Blog, Lucia Bernátová Amnesty International Slovensko
Moja prvá Živá knižnica pre mňa znamenala najmä vyskúšanie si simultánneho tlmočenia Tonymu z Kene. Mala som ale možnosť si vypočuť príbehy aj iných knižiek. Aj vďaka tomu som odchádzala z KC Dunaj s úsmevom na tvári a s dobrým pocitom zo stretnutia s ľuďmi, ktorých osudy sú možno neľahké, ale o to viac inšpiratívne.
Tonyho som spoznala len krátko. Minulý týždeň, krátko po Živej knižnici totiž odišiel naspäť do Kene, kde ho čaká jeho rodina. Na Slovensku strávil rok žiadaním o politický azyl, ktorý nakoniec nedostal. Rozhodol sa preto postaviť svojmu strachu z prenasledovania a vrátiť sa k manželke a dvom deťom, ktoré mu veľmi chýbali. Tony neľutoval sám seba, nesťažoval sa. Naopak plánoval čo bude robiť po návrate. Hoci vyštudoval teológiu a sám seba považoval za lídra, plánoval otvoriť obchod s dámskym oblečením, aby podporil rodinu. Chce pritom vzdelávať mládež aj prostredníctvom Živých knižiek. Jeho nadšenie pre nový život, ktorý začne 500 km od pôvodného domova, bolo nákazlivé. Všetci čitatelia sme mu nakoniec spoločne priali len to najlepšie.
Tony bol len jedným z ôsmich knižiek, ktoré sa zúčastnili Amnesty Živej knižnice. Pri spoločnej limonáde sa viacerí zvítali ako starí známi, pretože na projekte spolupracujú už dlhšie. Dobre sa poznali, žartovali medzi sebou jazykom, ktorí poznajú len oni. V jednom prípade som nevedela ako sa mám tváriť, keď nevidiaca Soňa povedala bezrukému Martinovi, aby jej ukázal, kde sedí ich ďalšia spoločná živá knižka (načo sa obidvaja úprimne a schuti zasmiali). Dalo by sa povedať, že sú ostrieľaní profesionáli, ktorí už boli toľkokrát čítaní, že svoje príbehy vedia pútavo rozpovedať. Často som počula výbuchy smiechu. Nemyslím si, že by to bolo tak spontánne, keby sa knižky a čitatelia nevžili do každého čítania.
Jediné čo ma mrzí z mojej prvej Živej knižnice je, že som si nestihla prečítať všetky príbehy. Ale viem, že pri najbližšej príležitosti prenechám tlmočenie na niekoho iného a vezmem si svoj čitateľský preukaz.
Táto udalosť bola podporená z prostriedkov Programu Dobrá krajina Nadácie otvorenej spoločnosti. Ďakujeme!