Komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatović upozornila na riziká a problémy návrhu zákona „o pomoci tehotným ženám“. V otvorenom liste, ktorý adresovala predsedovi Národnej rady a predsedom a predsedníčke parlamentných výborov, upozorňuje na vážny zásah do ľudských práv tehotných žien, ktorý by predstavovalo predlženie a rozšírenie povinnej čakacej lehoty na vykonanie interrupcie ako aj tzv, zákaz „reklamy“ na interrupcie by znemožnil zdravotníckym pracovníkom a pracovníčkam verejne informovať o bezpečnej interrupcii a jej dostupnosti.
Originálne znenie listu si môžete prečítať TU.
Pán Boris KOLLÁR
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Pán Vladimír LEDECKÝ
Predseda Výboru NR SR pre sociálne veci
Pani Jana BITTÓ CIGÁNIKOVÁ
Predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo
Pán Milan VETRÁK
Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR
Pán Marián VISKUPIČ
Predseda Výboru pre financie a rozpočet
Pán Peter POLLÁK
Podpredseda Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny
Štrasburg, 15. október 2021
Vážený pán predseda Národnej rady, vážení predsedovia jednotlivých výborov,
ako Komisárka Rady Európy pre ľudské práva mám mandát dozerať na dodržiavanie ľudských práv vo všetkých 47 členských štátoch Rady Európy. Dôležitou súčasťou mojej práce je viesť dialóg s vládami a parlamentmi členských štátov a pomáhať im v adresnom riešení prípadných legislatívnych a procesných nedostatkov. V rámci svojho mandátu považujem ochranu práv žien, vrátane sexuálnych a reprodukčných práv, za svoju prioritu.
Obraciam sa preto na Vás, aby som vyjadrila obavy z Návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o pomoci tehotným ženám (parlamentná tlač 665, doručená 31. augusta 2021), ktorý práve posudzujú príslušné parlamentné výbory a o ktorom sa bude čoskoro rokovať aj v pléne Národnej rady. Viaceré ustanovenia predloženého návrhu zákona by po schválení viedli k obmedzeniu prístupu žien k bezpečnej a legálnej interrupcii, čo by ženy vystavilo riziku, že dôjde k ohrozeniu ich zdravia a reprodukčných práv. Slovenská republika by sa tým zároveň dostala do rozporu s medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv, ktoré sa zaviazala dodržiavať. Takéto legislatívne zmeny by boli obzvlášť v rozpore s právnou zásadou zákazu retrogresie (principle of non-retrogression), ktorá zakazuje akékoľvek opatrenia, ktoré zužujú už existujúce práva v oblasti zdravia.
Žiaľ, je to už po tretíkrát za posledné tri roky, čo cítim povinnosť vyjadriť vážne znepokojenie nad takýmito návrhmi, pričom som nútená opakovať vyjadrenia, ktoré som už Národnej rade Slovenskej republiky adresovala v listoch z novembra 2019 a septembra 2020. Vítam, že v uvedených rokoch poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky problematické návrhy neschválili, a dôrazne Vás vyzývam, aby ste znova zaistili, že ani tento raz nebudú prijaté žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, ktoré by boli v rozpore s európskymi a medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a v oblasti zdravotníctva.
V tejto súvislosti som aj naďalej hlboko znepokojená návrhom predĺžiť povinnú čakaciu dobu zo súčasných 48 hodín na 96 hodín, ktorá sa má týkať všetkých interrupcií s výnimkou prípadov, v ktorých je bezprostredne ohrozené zdravie alebo život ženy. Podľa smerníc Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o bezpečnej interrupcii sú povinné čakacie doby z medicínskeho hľadiska neopodstatnené, narúšajú autonómne rozhodovanie žien a odďaľujú prístup ku včasnej a legálnej interrupčnej starostlivosti. Navrhované zmeny by teda nielenže neriešili už aj tak problematickú súčasnú povinnú 48-hodinovú čakaciu dobu, ale ešte by tento problém prehĺbili.
Znovu tiež zdôrazňujem, že navrhovaný zákaz „reklamy“ na interrupcie by znemožnil zdravotníckym pracovníkom a pracovníčkam verejne informovať o bezpečnej interrupcii a jej dostupnosti, pričom práve dostupnosť informácií je kľúčová pre zabezpečenie prístupu žien k takejto zdravotnej starostlivosti a pre to, aby si mohli naplno uplatňovať svoje reprodukčné a sexuálne práva. Takisto je dôležité zabezpečiť, aby všetky informácie poskytované ženám, ktoré vyhľadali, resp. požiadali o interrupciu boli medicínsky presné, vedecky podložené (evidence-based), nestigmatizujúce a podané spôsobom, ktorý rešpektuje dôstojnosť, potreby a perspektívy žien. Krajiny tiež musia zabezpečiť, aby poradenstvo v oblasti interrupcií nikdy nebolo povinné, zaujaté či direktívne. To je nevyhnutnou podmienkou na slobodné a informované rozhodovanie žien a dodržiavanie ich osobnej autonómie.
Taktiež ma znepokojuje, že predložený návrh chce z aktuálne platného znenia zákona odstrániť požiadavku, aby lekári a lekárky poskytovali informácie o antikoncepčných metódach a ich použití. Ako som už poznamenala v minulosti a ako je uvedené v dokumente môjho úradu z roku 2017 O otázke sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv žien v Európe, ochrana týchto práv si vyžaduje ucelený prístup, ktorý popri zaručení prístupu k bezpečnej a legálnej interrupcii zahŕňa aj zavedenie štandardizovanej sexuálnej výchovy primeranej veku a založenej na vedecky podložených a komplexných osnovách, ako aj zaručenie cenovo a fyzicky dostupnej modernej antikoncepcie v dostatočnom množstve. Toto sú kľúčové zložky všetkých politík založených na rešpektovaní ľudských práv, ktorých cieľom je prevencia neplánovaných tehotenstiev.
Ďalej pripomínam, že žiadne nové právne predpisy súvisiace so zberom a ďalším odosielaním informácií by nemali nepriaznivo zasahovať do práva na súkromie, ani stigmatizovať ženy alebo ich odstrašiť od toho, aby vyhľadali interrupciu a súvisiacu zdravotnú starostlivosť.
Žiadna z uvedených obáv nie je novinkou. Okrem mojich intervencií sa v priebehu uplynulých rokov touto situáciou na Slovensku zaoberali mnohé medzinárodné ľudskoprávne orgány. Vo svetle týchto jasných postojov zostáva obzvlášť znepokojujúce, že poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky sa opäť pokúšajú presadiť legislatívu, ktorá by viedla k retrogresii a postavila by slovenskú legislatívu a prax do konfliktu s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti ľudských práv. So znepokojením konštatujem, že tieto opakované pokusy naznačujú alarmujúci trend smerujúci k podkopávaniu sexuálnych a reprodukčných práv a ohrozeniu sexuálneho a reprodukčného zdravia žien na Slovensku a v Európe.
Navyše sa zdá, že tieto opakované snahy vytvárajú spoločenskú atmosféru, ktorá je čoraz nepriateľskejšia voči obrancom a obrankyniam ľudských práv pôsobiacim v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv žien, či všeobecnejšie v oblasti rodovej rovnosti. Pre všetky vyššie zmienené dôvody opätovne vyzývam vážené poslankyne a poslancov, aby sa zdržali predkladania retrogresívnych legislatívnych návrhov a zaistili, že Slovenská republika si bude v plnom rozsahu plniť svoje záväzky v oblasti ochrany a presadzovania práv žien.
Budem vďačná, keď sa Vám podarí zabezpečiť, že kópiu tohto listu dostanú všetci členovia a členky výborov posudzujúcich predložený návrh zákona, ako aj všetci poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky.
S pozdravom
Dunja Mijatović