Ľudskoprávne organizácie Amnesty International a Human Rights Watch vydali 6. apríla 2022 novú správu s názvom „Vymažeme vás z tejto krajiny: Zločiny proti ľudskosti a etnické čistky v etiópskom regióne Západný Tigraj“. Správa dokumentuje zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, ktoré v etiópskom federálnom štáte Tigraj od novembra 2020 spáchali bezpečnostné zložky a orgány etiópskeho federálneho štátu Amharsko, ktorý s Tigrajom susedí z juhu. Etiópske federálne orgány výrazne obmedzili prístup do regiónu, čím prakticky znemožňujú nezávislú kontrolu situácie a napomáhajú k zakrývaniu stôp po prebiehajúcich etnických čistkách.
VAROVANIE: Nasledujúci text obsahuje znepokojivé svedectvá a nie je vhodný pre maloleté osoby.
Správa dokumentuje, že novovymenovaní predstavitelia a bezpečnostné zložky Amharska so súhlasom či možnou spoluúčasťou federálnych ozbrojených síl systematicky vyhnali z domovov už státisíce tigrajských civilistov a civilistiek. Využívajú pri tom vyhrážanie, sexuálne násilie, hromadné svojvoľné zadržiavanie, rabovanie a nútené vysídľovanie, pričom zasiahnutým ľuďom zároveň upierajú prístup k humanitárnej pomoci. Mnohí civilisti a civilistky sa stali obeťami zabíjania alebo zahynuli na následky zranení či mučenia.
„Štátne orgány a bezpečnostné zložky Amharska sa od novembra 2020 podieľali na nemilosrdných etnických čistkách, ktorých cieľom bolo vyhnať Tigrajčanov a Tigrajčanky z ich domovov v regióne Západného Tigraja. Etiópske orgány vytrvalo popierajú šokujúci rozsah zločinov, ku ktorým na tomto území došlo, a dokonca ich vyslovene ignorujú,“ uviedol riaditeľ organizácie Human Rights Watch, Kenneth Roth.
Etiópska vláda musí okamžite zabezpečiť humanitárnym organizáciám permanentný prístup do regiónu. Zároveň by mala prepustiť všetkých svojvoľne zadržiavaných ľudí, vyšetriť porušenia ľudských práv, ku ktorým v oblasti došlo, a vyvodiť zodpovednosť voči zodpovedným osobám. Akákoľvek dohoda medzi stranami ozbrojeného konfliktu by mala zahŕňať nasadenie medzinárodných mierových síl pod vedením Africkej Únie (AÚ) s cieľom zabezpečiť ochranu všetkých skupín obyvateľstva pred ďalším porušovaním ich ľudských práv.
„Reakcia medzinárodných a regionálnych partnerov Etiópie neodráža závažnosť zločinov, ku ktorým aj naďalej dochádza v regióne Západného Tigraja. Vlády partnerských krajín musia pomôcť ukončiť etnické čistky a zabezpečiť, aby mali Tigrajčania a Tigrajčanky možnosť bezpečne sa vrátiť domov. Zároveň musia vyvinúť spoločné úsilie, aby bola za tieto ohavné zločiny vyvodená zodpovednosť,“ doplnila generálna tajomníčka Amnesty International, Agnès Callamard.
Ako to začalo
Administratívny celok s názvom Západný Tigraj je úrodná oblasť v etiópskom federálnom štáte Tigraj. Spory o toto územie sa vyostrovali od roku 1992. Keď v regióne v novembri 2020 vypukol ozbrojený konflikt, už po dvoch týždňoch prebrala kontrolu nad oblasťou etiópska armáda (Etiópske národné obranné zložky, ENDF) s podporou amharských ozbrojených síl.
Federálne aj amharské ozbrojené sily už v začiatkoch spáchali vojnové zločiny proti tigrajskému obyvateľstvu vrátane mimosúdnych popráv a útokov na mestá, pri ktorých nerozlišovali medzi vojenskými a civilnými cieľmi. Desaťtisíce ľudí ušli pred pretrvávajúcim násilím do iných oblastí Tigraja alebo do susedného Sudánu. Vojnových zločinov sa dopustili aj tigrajské milície a miestni obyvatelia, keď 9. novembra 2020 spáchali masaker v meste Mai Kadra, namierený proti Amharčanom, ktorí v meste bývali alebo doň dochádzali za prácou. Tento masaker bol prvým aktom hromadného násilia v tigrajskom konflikte, ktorému sa dostalo publicity.
Novovymenovaní amharskí predstavitelia pre Západný Tigraj reagovali ďalším násilím a spoločne s amharskými bezpečnostnými zložkami spustili etnické čistky, ktorých cieľom bolo vyhnať tigrajskú populáciu z oblasti.
Výskumné tímy Amnesty International a Human Rights Watch uskutočnili počas 15 mesiacov konfliktu rozhovory s viac ako 400 ľuďmi. Medzi respondentmi a respondentkami boli tigrajskí utečenci a utečenky v Sudáne aj tigrajské a amharské obyvateľstvo Západného Tigraja a Amharska, teda ľudia, ktorí na vlastnej koži zažili násilie alebo boli svedkami porušovania ľudských práv v regióne. Výskumné tímy zároveň analyzovali lekárske a forenzné správy, súdne dokumenty, satelitné snímky, fotografie a videozáznamy, ktoré potvrdzujú výpovede o závažnom porušovaní ľudských práv.
Systematické etnické čistky a násilie
Od novembra 2020 prebiehajú v Západnom Tigraji etnické čistky tigrajskej populácie. Zástupcovia novovymenovaných amharských regionálnych orgánov vo viacerých mestách v Západnom Tigraji otvorene hovorili o svojich plánoch vysťahovať tigrajskú populáciu z oblasti. Na uliciach vyvesili nariadenia, aby Tigrajčania a Tigrajčanky odišli. Objavili sa letáky s vyhrážkami smrťou, ak oblasť neopustia do 24 alebo 72 hodín. „Každú noc nám opakovali: ‚Zabijeme vás… Odíďte.‘“ opísala vyhrážky príslušníkov amharských neoficiálnych milícií Tigrajčanka z mesta Baeker.
Úrady dlhodobo zadržiavali množstvo ľudí v nehumánnych podmienkach preplnených detenčných zariadení. Amnesty International a Human Rights Watch sa domnievajú, že tisíce z nich držia v životu nebezpečných podmienkach dodnes.
Príslušníci ozbrojených zložiek skupinovo znásilňovali tigrajské ženy, pri znásilnení ich ďalej fyzicky a verbálne týrali. Mnohé z nich uniesli ako sexuálne otrokyne. Dvadsaťsedemročná Tigrajčanka uviedla, že počas toho, ako ju príslušníci milícií znásilňovali, jeden z nich jej povedal: „Vy Tigrajčania by ste mali zmiznúť zo západu [oblasti západne od rieky Tekeze]. Ste zlo a my teraz čistíme vašu krv.“
Úrady v Západnom Tigraji obmedzili pohyb, čím zamedzili prístup k poľnohospodárskej pôde a humanitárnej pomoci, a zakázali aj používanie tigrajského jazyka. Amharské a v niektorých oblastiach aj eritrejské ozbrojené sily vyplienili úrodu, dobytok a vybavenie fariem, čím miestnu populáciu obrali o základné zdroje na prežitie. 63-ročný farmár z dediny Division sledoval, ako skupina mužov ničí jeho dom. Jeden z útočníkov mu povedal: „Toto nie je tvoja pôda. Tu si nemáš čo nárokovať.“
Mnohé tigrajské komunity zažívali hlad a zastrašovanie, ktoré ich prinútili Západný Tigraj opustiť. Ďalších ľudí miestne úrady donútili nastúpiť do nákladných áut či autobusov, ktorými ich odviezli na východ, smerom k centrálnemu regiónu Tigraja.
Tieto koordinované čistky pokračovali celé mesiace. Do marca 2021 vyhnali alebo nútene vysťahovali desaťtisíce Tigrajčanov a Tigrajčaniek. V novembri 2021 sa situácia opäť stupňovala a ozbrojené zložky vyhnali zo západotigrajského regiónu desaťtisíce starších a chorých ľudí, mladých matiek a detí. Amharské ozbrojené sily medzitým zatýkali a zadržiavali tisíce dospelých mužov, pričom strieľali na všetkých, ktorí sa pokúsili utiecť.
Masaker na moste cez rieku Tekeze
V nedeľu 17. januára 2021 amharské neoficiálne milície známe ako Fanos spolu s miestnou skupinou amharskej domobrany obkľúčili a zadržali desiatky mužov tigrajského pôvodu, ktorí žili v meste Adi Goshu. Príslušníci špeciálnych jednotiek amharských ozbrojených síl ich následne zahnali k rieke Tekeze, kde popravili približne 60 z nich. Svedkovia a niekoľko preživších vyslovilo domnienky, že popravy boli aktom pomsty za ťažké straty, ktoré amharská strana utrpela v bojoch počas predchádzajúcej noci.
„Keď na nás začali strieľať, spadol som na zem ako prvý a videl som, ako padajú ľudia, ktorí stáli predo mnou. Ľudia za mnou spadli na mňa a zakryli ma… Keď sme boli na zemi, počul som rozkaz: ‚Tigrajčania neumierajú ľahko, ešte strieľajte.‘,“ povedal 74-ročný muž, ktorý hromadnú mimosúdnu popravu prežil.
Masaker vyvolal masový odliv tigrajskej populácie z mesta Adi Goshu.
Úmrtia v detenčných zariadeniach a väzniciach
Bývalí tigrajskí väzni uviedli, že mnohí ľudia zahynuli ho väzniciach, ktoré prevádzkovali amharské ozbrojené sily a milície Fano. Niektorí ľudia sa stali obeťami mučenia, zahynuli v dôsledku upierania zdravotnej starostlivosti, pre nedostatok jedla či vody, iných zavraždili dozorcovia. Bývalý väzeň, 72-ročný farmár, pre Amnesty povedal, že strážcovia z amharských milícií im „stále opakovali, že Tigrajčania si zaslúžia vyhladovanie na smrť.“
Etiópske federálne ozbrojené sily aj amharské orgány odmietajú obvinenia z etnických čistiek v Západnom Tigraji. Amnesty International a Human Rights Watch poslali 25. februára 2022 etiópskym federálnym orgánom a orgánom federálnych štátov Amharska a Tigraja list, v ktorom ich upozornili na zistenia svojho výskumu. V čase vzniku tohto textu na list odpovedala len vláda Amharska.
Všetky strany ozbrojeného konfliktu majú povinnosť dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné právo v oblasti ľudských práv. Amharské ozbrojené sily a ďalšie ozbrojené jednotky s napojením na etiópsku vládu spáchali v regióne Západného Tigraja vojnové zločiny vrátane vrážd, mučenia, sexuálneho násilia, núteného vysťahovania, deportácií a nútených zmiznutí. Toto konanie a systematické útoky na civilné obyvateľstvo vykonávané v záujme presadenia štátnych politík predstavujú vojnové zločiny.
Dňa 24. marca 2022 etiópska vláda vyhlásila humanitárne prímerie. Amnesty International a HRW naďalej vyzývajú etiópsku vládu, aby demobilizovala a odzbrojila všetky jednotky zapojené do páchania zločinov v Západnom Tigraji a umožnila humanitárnym organizáciám prístup do regiónu, vrátane prístupu do detenčných zariadení. Organizácie zároveň vyzývajú etiópsku federálnu vládu a vlády Tigraja a Amharska, aby podnikli reálne kroky na vyšetrenie zločinov proti ľudskosti a vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči politickým predstaviteľom vrátane dočasných orgánov v Západnom Tigraji a voči veliteľom a príslušníkom ozbrojených síl, ktorí za tieto zločiny nesú zodpovednosť.