Viac ako 530 000 rohingyjských mužov, žien a detí v hrôze utieklo zo severného Jakchainského štátu v priebehu niekoľkých týždňov uprostred rozsiahlej systematickej kampane vraždenia, znásilňovania a vypaľovania Mjanmarskými bezpečnostnými silami, povedalo Amnesty International dnes vo svojej doposiaľ najpodrobnejšej analýze ešte prebiehajúcej krízy.
Dokument s názvom “Zrútil sa mi svet: Rohingovia ako ciele zločinov proti ľudskosti v Mjanmarsku” popisuje, ako mjanmarské bezpečnostné sily vykonávajú systematickú, organizovanú a nemilosrdnú kampaň násilia proti rohingyjskému obyvateľstvu ako celku v severnom Jakchainskom štáte, po tom, ako rohingyjská ozbrojená skupina napadla 25. augusta okolo 30 bezpečnostných stanovíšť.
“V tejto organizovanej kampani sa mjanmarské bezpečnostné sily brutálne pomstili celej rohingyjskej populácii severného Jakchainského štátu, v zjavnej snahe natrvalo ich vyhnať z krajiny. Tieto zverstvá naďalej umocňujú najhoršiu utečeneckú krízu v regióne za posledné desaťročia,” povedal Tirana Hassan, riaditeľka Amnesty International pre krízové reakcie. “Odhalenie týchto odporných zločinov je prvým krokom na dlhej ceste k spravodlivosti. Zodpovední musia niesť zodpovednosť, Mjanmarská armáda nemôže jednoducho zamiesť vážne páchanie násilia pod koberec oznámením ďalšieho podvodného interného vyšetrovania. Vrchný veliteľ, Min Aung Hlaing, musí podniknúť okamžité kroky na zastavenie svojich vojsk, ktoré páchajú zverstvá.”
Zločiny proti ľudskosti
Svedecké výpovede, satelitné snímky a údaje, fotky a video dôkazy zhromaždené Amnesty International poukazujú na rovnaký záver: státisíce rohingyjských žien, mužov a detí boli obeťami rozsiahlych a systematických útokov v rozsahu zločinov proti ľudskosti.
Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu uvádza 11 typov činov , ktoré, ak sú vedome spáchané počas útoku, predstavujú zločiny proti ľudskosti. Amnesty International stále zaznamenáva najmenej šesť z nich uprostred súčasnej vlny násilia v severnom Jakchainskom štáte: vraždy, deportácie a násilné vysídlenia, mučenia, znásilnenia a iné sexuálne násilie, prenasledovanie a iné neľudské činy, ako odopieranie jedla a iných život zachraňujúcich opatrení.
Tento záver sa zakladá na svedectvách od viac ako 120 rohingyjských mužov a žien, ktorí utiekli do Bangladéša v posledných týždňoch, rovnako ako na 30 rozhovoroch so zdravotníkmi, humanitárnymi pracovníkmi, novinármi a bangladéšskymi úradníkmi.
Odborníci Amnesty International zozbierali množstvo dôkazov o zločinoch mjanmarských bezpečnostných síl pomocou analýz satelitných snímkov a údajov, ako aj overovaním fotografií a videozáznamov natočeným vnútri Jakchainského štátu. S cieľom vyšetriť porušovania ľudských práva na mieste požiadala organizácia o prístup Jakchainský štát, vrátane členov Arakanskej rohingyjskej armády spásy (ARSA), rohingyjskej ozbrojenej skupiny. Amnesty International naďalej požaduje neobmedzený prístup pre vyšetrovaciu misii OSN a iných nezávislých pozorovateľov.
Vraždy a masakre
V hodinách a dňoch po útokoch ARSA z 25. augusta tohto roku mjanmarské bezpečnostné sily, niekedy spolu s miestnymi členmi civilnej stráže, obkľúčili rohingyjské dediny v celej severnej časti Jakchainského štátu. Pri úteku rohingyjských žien, mužov a detí zo svojich domovov, vojaci a policajní úradníci často začali streľbu, ktorou zabili alebo vážne zranili najmenej stovky ľudí.
Tí, čo prežili, opísali únik do okolitých kopcov a ryžových polí, kde sa schovávali, kým armáda neodišla. Starší ľudia a osoby so zdravotným znevýhodnením boli často neschopní utiecť a uhoreli vo svojich domovoch, po tom, ako ich armáda zapálila.
Toto sa opakovalo v desiatkach dedín v správnych oblastiach Maungdaw, Rathedaung a Buthidaung. Ale zdá sa, že bezpečnostné sily a najmä mjanmarská armáda, rozpútali svoju najvražednejšiu odvetu v konkrétnych obciach, v blízkosti ktorých útočila ARSA.
Amnesty International zdokumentovala udalosti v piatich takých dedinách, kde zahynulo najmenej 12 ľudí: Chein Kar Li, Koe Tan Kauk a Chut Pyin, všetko v správnej oblasti Rathedaung a Inn Din a Min Gyi, v správnej oblasti Maungdaw. V dedinách Chut Pyin a Min Gyi bol počet obetí bol obzvlášť vysoký.
Amnesty International urobilo rozhovor so 17 ľuďmi, ktorí prežili masaker v Chut Pyin, šesť z nich malo strelné rany. Takmer všetci stratili aspoň jedeného člena rodiny, niektorí prišli o viacerých členov. Dôsledne popísali, ako mjanmarská armáda, spolu s pohraničnou strážou a civilnými hliadkami, obkľúčili Chut Pyin, začali streľbu na unikajúcich, a potom systematicky vypálili rohingyjské domy a budovy.
Dvanásťročná Fatima povedala Amnesty International, že bola doma s rodičmi, ôsmimi súrodencami a babičkou, keď videli oheň vychádzajúci z inej časti ich dediny. Keď rodina vybehla z domu, muži v uniformách na nich začali odzadu strieľať. Videla, že jej otca a 10-ročnú sestru zastrelili, potom zasiahli tiež ju, do zadnej časti pravej nohy, tesne nad kolenom.
“Spadla som, ale môj sused ma chytil a odniesol ma,” spomína. Po týždni na úteku sa jej konečne dostalo ošetrenia v Bangladéši. Jej matka a starší brat boli zahynuli v Chut Pyin.
Amnesty International poslala fotografie rán Fatimy forenznému lekárovi, ktorý povedal, že to rany súhlasia s ranou od guľky, ktorá “by bola vnikla do stehna zozadu.” Zdravotníci v Bangladéši opísali liečbu mnohých rán, ktoré vyzerali, ako keby boli spôsobené strelami odzadu – čo zodpovedá svedectvám, že armáda strieľala na Rohingov vtedy, ako sa snažili utiecť.
Znásilnenia a iné sexuálne násilie
Amnesty International robila rozhovor so siedmimi Rohingami, ktorí prežili sexuálneho násilie spáchané mjanmarskými bezpečnostnými silami. Išlo o štyri znásilnené ženy a 15-ročné dievča, každá v inej skupine, kde bolo od dvoch do päť ďalších žien a dievčat. K znásilneniu došlo v dvoch dedinách, ktoré organizácia vyšetrovala: Min Gyi v správnom obvode Maungdaw a Kyun Pauk v správnom obvode Buthidaung.
Ako predtým zdokumentovala organizácia Human Rights Watch a denník the Guardian, ráno 30. augusta po vstupe do Min Gyi (známej tiež ako Tula Toli) začali mjanmarskí vojaci prenasledovať rohingyjských dedinčanov, ktorí utiekli až ku brehu rieky, a potom oddelili mužov a starších chlapcov od žien a mladších detí.
Po začatí paľby, vojaci vzali ženy v skupinách do okolitých domov, kde ich pred vypálením domov a iných častí dediny znásilnili.
Tridsaťročná S.K. povedala Amnesty International, že po tom, čo boli svedkami popravy, odviedli ju, mnoho iných žien a mladších detí do priekopy, kde boli nútení stáť po kolená vo vode: “Vzali ženy v skupinách do rôznych domov. … Bolo nás päť [žien], ktoré vzali štyria vojaci [v uniforme]. Vzali naše peniaze, náš majetok a potom nás bili drevenou tyčou. Moje deti boli so mnou. Zaútočili aj na nich. Shafi, môj dvojročný syn, dostal tvrdý zásah drevenou tyčou. Jeden úder a bol mŕtvy… Tri z mojich detí zabili. Mohameda Usmána (10) [a] Mohameda Saddiqa (5) tiež. Iné ženy [v dome] tiež mali [pri sebe] deti, ktoré zabili.“
“Všetky ženy boli vyzlečené donaha… [Vojaci] mali veľmi silné drevené tyče. Najprv nás udreli do hlavy, aby nás oslabili. Potom nás udreli [do vagíny] s drevenými palicami. Potom nás znásilnili. Rôzny vojak pre každú [ženu].” Po znásilnení žien a dievčat vojaci zapálili domy, pričom zabili mnoho obetí vnútri.
Zámerné, organizované vypaľovanie obcí
Amnesty International podľa údajov o požiaroch zo satelitných snímkov zistilo, že od 25. augusta došlo v severnom Jakchainskom štáte najmenej ku 156 veľkým požiarom. V predchádzajúcich piatich rokoch neboli zaznamenané žiadne požiare počas toho istého obdobia, ktoré je zároveň monzúnovým obdobím, čo silne naznačuje, že vypaľovanie bolo úmyselné.
“Vzhľadom na pretrvávajúce popieranie zodpovednosti zo strany predstaviteľov Mjanmarska sa môže zdať, že si títo myslia, že by im doslova prešla zabíjanie ohromných rozmerov. Moderné technológie podporené dôsledným výskumom v oblasti ľudských práv však vypovedajú proti nim,” povedala Tirana Hassan. “Je načase, aby medzinárodné spoločenstvo podniklo kroky pre ukončenie násilia, ktoré vyhnalo viac ako polovicu Rohingov z Mjanmarska. Prostredníctvom prerušenia vojenskej spolupráce, zavedenia zbrojného embarga a cielených sankcií voči jednotlivcom zodpovedným za zločiny musí byť vyslané jasné posolstvo, že zločiny proti ľudskosti v Jakchainskom štáte, ktorých sa dopúšťa armáda, nebudú tolerované.
Medzinárodné spoločenstvo musí zabezpečiť, aby etnické čistky nedosiahli svoj nezákonný a odporný cieľ. Za týmto cieľom musí medzinárodné spoločenstvo podporovať Bangladéš pri poskytovaní primeraných podmienok a bezpečného azylu pre rohingyjských utečencov a zabezpečiť, aby Mjanmarsko rešpektovalo ich ľudské právo na bezpečný, dobrovoľný a dôstojný návrat do svojej krajiny a trvať na tom, aby systematická diskriminácia Rohingov a ďalšie hlavné príčiny súčasnej krízy boli raz a navždy ukončené.”