TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
13. MÁJA 2025
Kenské ženy zamestnané v domácnostiach v Saudskej Arábii čelia vyčerpávajúcim, krutým a diskriminačným pracovným podmienkam. Tieto podmienky často hraničia s nútenou prácou a obchodovaním s ľuďmi. Uviedla to dnes Amnesty International vo svojej najnovšej správe. Správa poukazuje na to, ako zamestnávatelia podrobujú ženy extrémnemu vykorisťovaniu v súkromných domácnostiach, často v dôsledku rasizmu. Správa tiež dokumentuje, ako osoby pracujúce v domácnostiach zostávajú naďalej vylúčené z pracovného práva Saudskej Arábie a ďalších čiastkových reforiem.
Výskumná správa s názvom Uväznené, vylúčené: Skrytý život kenských pracovníčok v domácnosti v Saudskej Arábii, dokumentuje skúsenosti viac ako 70 žien, ktoré v minulosti pracovali v Saudskej Arábii. Náborári v Keni ich často klamali o povahe ich práce. Po príchode do Saudskej Arábie museli pracovať v brutálnych podmienkach, pravidelne viac ako 16 hodín denne, bez voľných dní a bez možnosti opustiť dom. Ženy tiež čelili hrozným životným podmienkam a neľudskému zaobchádzaniu vrátane sexuálneho, verbálneho a fyzického násilia. Zamestnávatelia im zvyčajne zhabali pasy a telefóny a niekedy im zadržiavali mzdy.
Porušovanie ľudských práv za zavretými dverami
„Tieto ženy odišli do Saudskej Arábie za prácou, aby uživili svoje rodiny. Namiesto toho však v domácnostiach svojich zamestnávateľov znášali nesmierne kruté zaobchádzanie,“ uviedol Irungu Houghton, výkonný riaditeľ Amnesty International Keňa. „Kenská vláda aktívne podporuje migráciu za prácou. Saudskoarabské úrady pritom tvrdia, že zaviedli reformy v oblasti pracovných práv. Za zatvorenými dverami však pracovníčky v domácnostiach naďalej čelia hroznému rasizmu, krutému zaobchádzaniu a vykorisťovaniu.“
„Saudskoarabské a kenské orgány musia počúvať tieto ženy, ktorých práca živí rodiny a významne prispieva k hospodárskemu rozvoju oboch krajín. Saudskoarabské orgány by mali naliehavo poskytnúť pracovníčkam v domácnosti rovnakú ochranu v rámci pracovného práva. Musia tiež zaviesť účinný systém inšpekcií na riešenie rozšíreného porušovania ľudských práv v súkromných domácnostiach. Okrem toho musia úplne zrušiť systém kafala, ktorý neprimerane viaže zahraničných pracujúcich na zamestnávateľov, podnecuje vykorisťovanie a prehlbuje systémový rasizmus.“
Saudskoarabské ani kenské úrady nereagovali na žiadosť Amnesty International o stanovisko alebo informácie.
„Nemala som vôbec žiadnu príležitosť na oddych.“
Extrémna pracovná záťaž bola všeobecným problémom desiatok žien, s ktorými hovorila Amnesty International. Typický pracovný deň trval minimálne 16 hodín, často aj viac, a pozostával z upratovania, varenia a starostlivosti o deti. Pracovníčky zarábali v priemere 900 saudskoarabských rijálov (215 eur) mesačne. Žiadna z nich však nedostávala zaplatené za nadčasy. To znamená, že ich priemerná mzda pri zohľadnení pracovného času bola približne 0,45 eur na hodinu. Niektorí zamestnávatelia navyše meškali s výplatou alebo ženám vôbec nevyplácali mzdu. Prakticky všetky ženy, s ktorými sme hovorili, uviedli, že počas svojho pobytu v Saudskej Arábii nemali ani jeden deň voľna – niektoré až dva roky.
„Jej [zamestnávateľke] nenapadlo, že by som sa mohla unaviť. Nemala som vôbec žiadnu príležitosť na oddych… Pracovala som pre ňu celý deň a potom aj v noci. Cítila som sa ako osol, a to aj osly si nájdu oddych,“ uviedla Rašida*, bývalá pracovníčka v domácnosti.
„Cítila som sa ako vo väzení.“
Všetky ženy uviedli, že čelili prísnym obmedzeniam svojej slobody a súkromia. Zamestnávatelia im zobrali telefóny, čím ich úplne odrezali od vonkajšieho sveta. Žili v úplnej izolácii [na mieste výkonu práce] a nemali žiadnu možnosť kontaktovať sa so svojimi vlastnými rodinami. Joy* opísala, ako sa počas pobytu v Saudskej Arábii cítila uväznená. „Nemala som žiadnu slobodu, pretože keď ste raz vo vnútri, už nikdy sa nedostanete von. Nemôžete ísť von a nevidíte von. Cítila som sa ako vo väzení,“ povedala.
Eve* dodala, že zamestnávatelia využívali izoláciu na to, aby ju odradili od sťažovania sa na svoje podmienky. „Prvé, čo urobil môj šéf, bolo, že mi vzal pas. Ak sa na to opýtate, povedia vám: ,Všetko som za teba zaplatil…‘ a vy sa neodvážite nič povedať, pretože ste v cudzej krajine.“
Napriek nadmernému pracovnému zaťaženiu takmer všetky ženy uviedli, že im zamestnávatelia odopierali jedlo alebo im dávali len zvyšky. Niektoré z nich preto museli prežiť len na chlebe alebo sušených instantných rezancoch. Katherine* uviedla, že „jedlo bolo hlavným problémom“ a že „prežívala na keksoch“. Zamestnávateľ jej dával len zvyšky, pokazené jedlo alebo niekedy vôbec nič. Dokonca vyhadzoval jedlo, ktoré si Katherine uvarila sama.
Väčšina žien tiež opísala, že im poskytli absolútne nevyhovujúce životné podmienky. Často museli spať v komore alebo na podlahe v detskej izbe, bez poriadnej postele, posteľnej bielizne alebo funkčnej klimatizácie.
„Manžel povedal: ‚Urobíš, čo ti poviem.‘“
Mnohé ženy opisovali, ako na ne ich zamestnávatelia kričali, nadávali im a ponižovali ich. Niektoré ženy čelili sexuálnemu obťažovaniu a v niektorých prípadoch aj znásilneniu. Je medzi nimi aj Judy, slobodná matka dvoch detí, ktorá prišla do Saudskej Arábie, aby unikla násilníckemu manželovi.
„Znásilnil ma a vyhrážal sa mi, aby som to nepovedala jeho žene. Mlčala som. Bolo to pre neho ako každodenná rutina… Snažila som sa mu povedať, aby prestal, ale muži sú veľmi silní. Nakoniec ma znásilnil päťkrát…“
Mnohé z nich sa báli nahlásiť porušovanie ľudských práv saudskoarabským úradom alebo kenskej ambasáde. Ženy, ktoré zlé zaobchádzanie nahlásili, čelili pomste alebo vymysleným obvineniam, ako napríklad falošným obvineniam z krádeže, a prišli o mzdu.
„Nazývali nás opicami alebo paviánmi.“
Amnesty International v správe poukazuje na to, že systémový rasizmus zakotvený v systéme kafala v spojení s hlboko zakorenenými diskriminačnými postojmi, ktoré majú pôvod v dedičstve otroctva a britského kolonializmu v regióne, prispievajú k tomu, že vykorisťovanie, zlé zaobchádzanie a rasová diskriminácia týchto pracujúcich naďalej pretrvávajú. Ide pritom najmä o ženy, ktorých rodovo podmienenú zraniteľnosť ešte viac prehlbuje ich status migrujúcich pracovníčok v domácnosti.
Mnohé ženy opisovali, ako ich zamestnávatelia nazývali veľmi hanlivými a rasistickými menami, vrátane „hajawana“ (zviera), „chaddama“ (slúžka) a „šarmúta“ (prostitútka). Zamestnávatelia sa tiež hanlivo vyjadrovali o farbe ich pleti a komentovali ich telesný pach. Takisto im bránili používať rovnaké príbory alebo kuchynské potreby ako rodina – čo ženy často považovali za „segregáciu“ – pretože pochádzali z Afriky.
„Kvôli mojej tmavej pleti ma vždy nazývali čiernym zvieraťom. Deti mi tiež ukazovali na tvár, smiali sa a hovorili, že som opica,“ uviedla Niah*.
„V jadre tohto porušovania ľudských práv sa nachádza systém práce, ktorý je zakorenený v historickom a štrukturálnom rasizme. Migrujúce pracovníčky v domácnosti inej než bielej farby pleti, vrátane černošských afrických žien, v tomto systéme čelia dehumanizácii a zaobchádza sa s nimi ako s vecami, ktoré sa dajú vyhodiť a vymeniť,“ uviedol Irungu Houghton.
Nedostatočné zákony a reformy
V posledných rokoch Saudská Arábia v rámci programu „Vízia 2030“ zaviedla obmedzené reformy systému kafala. Systém kafala viaže 13 miliónov migrujúcich pracujúcich v krajine na ich zamestnávateľov a priamo umožňuje nútenú prácu a iné závažné porušovanie ľudských práv.
V roku 2023 vláda prijala novelizované nariadenia pre pracovníčky v domácnostiach s cieľom zlepšiť reguláciu pracovného času a pracovných podmienok. Bez účinného systému monitorovania, kontroly a vynucovania však tieto nariadenia často nemajú v praxi žiadny význam. Mnohé zdokumentované prípady porušovania ľudských práv sú podľa saudskoarabského práva nezákonné, napriek tomu však zostávajú úplne nepotrestané.
„Keňa zohráva dôležitú úlohu pri ochrane pracovníčok v domácnostiach, ktoré pracujú v zahraničí. Musí spolupracovať so Saudskou Arábiou na zabezpečení ochrany migrujúcich pracujúcich. Musí lepšie regulovať náborové praktiky a zabezpečiť, aby veľvyslanectvá mali k dispozícii prostriedky na poskytovanie naliehavej pomoci pracovníčkam v núdzi, vrátane poskytovania bezpečného ubytovania a finančnej a právnej pomoci tým, ktoré to potrebujú,“ uviedol Irungu Houghton.
Kontext situácie
V Saudskej Arábii pracujú ako pracovníčky a pracovníci v domácnostiach približne 4 milióny ľudí. Podľa suadskoarabských štatistík trhu práce ide výlučne o cudzích štátnych príslušníkov vrátane 150 000 ľudí z Kene. Vzhľadom na rastúcu nezamestnanosť v Keni štátne orgány povzbudzujú mladých ľudí, aby si hľadali prácu v krajinách Perzského zálivu vrátane Saudskej Arábie, ktorá je jedným z hlavných zdrojov finančných prevodov do Kene.