Nečinnosť svetových lídrov a líderiek umožnilo, aby členovia mjanmarských bezpečnostných zložiek, ktorí páchali zločiny proti ľudskosti, zostali na slobode. A to aj po roku od toho, čo ich vražedná kampaň proti Rohingom spustila exodus ohromných rozmerov, tvrdí Amnesty International.
Viac ako 700 000 rohingských žien, mužov a detí utieklo zo štátu Rakhine do susediaceho Bangladéša po 25. auguste, kedy mjanmarské bezpečnostné zložky spustili rozsiahly a systematický útok na stovky rohingských dedín. Útok prišiel v reakcii na sériu útokov na mjanmarské bezpečnostné základne rohingskou ozbrojenou skupinou, Arakan Rohingya Salvation Army (ARSA).
Amnesty International rozsiahlo zdokumentovalo ako vojenská ofenzíva vykonávala etnické čistky. Tie zahŕňali cielené vypaľovanie rohingských dedín, používanie nášľapných mín a páchanie zločinov proti ľudskosti, vrátane vrážd, znásilnení, mučenia, núteného hladovania a násilných deportácií, ako aj ďalšie vážne porušovania ľudských práv Rohingov.
„Toto výročie je hanebným míľnikom. Medzinárodná komunita stále nedokázala priviesť zodpovedných za zločiny proti ľudskosti pred tvár zodpovednosti. Tým riskuje, že vyšle signál, že mjanmarská armáda bude nielen požívať beztrestnosť, ale bude môcť páchať takéto zločiny i naďalej. Nesmieme dovoliť, aby sa to stalo,“ hovorí Tirana Hassan, riaditeľka krízových opatrení Amnesty International.
Podmienky dlhotrvajúceho apartheidu
V júni 2018 agentúry OSN a vláda Mjanmarska podpísali Memorandum o porozumení, označované za „prvý krok“ ku navráteniu rohingských utečencov z Bangladéša. Aj napriek tomu, že unikol takmer finálna verzia, konečná dohoda nebola nikdy zverejnená.
Avšak na to, aby boli budúce repatriácie možné, sú v severnom štáte Rakhine potrebné závažné reformy. Amnesty International a ďalšie organizácie zdokumentovali, ako krutá reakcia mjanmarskej armády na augustové útoky ARSY prišla v kontexte rokov inštitucionálnej diskriminácie a segregácie, ktorá sa rovnala apartheidu – zločinu proti ľudskosti.
„Návrat rohingských utečencov z preľudnených táborov v Bangladéši do niečoho, čo v Rachine v podstate bývalo väzením pod šírym nebom, nie je životaschopným riešením. Štáty po celom svete musia tlačiť na Mjanmarsko, aby zrušilo systém apartheidu a umožnilo Rohingom a všetkým ostatným etnickým minoritám využívať svoje právo na štátnu príslušnosť a slobodu pohybu,“ hovorí Tirana Hassan.
Správa vyšetrovacej misie OSN
Pripravovaná správa vyšetrovacej misie OSN o Mjanmarsku bude dôležitým dodatkom k už existujúcemu množstvu dôkazov, že zločiny podľa medzinárodného práva boli spáchané ako proti Rohingom, tak proti etnickým menšinám v Kachine a severných štátoch Shan, kde Amnesty International zdokumentovalo vojnové zločiny a kde pretrvávajú vážne porušovania práv civilistov.
„Nie nedostatok dôkazov, ale nedostatok politickej vôle je príčinou nečinnosti medzinárodného spoločenstva. Kým medzinárodné spoločenstvo pomaly premýšľa, čo by sa so situáciu dalo robiť, hrozí, že dôležité dôkazy buď zmiznú alebo budú zničené,“ hovorí Tirana Hassan.
Žiadne zametanie zverstiev pod koberec
Na konci mája 2018, v reakcii na zvyšujúci sa medzinárodný tlak, mjanmarské úrady vyhlásili, že porušovanie ľudských práv v štáte Rachine bude vyšetrovať nezávislá vyšetrovacia komisia. Pri predošlých komisiách sa však nejednalo o nič viac, než vyšetrovania naoko, ktoré vojenské zverstvá len pomáhali zakrývať. Na tlačovej konferencii začiatkom tohto mesiaca, predseda tejto komisie vyhlásil, že nedôjde ku žiadnemu „ukazovaniu prstom“, „obviňovaniu“, alebo „hovorenie „ty si za to zodpovedný““ – čo jednoznačne vypovedá o tom, že tento orgán sa od toho predchádzajúceho nebude ničím odlišovať.
Dôležitý moment pre zodpovednosť
Vo svojej správe „Zničíme všetko“ z júna 2018, menovalo Amnesty International 13 jedincov – vrátane mjanmarského hlavného veliteľa, generála Min Aung Hlainga – ktorí zohrávali kľúčové role v zverstvách páchaných na Rohingoch.
Organizácia navrhla konkrétne kroky, ako voči nim a im podobným vyvodiť zodpovednosť – vrátane postúpenia situácie Bezpečnostnou radou OSN Medzinárodnému trestnému súdu a ustanovenie medzinárodného mechanizmu, ktorý bude zhromažďovať a zachovávať dôkazy pre ich použitie v budúcich trestných procesoch.
Kým Európska únia, Kanada a Spojené štáty ohlásili v posledných mesiacoch cielené sankcie proti niektorým údajným páchateľom, musí sa na pôde OSN vykonať urgentne omnoho viac zaistenie vyvodenia zodpovednosti.
„Keď sa budúci mesiac zíde Výbor pre ľudské práva OSN a Valné zhromaždenie OSN, je potrebné prijať silné, rozhodujúce kroky na ceste ku spravodlivosti pre Rohingov a etnické minority v severnom Mjanmarsku. Bezpečnostná rada OSN musí naliehavo postúpiť situáciu Medzinárodnému trestnému súdu – hrozba použitia veta neospravedlňuje nečinnosť. Nesmieme premeškať túto dôležitú príležitosť,“ uzatvára Tirana Hassan.
Páči sa vám, čo robíme?
