Mjanmarsko: Rohingovia uväznení v neľudskom režime apartheidu

Tlačová správa Amnesty International

V utorok 21. novembra vydala Amnesty International novú správu o hlavných príčinách súčasnej krízy v mjanmarskom štáte Rakhine a jej klasifikácii ako apartheid. Správa s názvom “Klietka bez strechy” opisuje nedávnu vlnu násilia v Mjanmarsku, keď bezpečnostné sily zabíjali Rohingov, vypaľovali dediny a dohnali viac ako 600 000 ľudí k úteku do susedného Bangladéša. Dvojročné vyšetrovanie odhaľuje štátom sponzorovanú diskrimináciu, ktorej čelia Rohingovia vo svojej vlastnej krajine.

Úrady prísne obmedzujú takmer všetky aspekty života Rohingov. Ľudia žijú v getách, kde nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a v niektorých oblastiach dokonca nemôžu ani opustiť svoje dediny. Súčasná situácia spĺňa všetky atribúty právnej definície zločinu proti ľudskosti apartheid.

“Mjanmarské úrady držia ženy, mužov a deti menšiny Rohingov segregované nehumánnym systémom apartheidu. Ich práva sú každodenne porušované a represie sa v posledných rokoch zintenzívňujú,” uviedla Anna Neistatová, riaditeľka pre výskum Amnesty International. “Hoci tieto porušenia práv nemusia byť tak viditeľné ako tie, ktoré sa v posledných mesiacoch dostali na titulky, sú rovnako strašné. Hlavné príčiny súčasnej krízy sa musia vyriešiť, aby sa Rohingovia mohli vrátiť do situácie, keď sa rešpektujú ich práva a dôstojnosť.”

Štát Rakhine: Verejné väzenie

V nariadení platnom v celom štáte Rakhine sa jasne uvádza, že “cudzinci” a “bengálci [pejoračne označenie Rohingov]” potrebujú zvláštne povolenie na cestu medzi obcami. V niektorých oblastiach Rohingovia dokonca vôbec nemajú povolené používať cesty a môžu cestovať iba po vodných cestách a to tiež len do iných moslimských dedín.

Jeden muž pre Amnesty International opísal incident, ktorého bol svedkom: “Autobus zastavili policajti. Boli štyria. Dvaja z nich bili mužov palicami po chrbte, pleciach a stehnách, a ďalší rukou bili ženu. Potom ich všetkých odniesli na policajnú stanicu.”

Život na pokraji prežitia

Obmedzenia pohybu majú devastujúci vplyv na každodenný život stoviek tisíc Rohingov. Zatiaľ čo kvalita nemocníc v štáte Rakhine je všeobecne slabá, Rohingovia čelia vážnym a často aj život ohrozujúcim bariéram v prístupe k zdravotnej starostlivosti.

Rohingovia nemajú povolený prístup do nemocnice  v Sittwe, najkvalitnejšie zdravotnícke zariadenie v štáte Rakhine. Mnohí nevidia žiadnu inú možnosť ako vycestovať do Bangladéša, aj keď táto cesta môže byť často veľmi drahá a môžu si ju dovoliť len tie najbohatšie rodiny.

Jeden 50-ročný muž povedal: “Chcel som ísť do nemocnice v Sittwe, ale personál nemocnice mi povedal, že tam kvôli vlastnej bezpečnosti nemôžem ísť. Musel som ísť do Bangladéša na liečbu. Stálo to veľa peňazí. Môj brat má množstvo ryžových polí a býkov. Musel niekoľko z nich predať, aby som si mohol zaplatiť cestu. Mal som šťastie…väčšina ľudí si to nemôže dovoliť.”

Od roku 2012 mjanmarské orgány sprísnili prístup Rohingov k vzdelaniu. Na väčšine územia štátu Rakhine deti Rohingov už nemajú povolené navštevovať predtým zmiešané školy a učitelia často odmietajú cestovať do moslimských oblastí.

Obmedzenie cestovať tiež ovplyvňuje možnosti zárobku a  dostatku jedla. “V súčasnosti je to veľmi náročné, pretože nemáme dosť jedla. Boli by sme na tom lepšie vo väzení, pretože tam by sme aspoň mali pravidelnú stravu,” povedal 25-ročný muž.

Zákaz zhromažďovania sa viac ako štyroch ľudí znamená, že Rohingovia – prevažná väčšina z nich sú moslimovia – sa nemôžu spoločne modliť. Úrady v Mjanmarsku tiež zatvorili mešity.

Zamietnuté občianstvo

Základom diskriminácie voči Rohingom v Mjanmarsku je ich nedostatok práv. Jadro problému predstavuje najmä zákon o občianstve z roku 1982, ktorý zamieta občianstvo Rohingom na základe ich etnickej príslušnosti.

Výskum organizácie Amnesty International tiež odhaľuje mjanmarské úmyselné kampane na zbavenie aj tej obmedzenej formy identifikácie, čo niektorí Rohingovia majú.

Od roku 2016 sa skomplikoval proces registrácie novorodencov a na severe štátu Rakhine tí, ktorí nie sú doma pri ročnej “populačnej kontrole”, riskujú, že ich úplne vymažú z úradných záznamov.

Jedným z dôsledkov tejto kampane je skutočnosť, že Rohingovia, ktorí ušli z krajiny, sa nemôžu vrátiť do svojich domovov. Toto je obzvlášť závažné, pretože vojenské operácie v rokoch 2016 a 2017 prinútili takmer 700 000 Rohingov k úteku do Bangladéša, kde teraz žijú v utečeneckých táboroch v zúfalých podmienkach.

“Je nutné obnoviť právne postavenia Rohingov a novelizovať zákony o občianstve v krajine – ako pre tých, ktorí zostali v krajine, tak aj pre tých, ktorí sa chcú vrátiť. Od Rohingov, ktorí utiekli z dôvodu prenasledovania v Mjanmarsku, nemožno žiadať, aby sa vrátil do systému apartheidu,” povedala Anna Neistatová.

Čo je apartheid?

Podľa Medzinárodného dohovoru o potlačení a trestaní zločinu apartheidu a Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu je apartheid definovaný ako zločin proti ľudskosti v kontexte systematického útlaku a vládnutia jednej rasovej skupiny nad inou rasovou skupinou alebo skupinami a so zámerom zachovania tohto režimu.

K špecifickým činom v súvislosti s apartheidom patria vražda, znásilňovanie, mučenie, ako aj legislatívne, administratívne a iné opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť rasovej skupine alebo skupinám zúčastňovať sa na politickom, sociálnom, hospodárskom a kultúrnom živote krajiny a popierajú im základné ľudské práva a slobody. Jasným príkladom apartheidu v štáte Rakhine je kombinácia regulačných a násilných opatrení k obmedzeniu slobody pohybu Rohingov, čo predstavuje trestný čin “ťažkého zbavenia fyzickej slobody” podľa definície v Rímskom štatúte.

obrázek