Tlačová správa Amnesty International
Systematická kampaň mjanmarských bezpečnostných zložiek proti Rohingom na severe Štátu Rakhine v Mjanmarsku má ďaleko od konca, vyhlásila Amnesty International po zverejnení nových dôkazov o pretrvávajúcom násilí, ktoré núti stovky ľudí k odchodu z krajiny.
25. augusta 2017 spustila mjanmarská armáda neprimeranú a drastickú operáciu proti rohingským civilistom naprieč severným územím Štátu Rakhine po tom, ako ozbrojená skupina Arakan Rohingya Salvation Army (ARSA) zaútočila na približne tridsať bezpečnostných základní.
Len počas decembra a januára odišli z krajiny tisícky ľudí, od augusta minulého roku je to už viac ako 688 000 Rohingov. Vojenské akcie pokračujú s cieľom vyľudniť severné územie Štátu Rakhine, pričom dochádza k vraždám, sexuálnemu násiliu, masovým deportáciám a systematickému vypaľovaniu dedín.
„Mjanmarské vojenské zložky vytrvalo pokračujú v zločinoch proti ľudskosti a znemožňujú nezávislé vyšetrovanie,“ hovorí Matthew Wells, krízový poradca Amnesty International, krátko po návrate z Cox Bazar v Bangladéši. „Snažia sa násilne vytlačiť z krajiny čo najviac Rohingov. Ak medzinárodná komunita nezačne efektívne konať, budú mať tieto etnické čistky katastrofálne následky.“
Systematické okrádanie utekajúcich Rohingov
Svedectvá tých, ktorí prišli do Bangladéša len nedávno, vypovedajú o tom, ako na základe stáleho prenasledovania armádou ľudia zanechávajú svoje majetky a radšej sa vydajú sa strastiplnú cestu do Bangladéša. Mjanmarskí vojaci im totiž zabraňujú v prístupe k ryžovým poliam v čase zberu, kradnú im hospodárske zvieratá, a vypaľujú miestne trhoviská.
Dildar Begum, 30, prišla do Bangladéša začiatkom januára, po tom čo opustila svoju dedinu neďaleko mesta Buthidaung. Hovorí, ako jej rodinu postihla zúfalá finančná situácia, keď ich vojaci obrali o peniaze a následne im zabránili v prístupe k ryžovým poliam. „Nemali sme prístup k jedlu, a preto sme utiekli,“ hovorí.
Únosy žien a dievčat
Amnesty International zdokumnentovala niekoľko prípadov, v ktorých boli dievčatá a mladé ženy unesené mjanmarskou armádou. Mnohé rodiny Rohingov odchádzajú kvôli strachu z toho, že by sa situácia mohla zopakovať, obávajú sa znásilnení a sexuálneho otroctva.
Začiatkom januára vojaci násilne vstúpili do domu v dedine Hpoe Haung Chaung. Po jeho prehľadaní prinútili domáceho, aby im vydal svoju 15-ročnú neter Samidu. Odvtedy ju už nikto nevidel. Samida nebola prvou ani poslednou obeťou únosu.
Posledná rana pre utekajúcich Rohingov
Rohingovia musia kráčať celé dni, kým sa dostanú na pobrežie, z ktorého sa potom preplavia do Bangladéša. Mjanmarské bezpečnostné zložky vytvorili na týchto trasách tzv. kontrolné stanice, v ktorých udeľujú utečencom poslednú krutú ranu na ich ceste za bezpečím, a to krádežou peňazí a cenností. Po tom, ako ich armáda pripraví o zvyšný majetok, zapíšu si ich mená a miesto, z ktorého pochádzajú. V niektorých prípadoch sú aj fotografovaní, prípadne musia na záznamoch tvrdiť, že s nimi bezpečnostné zložky nezaobchádzali zle.
Najhoršia z týchto staníc sa nachádza v horách, neďaleko dediny Sein Hnyin Pyar. Cestu tam predeľuje plot s ostnatým drôtom, cez ktorý môžu Rohingovia prejsť až po kontrole. Prichádzajú pri nej o všetok zvyšný majetok. Mohammed Salam, 37, hovorí, že keď s rodinou prechádzal cez túto kontrolu začiatkom januára, vojaci im zabavili viac ako 600 000 kyatov (451 USD), zlato, prenosný solárny panel a jedlo – skrátka všetko, čo mali.
Mnoho dievčat a mladých žien je počas kontrol vystavených sexuálnemu obťažovaniu. Khateza, 22, prechádzala spomínaným kontrolným bodom koncom januára. Po tom, ako vojaci prehľadali a okradli všetkých mužov, prišiel čas na ženy. „Prehľadávali nás. Vzali nám naše oblečenie. Všetky mladé ženy, vrátane mňa, prehľadávali takto – vošli pod oblečenie a chytili nás za prsia… Cítila som sa naozaj nepríjemne. Bolo to ponižujúce. Plakala som.“
Reakcia medzinárodnej komunity je slabá a neefektívna
„Mjanmarskí vojaci pokračujú v napádaní nie len jedincov, ale celej populácie Rohingov. To je dôvodom, prečo sú plány organizovanej repatriácie z Bangladéša žalostne predčasné,“ hovorí Matthew Wells.
Vlády Bangladéša a Mjanmarska podpísali dohodu o návrate utečencov do ich vlasti koncom novembra, pričom repatriácia mala začať 23. januára 2018. Zatiaľ čo bangladéšska vláda odložila prvú fázu tesne pred jej začiatkom, Mjanmarsko neustále tvrdí, že je pripravené.
„Od začiatku krízy bola odpoveď medzinárodného spoločenstva na kruté zaobchádzanie s Rohingami slabá a neefektívna, neschopná porozumieť situácii na severe Štátu Rakhine. Neboli schopní vyvinúť dostatočný tlak na mjanmarskú armádu, aby s etnickými čistkami skoncovala,“ dodáva Wells. „Zbrojné embargo a cielené sankcie sú nutné na to, aby ukázali, že toto násilie nebude tolerované. Rovnako je potrebné zabezpečiť voľný prístup pre humanitárnu pomoc na severe Štátu Rakhine.“
