tábore Al-Hol predstavujú kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. Všetky osoby, ktoré zadržiavajú autonómne orgány v tábore Al-Hol, v rozpore s medzinárodným právom zadržiavajú na neurčitú dobu bez obvinenia alebo súdneho procesu. Veľkú väčšinu z nich pritom zadržiavajú už viac ako päť rokov. Autonómne orgány pre Amnesty International uviedli, že nemajú úplnú kontrolu nad táborom Al-Hol, kde došlo k preskupeniu IS.
Nahla*, jezídske dievča, ktoré repatriovali do Iraku, povedala Amnesty International, že do tábora Al-Hol ju priviezli spolu s rodinou jej posledného únoscu, ktorá je napojená na IS: „Rodina, s ktorou som žila v tábore Al-Hol, ma nútila starať sa im o zvieratá. Zaobchádzali so mnou ako s otrokyňou.“
Nahlina matka Nufa* povedala Amnesty International, že pátranie po jej dcére bolo veľmi náročné. Uviedla, že predtým, ako sa znovu stretli, Nahla sa nevedela identifikovať ako Jezídka: „Nemohla si spomenúť, či je Jezídka alebo nie… Väčšinu vecí zabudla.“
Zajaté Jezídky zo strachu pred neprijatím skrývajú svoju jezídsku identitu
Sana* mala v čase zajatia Islamským štátom 16 rokov a po tom, ako ju počas operácie autonómnych orgánov identifikovali, ju repatriovali z Al-Holu. Sana pre Amnesty International povedala, že zo strachu roky skrývala svoju jezídsku identitu. Vysvetlila, že pred porážkou IS jej jeden z únoscov ukázal video, ktoré podľa neho zobrazovalo takzvanú „vraždu zo cti“ jezídskeho dievčaťa, ktoré sa vrátilo zo zajatia. Povedal jej, že jej komunita ju už v žiadnom prípade nebude chcieť prijať. V obave, že ju tiež zabijú, ak sa vráti do Iraku, sa ukryla v tábore.
„Chcela som sa prihlásiť [že som Jezídka], ale bála som sa, že moja rodina ma neprijme… Často som svoj stan roztrhala alebo presunula na iné miesto. Stále som sa presúvala, nechcela som nikoho spoznať a nechcela som, aby niekto spoznal mňa. Niekedy som premýšľala, či sa mám prihlásiť, a potom som si spomenula na to video,“ uviedla Sana.
Jezídky, ktorým sa narodili deti v dôsledku sexuálneho násilia, čelia nútenému odlúčeniu od svojich detí
Mnohé z jezídskych žien a dievčat, ktoré zostávajú v zadržiavacom tábore Al-Hol, majú malé deti v dôsledku sexuálneho násilia zo strany príslušníkov IS. Niektoré z týchto žien majú opodstatnené obavy, že v prípade identifikácie a repatriácie by ich nútene oddelili od detí. To by predstavovalo porušenie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv. Amnesty International v roku 2020 zdokumentovala prípady, v ktorých jezídske matky po identifikácii v tábore Al-Hol oddelili od detí. Jezídskym ženám naďalej hrozí odlúčenie od detí, ktoré sa im narodili v dôsledku sexuálneho násilia.
Hanifa Abbas povedala Amnesty International, že roky hľadala svojich päť sestier, ktoré uniesol IS. Štyri z nich sa jej podarilo priviesť späť domov a piatu sestru identifikovala podľa fotografií, ktoré zozbieral jezídsky aktivista v tábore Al-Hol. Hanifina sestra sa však táborovým orgánom neprihlásila ako Jezídka.
Hanifa sa domnieva, že jej sestra môže mať v tábore deti, a obáva sa, že ju od nich oddelia, ak sa prihlási k svojmu jezídstvu. „Toľko žien… keby vedeli, že majú možnosť zostať so svojimi deťmi, prihlásili by sa,“ povedala Hanifa pre Amnesty International.
Hanifa vyzvala medzinárodné spoločenstvo na väčšiu podporu: „Som veľmi silná, ale teraz sa rúcam. Už je to 10 rokov… Musíte zachrániť tie, ktoré stále zostávajú v zajatí.“
Amani*, Jezídka, ktorá sa vrátila do Iraku z tábora Al Hol, povedala Amnesty International, že ju nútene odlúčili od jej detí, ktoré zostávajú v severovýchodnej Sýrii: „Každý hovorí, že sú to deti IS… Mám niekoľko kusov ich oblečenia, často k nim privoniavam. Samozrejme, že chcem byť s nimi. Sú časťou môjho srdca.“
„Nikto sa ma nikdy neprišiel opýtať, či som Jezíd“
Amnesty International zdokumentovala systematické mučenie alebo iné zlé zaobchádzanie v zadržiavacích zariadeniach na severovýchode Sýrie. Amnesty zistila, že najmenej v dvoch z týchto zariadení zomreli stovky mužov a chlapcov v dôsledku mučenia a hrubých neľudských podmienok.
Basima* držali v zadržiavacom zariadení Panorama a k svojmu jezídstvu sa prihlásil v roku 2022. Teraz má 18 rokov a je späť v Iraku. Basim uviedol, že počas svojho pobytu v Panorame a ďalších zadržiavacích zariadeniach bol svedkom toho, ako desiatky mužov zomreli v dôsledku mučenia alebo iného zlého zaobchádzania a šíriacich sa chorôb.
„Som si stopercentne istý, že vo väzniciach sa nachádzajú aj ďalší jezídski chlapci a mladí muži. Boja sa prehovoriť, pretože ostatní väzni by im mohli ublížiť. Nikto sa ma nikdy neprišiel opýtať, či som Jezíd. Keby sa ma niekto spýtal, odišiel by som v prvej minúte… Teraz je ten správny čas pátrať po Jezídoch, kým je ešte šanca, že sa nejakí nájdu,“ uviedol Basim pre Amnesty International.
Chýbajúci systém identifikácie Jezídov
Organizácie a aktivisti bojujúci za práva Jezídov spolupracujú s autonómnymi orgánmi na identifikácii Jezídok a Jezídov, ktorí zostávajú v zadržiavacích zariadeniach na severovýchode Sýrie. Okrem toho pomáhajú s koordináciou rodín a bezpečnostných síl a niektoré z nich majú vlastné spravodajské siete v tábore Al-Hol.
Viaceré organizácie a aktivisti uviedli, že majú dobré vzťahy s autonómnymi orgánmi, hoci sú založené na osobných kontaktoch. V súčasnosti neexistuje žiadny formálny systém alebo organizovaný spôsob, ako komunikovať s úradmi o nezvestných Jezídoch a Jezídkach.
„Islamský štát je preč, ale stále máme veľa ľudí v zajatí. Máme pocit, že nás medzinárodné spoločenstvo úplne ignoruje,“ uviedol pre Amnesty International Abdullah Shrem, jezídsky aktivista, ktorý sa posledných 10 rokov snaží identifikovať nezvestných Jezídov a Jezídky.
Ďalší jezídsky aktivista povedal Amnesty International, že má zoznam deviatich mien jezídskych chlapcov a mladých mužov, o ktorých sa domnieva, že sa nachádzajú v zadržiavacom zariadení Panorama. Nemá sa však ako spojiť s autonómnymi orgánmi, aby zabezpečili ich prepustenie.
Medzinárodné spoločenstvo musí konať
„Jezídskych aktivistov, aktivistky a rodiny nezvestných by sme nemali nechať pátrať po nezvestných Jezídoch a Jezídkach na vlastnú päsť. Naliehavo treba zvýšiť medzinárodnú podporu pre všetky snahy o identifikáciu a návrat nezvestných Jezídov vrátane tých, ktorých opustili a zabudli v zadržiavacích zariadeniach a v tábore Al-Hol na severovýchode Sýrie,“ uviedla Nicolette Waldman, hlavná krízová poradkyňa Amnesty International.
„V centre tohto úsilia musia byť ľudské práva a zastúpenie tých, ktorí prežili. Iracké orgány by mali poskytnúť pomoc a podporu všetkým navrátilcom vrátane prístupu k odškodneniu podľa zákona o preživších Jezídoch.“
Autonómne orgány musia tiež zabezpečiť, aby organizácie na ochranu práv Jezídov a iné relevantné organizácie, ktoré pracujú v súlade s ľudskými právami, mali prístup do zadržiavacích zariadení a tábora Al-Hol. Iracké orgány by mali príslušným organizáciám umožniť prístup do tábora Džidda 1 (Jeddah 1) v Iraku, ktoré je prvým miesto, kam navracajú Iračanov z tábora Al-Hol. Iracké orgány by tiež mali iniciovať úsilie o identifikáciu Jezídov medzi Iračanmi, ktorí sa vracajú zo zadržiavacích zariadení.
Ostatné štáty, najmä vlády USA a Spojeného kráľovstva, by mali poskytovať podporu všetkým iniciatívam na identifikáciu nezvestných Jezídov, ktoré rešpektujú práva a zastúpenie pozostalých. Agentúry OSN, ako napríklad UNHCR, UNICEF, UN Women a Nezávislá inštitúcia pre nezvestných v Sýrii, by mali výrazne zvýšiť svoje úsilie v prospech nezvestných Jezídov a Jezídok. Donori by mali zvážiť podporu dostupnosti testovania DNA na identifikáciu Jezídov alebo ľudí z iných menšinových komunít, ktorých uniesli v detskom veku.
*Mená sme zmenili z dôvodu ochrany identity respondentov a respondentiek.