Líbya/EÚ: EÚ riskuje podporovanie otrasných porušovaní ľudí na úteku, migrantov a migrantiek v Líbyi

Podľa Amnesty International môžu plány EÚ bližšie spolupracovať s Líbyou v oblasti migrácie podporovať rozšírené zlé zaobchádzanie s tisíckami ľudí na úteku, migrantmi a migrantkami vrátane zadržiavania na neurčitý čas v otrasných podmienkach.

Minulý mesiac, po žiadosti novej líbyjskej vlády, oznámila EÚ plány predĺžiť svoju námornú operáciu v Stredozemnom mori (Operáciu Sophia) zameranú proti prevádzačom na budúci rok, trénovať a vybudovať kapacity, a podeliť sa o informácie s pobrežnou strážou Líbye. Ale svedectvá získané počas návštev Sicílie a Puglie v máji 2016 odhaľujú šokujúce porušenia práv líbyjskou pobrežnou strážou  v zadržiavacích imigračných centrách v Líbyi.

Amnesty International sa rozprávala s 90 ľuďmi, ktorí prežili zradnú cestu po mori z Líbye do Talianska. Medzi nimi bolo aj najmenej 20 osôb na úteku, migrantov a migrantiek, ktorí opísali strelné útoky a bitie po zachytení pobrežnou strážou či otrasné mučenie a iné zlé zaobchádzanie v detenčných centrách. V jednom prípade líbyjská pobrežná stráž zanechala   potápajúcu sa loď s asi 120 ľuďmi napospas osudu namiesto toho, aby ich zachránila.

„Európa by ani nemala rozmýšľať nad spoluprácou v oblasti migrácie s Líbyou, pokiaľ táto spolupráca vyústi či už priamo alebo nepriamo do takýchto šokujúcich porušení ľudských práv. EÚ opakovane preukázala, že je ochotná zastaviť ľudí na úteku, migrantov a migrantky pred príchodom na kontinent za akúkoľvek cenu. Ľudské práva však zostávajú v druhej rade,“ povedala Magdalena Mughrabiová, dočasná zástupkyňa riaditeľa Amnesty International pre stredný východ a severnú Afriku.

„Je zrejmé, že vyhľadávacie a záchranné schopnosti líbyjskej pobrežnej stráže sa musia zlepšiť, aby došlo k záchrane životov na mori, ale temná realita v súčasnosti je, že líbyjská pobrežná stráž zachytáva a navracia tisícky ľudí do zadržiavacích centier, kde na nich čaká mučenie a iné porušovania ľudských práv. Akákoľvek podpora z EÚ nesmie podporovať otrasné porušenia ľudských práv, pred ktorými z Líbye utekajú ostatní zahraniční občania.“

7. júna oznámila Európska komisia ďalšie plány pre posilnenie spolupráce a partnerstva s kľúčovými tretími krajinami v regióne s cieľom riadenia migrácie. Líbya bola identifikovaná ako jedna z prioritných krajín.

Napriek násiliu a bezpráviu, ktoré v Líbyi prevláda, stovky tisícok ľudí na úteku, migrantov a migrantiek, ktorí pochádzajú väčšinou zo sub-saharskej Afriky stále do krajiny cestujú. Utekajú pred vojnou, prenasledovaním alebo extrémnou chudobou z krajín ako Eritrea, Etiópia, Gambia, Nigéria a Somálsko vo viere, že sa dostanú do Európy. Ostatní žili v Líbyi už roky, ale chcú z krajiny utiecť, pretože žijú v neustálom strachu z toho, že ich zastavia na ulici, zbijú či okradnú miestne gangy alebo polícia.

Podľa Agentúry OSN pre utečencov (UNHCR) prišlo počas prvých piatich mesiacov tohto roku o svoj život v snahe dostať sa nebezpečnou cestou cez more do Talianska viac ako 2100 ľudí. Viac ako 49 tisíc cestu do Talianska prežilo a takmer všetkých zachránili európske námorné sily, neziskové organizácie či obchodné plavidlá.

Porušovania práv líbyjskou pobrežnou strážou

Líbyjská pobrežná stráž zachytila v týždni od 22. a 28. mája najmenej 3500 ľudí a presunula ich do zadržiavacích centier.

23- ročný Abdurrahman z Eritrey opísal porušovania, ktoré zažil, keď preplnenú loď, na ktorej cestoval v januári 2016 zachytili členovia líbyjskej pobrežnej stráže.

„Všetci sme museli vystúpiť a každého z nás zbili gumenými a drevenými tyčami…potom jedného muža postrelili do nohy – bol posledný, kto z lode vystúpil, tak sa ho opýtali, kde bol kapitán. Keď odpovedal, že nevie, povedali, že to znamená, že on je kapitán a postrelili ho,“ povedal.

26- ročný Mohamed, takisto z Eritrey povedal, že členovia líbyjskej pobrežnej stráže, ktorí ich zachytili neskôr zanechali ich potápajúcu sa nafukovaciu loď napospas osudu aj so 120 ľuďmi na palube.

„Jeden z mužov patriaci k líbyjskej pobrežnej stráže prišiel na palubu našej lode, aby ju otočil naspäť do Líbye. Viezol ju asi do pol cesty naspať, ale potom prestal fungovať motor. Veľmi sa nahneval a vrátil sa na svoju vlastnú loď. Počul som, ako predtým ako sa vrátil na svoju loď hovorí „ak zomriete, tak zomriete“. Odišiel preč a nás tam nechal,“ dodal.

Nakoniec sa im podarilo opraviť motor, ale stále prepúšťal vzduch, preto sa museli vrátiť do Líbye.

V októbri 2013 zdokumentovala Amnesty International potopenie rybárskej lode, ktorá bola poškodená potom ako neidentifikovateľná líbyjská loď na ňu spustila paľbu. Do poškodenej lode sa postupne dostávala voda, až sa nakoniec potopila s asi 200 mužmi, ženami a deťmi. Podľa tých, čo prežili, prišla streľba od líbyjskej pobrežnej stráže. Výsledky vyšetrovania incidentu neboli nikdy zverejnené.

Otrasné porušovania v líbyjských zadržiavacích centrách

Podľa príslušníkov líbyjskej pobrežnej stráže sú ľudia na úteku, migranti a migrantky po zachytení na mori pravidelne navracaní do imigračných zadržiavacích centier v Líbyi.

Od roku 2011 zozbierala Amnesty International desiatky svedectiev od bývalých zadržaných osôb, vrátane mužov, žien a maloletých bez sprievodu, v ktorých detailne opisujú otrasné podmienky, násilie a sexuálne zneužívanie v takýchto centrách po celej krajine. Najnovšie dôkazy dokazujú, že tieto porušenia stále pretrvávajú.

Za centrá je zodpovedný Úrad pre boj s iregulárnou migráciou (DCIM), ktorý spadá pod kontrolu líbyjského ministerstva vnútra. V realite ich však riadia členovia ozbrojených skupín. Líbyjská Vláda národného súhlasu, ktorú podporuje medzinárodné spoločenstvo, stále nemá efektívnu kontrolu nad týmito centrami. Podľa UNHCR je v súčasnosti v krajine 24 takýchto centier.

Líbyjské zákony kriminalizujú iregulárny vstup, odchod či pobyt v Líbyi a povoľujú zadržanie cudzích občanov na neurčitý čas za cieľom deportácie. Zadržiavaní často v centrách zostávajú mesiace bez prístupu k svojim rodinám, právnikom či sudcom a nemôžu svoje zadržanie či prístup k ochrane napadnúť pred súdom, pretože v krajine neexistuje azylová legislatíva. Deportácie sa vykonávajú bez akýchkoľvek záruk, alebo posúdení na základe individuálnych skutočností.

„Fakt, že v Líbyi je možné niekoho zadržať na neurčitý čas len na základe štatútu imigranta prekračuje všetky medze. Namiesto toho, aby im bola pridelená ochrana sú ľudia na úteku, migranti a migrantky počas zadržiavania mučení. V prvom rade musí Líbya okamžite ukončiť praktiku nezákonného zadržiavania, mučenia a iného zlého zaobchádzania cudzích občanov a prijať azylovú legislatívu, aby zaručila, že tí, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, nájdu útočisko,“ dodala Magdalena Mughrabiová.

Bývalý zadržiavaní (ľudia, ktorých zachytili na ceste na mori, ale aj občania ostatných krajín, ktorých zatkli na ulici) povedali, že stráže ich každodenne bili, pričom používali drevené palice, hadice, elektrické káble a zbrane. Tiež im dávali elektrické šoky.

20- ročný Eritrejčan, ktorého loď zachytila líbyjská pobrežná stráž na mori v januári 2016 povedal, že ho poslali priamo do zadržiavaceho centra v al-Zawiya na západe krajiny, kde ho opakovane bili.

„Trikrát denne nás bili elektrickými káblami, ktoré boli zložené na trikrát, aby to viac bolelo,“ povedal jeden muž, ktorého držali v detenčnom centre Abu Slim v Tripolise, kde podľa Podpornej misie OSN v Líbyi (UNSMIL) je zadržiavaných najmenej 450 ľudí. Povedal, že spia pod holým nebol bez ochrany pred extrémnymi teplami či chladom. Stráže často polievajú oblasť vodou, čím nútia zadržiavaných, aby spali na mokrej podlahe.

35- ročného Charlesa z Nigérie držali v piatich rôznych zadržiavacích centrách potom, čo ho v auguste 2015 zastavili na ulici v Tripolise. Amnesty International povedal:

„Stále nás bili, každý deň…Raz mi zlomili ruku a vzali ma do nemocnice, ale nedostal som žiadne lieky. Používali palice, svoje zbrane a niekedy elektrické šoky.“

Keď sa mu stráže vyhrážali, že ho deportujú, odpovedal „hocičo je lepšie ako to peklo tu.“

28-ročný etiópsky muž, ktorého zadržali spolu s manželkou počas snahy dostať sa do západnej Líbye strávil štyri mesiace v zadržiavacom centre Kufra na juhovýchode krajiny. Opísal, ako ho pravidelne bili, ako ho prinútili vliezť do škatule, zbičovali ho a popálili vriacou vodou. Jeho manželka povedala, že riaditeľ centra ju a ďalšie ženy pravidelne bil. Nakoniec sa im podarilo zaplatiť si svoje prepustenie.

Ani v jednom so zadržiavacích centier, ktoré sú pod správou DCIM, nepracujú ako dozorkyne ženy, čím sa zvyšuje riziko sexuálneho zneužívania.

Niektorí ľudia potvrdili, že videli ako v zadržaní zomierajú ľudia na úteku, migranti či migrantky –stráže ich zastrelili alebo ich dobili na smrť.

„Stráže nás zbili, keď sme im povedali, že sme hladní…donútili nás ľahnúť si na brucho a dve hodiny nás bili s hadicami…videl som muža s Čadu, postrelili ho len tak, bez dôvodu. Zobrali ho do nemocnice, ale potom čo ho priniesli naspäť, zomrel. V záznamoch sa píše, že zomrel počas automobilovej nehody. Viem to, lebo ma donútili celý deň pracovať bez výplaty v miestnosti so záznamami,“ povedal 19- ročný Eritrejčan, ktorého zadržiavali v centre Abu Slim.

Ďalší muž z Eritrey, ktorý od októbra 2015 strávil päť mesiacov v imigračnom centre al-Zawiya takisto videl ako stráže dobili zadržiavaného na smrť. Potom jeho mŕtve telo zabalili do deky a odniesli. Iný muž opísal ako stráže začali strieľať na sedem mužov v jeho cele, keď nerozumeli ich pokynom v arabskom jazyku, aby sa postavili. V apríli 2016 UNSMIL vyzvala k otvoreniu vyšetrovania po tom, čo boli štyria ľudia zastrelení pri pokuse utiecť z centra al-Zawyia.

Tí, čo sa z centier dostali, sa sťažovali na nedostatok jedla, pitnej vody, zlú zdravotnú starostlivosť a otrasné podmienky kvôli nedostatku sanitárnych zariadení. Kvôli tomu trpia viacerí kožnými chorobami. Vysvetlili, že hoci sa na nich prišli pozrieť lekári z humanitárnych organizácií, ukázali im len vybraných zadržiavaných, ktorí sa väčšinou báli povedať o zraneniach, ktoré im spôsobili stráže. Lieky, ktoré im lekári priniesli skonfiškovali stráže.

„EÚ nesmie ignorovať tieto skutočne hororové príbehy o šokujúcich porušovaniach páchaných na dennej báze proti zahraničným občanom v Líbyii. Pred tým, ako budú navrhnuté migračné politiky a programy, musia existovať záruky, že práva ľudí na úteku, migrantov a migrantiek sú v plnej miere v Líbyi rešpektované. To je však v blízkej budúcnosti veľmi nepravdepodobné,“ povedala Magdalena Mughrabiová.

Diskriminácia na základe vierovyznania

Kresťanom hrozí vyššie riziko zlého zaobchádzania v líbyjských detenčných centrách. 26- ročný Omar z Eritrey, ktorého držali v centre al-Zawiya povedal: „Neznášajú kresťanov. Ak ste kresťanom, môžem povedať len boh vás ochraňuj, ak to zistia…Ak uvidia krížik alebo náboženské tetovanie, zbijú vás ešte viac.“

Iný bývalý väzeň z Nigérie povedal, že stráže v centre v Misratah oddeľovali mužov na základe vierovyznania a bičovali tých, ktorí boli kresťania.

„Na začiatku som povedal, že svoje vierovyznanie nezmením, ani keď som v moslimskej krajine. Vzali ma von a zbičovali. Ďalší krát som klamal a povedal som, že som moslim,“ dodal.

22- ročný Semre z Eritrey, ktorého zbili v zadržiavaní potom, čo jeho loď zachytili na mori v januári tiež potvrdil, že s kresťanmi zaobchádzajú oveľa horšie:

„Zbili ma, vzali mi peniaze, vyhodili moju bibliu a krížik, ktorý som mal na krku. Najskôr zistia či má niekto vo vreckách peniaze, potom vezmú elektrický kábel a zbijú vás,“ povedal.

Vykorisťovaní, vydieraní alebo predaní prevádzačom

Svedectvá, ktoré Amnesty International zozbierala naznačujú, že jedinou nádejou zadržiavaných na prepustenie je útek, vykúpenie sa, alebo ich predaj prevádzačom ľudí. Mnohí sú vykorisťovaní a nútení pracovať bez mzdy alebo čelia finančnému vydieraniu. Musia pracovať v detenčných centrách, alebo sú odovzdaní líbyjským mužom, ktorí platia za ich prácu strážam.

19- ročný Daniel z Ghany bol zadržaný v marci 2014. Opísal, ako jeho jedinou možnosťou utiecť pravidelným bitkám a zlému zaobchádzaniu, ktorému čelil počas zadržania, bol pokus o útek, pretože nemal peniaze, o ktoré ho žiadali stráže výmenou za jeho prepustenie.

„Zostal som tam tri mesiace, pretože som nemal peniaze na to, aby som zaplatil polícii. Spravili zo mňa otroka, musel som robiť akúkoľvek prácu, pracovať na farme, nosiť piesok či kamene…Nikdy mi nezaplatili. Keď som bol hladný a povedal som im to, nakričali na mňa. Dali mi vodu, v ktorej bol benzín. Alebo do nej dali soľ, iba preto, aby ma potrestali,“ dodal.

„Povedali mi, aby som zavolal svojej rodine a vypýtal od nich peniaze ako výkupné. Nemám žiadnu rodinu, moja mama aj otec zomreli. Nemal som komu zavolať, preto ma zbili a nedali mi jedlo.“

V niektorých prípadoch zadržiavaní utiekli, alebo boli prepustení mužmi, pre ktorých museli pracovať. Pomohli im dostať sa na loď výmenou za ich prácu.

V iných prípadoch prevádzači vyjednali prepustenie zadržiavaného tým, že podplatili strážcov v centre. Spravili to iba preto, aby z ľudí zadržiavaných v centrách mohli vytiahnuť ďalšie peniaze za cestu po mori, ktorá stojí okolo tisíc dolárov. Mohamed, ktorého zadržiavali v centre al-Zawiya potom, čo jeho loď zastavili v januári 2016 povedal, že prevádzači dali strážam „autá plné tovaru“ výmenou za ich prepustenie.

Európa nesmie pokračovať vo vyhýbaní sa svojej zodpovednosti v tejto doteraz nevídanej celosvetovej utečeneckej kríze. Aby sa vyhla tomu, že sa stane komplicom v kruhu otrasných porušení práv ľudí na úteku, migrantov a migrantiek v Líbyi, musí sa sústrediť na to, aby zaručila, že líbyjská pobrežná stráž vykonáva svoje operácie v súlade s ľudskými právami, že ani jeden človek na úteku, migrant či migrantka nie sú neprávom zadržiavaní, no predovšetkým, že existujú alternatívy k tejto nebezpečnej ceste. To znamená radikálne navýšiť počet miest na presídlenie do Európy a udeľovanie humanitárnych víz a prijatí,“ dodala Magdalena Mughrabiová.