Tlačová správa Amnesty International
10. novembra 2022
- Ruské ozbrojené sily mučili a deportovali civilistov a civilistky z Ukrajiny
- Pri násilných presunoch a deportáciách dochádzalo k oddeľovaniu detí od rodín
- Ľudské práva starších ľudí, ľudí so zdravotným znevýhodnením a detí sú porušované pri násilných presunoch a deportáciách
Ruské orgány násilne presúvali a deportovali civilistov a civilistky z okupovaných oblastí Ukrajiny, pričom sa dopúšťali vojnových zločinov a pravdepodobne aj zločinov proti ľudskosti, uviedla dnes Amnesty International pri príležitosti zverejnenia svojej novej výskumnej správy.
Správa s názvom Ako väzenský konvoj: Ruské nezákonné presuny civilistov a civilistiek na Ukrajine a porušovanie ľudských práv pri osobných previerkach podrobne opisuje, ako ruské sily a skupiny podliehajúce ich veleniu násilne presúvali civilné obyvateľstvo okupovanej Ukrajiny hlbšie do oblastí pod kontrolou Ruska alebo do Ruska. Počas tohto procesu došlo k oddeleniu detí od rodičov či iných dospelých príbuzných, čo je v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom.
V rozhovoroch s Amnesty International dotknutí ľudia uviedli, že boli nútení prejsť osobnými previerkami – známymi pod názvom „filtrácia“ –, ktoré porušovali ich práva a niekedy viedli k svojvoľnému zadržaniu, mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu.
„Oddeľovanie detí od rodín a nútenie ľudí k presunu na miesta vzdialené stovky kilometrov od domova sú ďalšími dôkazmi krutého utrpenia, ktoré ruská invázia spôsobila ukrajinským civilistom a civilistkám,“ povedal Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko.
„Od začiatku vojnovej agresie proti Ukrajine, ktorá je sama o sebe medzinárodným zločinom, ruské ozbrojené sily podnikajú nerozlišujúce útoky, pri ktorých zomierajú civilisti a civilistky, nespočetnému množstvu ľudí zničili život a rozdelili rodiny. Nik nebol ušetrený, dokonca ani deti.
Odsúdeniahodná ruská taktika nezákonného presunu deportácií je vojnovým zločinom. Amnesty International sa domnieva, že musí byť vyšetrená ako zločin proti ľudskosti.
Všetkým nútene odvezeným a doposiaľ nezákonne zadržiavaným osobám musí byť umožnené odísť a všetky osoby zodpovedné za spáchanie týchto zločinov musia byť postavené pred spravodlivosť. Deti zadržiavané pod kontrolou Ruska musia byť opäť zlúčené so svojimi rodinami a musí byť umožnený ich návrat do oblastí pod kontrolou ukrajinskej vlády.“
Amnesty International zaznamenala prípady, v ktorých boli príslušníci a príslušníčky špecificky zraniteľných skupín – vrátane detí, starších ľudí a osôb so zdravotným znevýhodnením – nútene prevezení do iných oblastí okupovaných Ruskom alebo nezákonne deportovaní do Ruska. V jednom zo zdokumentovaných prípadov došlo počas takzvanej „filtrácie“ k oddeleniu ženy od jej 11-ročného syna: ženu zadržali a neumožnili im zlúčenie, čo predstavuje jasné porušenie medzinárodného humanitárneho práva.
Ľudia zadržaní počas „filtrácie“ povedali Amnesty International, že boli podrobení mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu, ako napríklad bitiu, elektrošokom a vyhrážkam popravou. Ďalším bolo odopierané jedlo a voda, pričom mnohých zadržiavali v kapacitne nevyhovujúcich a nebezpečných podmienkach.
Amnesty International uskutočnila rozhovory s 88 ľuďmi z Ukrajiny. Väčšinu z nich tvorili civilisti a civilistky z Mariupoľa, ďalej išlo o civilistov a civilistky z Charkovskej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Väčšina z nich (najmä z Mariupoľa) opísala podmienky, v ktorých im prakticky nenechali inú možnosť, ako odísť do Ruska alebo iných oblastí Ukrajiny okupovaných Ruskom.
Amnesty International považuje ruskú anexiu ukrajinského územia – vrátane takzvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) vyhlásenej v časti okupovanej Doneckej oblasti – za protiprávnu.
Násilné odsuny z Mariupoľa
Začiatkom marca 2022 mesto Mariupoľ, ležiace na juhovýchode Ukrajiny, úplne obkľúčili ruské sily, čím znemožnili evakuáciu. Civilisti a civilistky v meste pod takmer nepretržitým bombardovaním nemali prístup k tečúcej vode, teplu a elektrine.
V polovici marca sa tisícom ľudí podarilo evakuovať z Mariupoľa smerom k oblastiam pod kontrolou ukrajinskej vlády, ale ako Ruské sily postupne obsadzovali mesto, nútene presúvali niektorých civilistov a civilistky do štvrtí pod svojou kontrolou, čím ich odrezali od iných únikových ciest. Dotknutí ľudia uviedli, že sa cítili byť nútení ísť do „evakuačných“ autobusov do DĽR.
33-ročná Milena opísala pre Amnesty International, čo zažila pri pokuse o útek z Mariupoľa: „Začali sme sa pýtať na možnosti evakuácie, kam sa dá ísť… Dozvedela som sa [od ruského vojaka], že môžeme ísť len do DĽR alebo do Ruska. Iné dievča sa opýtalo na ďalšie možnosti [evakuácie], napríklad na Ukrajinu… Vojak ju hneď prerušil a povedal: ‚Ak nepôjdete do DĽR alebo Ruskej federácie, zostanete navždy tu.‘“
Milenin manžel, bývalý príslušník ukrajinského vojenského námorníctva, bol krátko nato zadržaný pri prechode štátnej hranice do Ruska a doteraz nebol prepustený.
Nútené presuny detí a iných ohrozených skupín
Medzinárodné humanitárne právo zakazuje individuálny alebo hromadný nútený presun chránených osôb vrátane civilistov a civilistiek z okupovaného územia. Amnesty International zaznamenala viacero výpovedí, podľa ktorých deti bez sprievodu zákonného zástupcu či zástupkyne zastavili na úteku smerom na územie pod kontrolou Ukrajiny vojaci na ruských kontrolných stanovištiach a previezli ich do Donecka, kde ich odovzdali orgánom pod kontrolou Ruska.
Už spomenutý 11-ročný chlapec bol počas „filtrácie“ oddelený od svojej matky, čo je v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom. Chlapca a jeho matku v polovici apríla zajali a zadržiavali ruské sily v oceliarni Iljič v Mariupole. Pre Amnesty International povedal: „Moju mamu odviedli do iného stanu, na vypočúvanie. Mne povedali, že ma od nej vezmú… Bol som v šoku… Nepovedali, kam pôjde mama… Odvtedy sa mi neozvala, nič o nej neviem.“
Správa Amnesty International tiež podrobne opisuje nútený odsun všetkých 92 obyvateľov a obyvateliek mariupoľského štátneho domova pre starších ľudí a ľudí so zdravotným znevýhodnením do Donecka.
Organizácia zaznamenala aj viacero výpovedí, podľa ktorých boli starší ľudia z Ukrajiny po úteku zo svojich domovov umiestnení do ústavnej starostlivosti v Rusku alebo ukrajinských oblastiach pod ruskou okupáciou. Táto prax porušuje práva týchto osôb a sťažuje im odchod z Ruska a zlúčenie s rodinnými príslušníkmi (na Ukrajine alebo inde).
Viacerí ľudia uviedli, že po príchode do Ruska sa cítili pod tlakom, aby požiadali o ruské občianstvo, alebo že im bol obmedzovaný pohyb. Proces získania ruského občianstva bol zjednodušený pre deti evidované ako siroty či bez sprievodu, ako aj pre niektoré osoby so zdravotným znevýhodnením. To malo uľahčiť adopciu týchto detí ruskými rodinami, čo je v rozpore s medzinárodným právom.
Uvedené kroky naznačujú, že deportácia civilistov a civilistiek vrátane detí z Ukrajiny do Ruska súvisela s určitým politickým zámerom, čo by mohlo znamenať, že okrem vojnového zločinu nezákonnej deportácie a presunu sa Rusko pravdepodobne dopustilo aj deportácie a násilného presunu ako zločinu proti ľudskosti.
Nezákonné previerky, zadržiavanie, mučenie
Civilné obyvateľstvo bolo pri úteku alebo nútenom presune na územia okupované Ruskom či do Ruska zvyčajne podrobené previerkam, ktoré sa uskutočňovali pri vstupe do DĽR, prekračovaní štátnej hranice do Ruska, ako aj pri odchode z Ruska do tretej krajiny. Takýto proces porušoval ich ľudské práva na súkromie a telesnú integritu.
Na „filtračných“ stanovištiach ľudí dlho vypočúvali, fotografovali, snímali im odtlačky prstov, prehľadávali telefóny, niektorých mužov nútili vyzliecť sa do pol pása.
Amnesty International zdokumentovala sedem prípadov, v ktorých boli preverované osoby zadržané a podrobené mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu. V jednom prípade išlo o 31-ročnú ženu, v ďalšom o 17-ročného chlapca a v piatich prípadoch o mužov vo veku 20 až 40 rokov.
31-ročný Vitalij bol zadržaný 28. apríla pri pokuse opustiť Mariupoľ evakuačným autobusom. Ruskí vojaci vyhlásili, že nemá v poriadku doklady, a prinútili ho nastúpiť spolu s niekoľkými ďalšími mužmi do autobusu, ktorý ho odviezol do mesta Dokučajevsk (neďaleko Donecka), kde ho umiestnili do cely s 15 mužmi a neskôr odviedli na výsluch.
Pre Amnesty International povedal: „Ruky mi spútali páskou, cez hlavu mi natiahli vrece a okolo krku dali pásku… Potom povedali: ‚Povedz nám všetko… Povedz, kde slúžiš, na ktorej základni?‘… [Keď som povedal, že nie som vojak,] začali ma veľmi silno biť do obličiek… Kľačal som na kolenách, hlavne ma kopali. Keď ma odviedli späť do garáže, povedali: ‚Toto ti budeme robiť každý deň.‘“
Amnesty International zaznamenala viaceré prípady, ktoré podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv predstavujú nútené zmiznutia a vojnové zločiny nezákonného väznenia, mučenia a neľudského zaobchádzania.
20-ročný študent Hussein z Azerbajdžanu bol v polovici marca zadržaný na úteku z Mariupoľa do Záporožia. Obvinili ho z členstva v ukrajinskej armáde a zadržiavali ho takmer mesiac, počas výsluchov ho bili.
Hussein vo svojej výpovedi pre Amnesty International uviedol: „Jeden z vojakov povedal: ‚Takto nebude hovoriť, prineste [zariadenie na] elektrošoky…‘ Boli tam dva drôty, ktoré mi dali okolo palcov na nohách a začali mi dávať šoky, jeden za druhým… Opakovane ma bili… Stratil som vedomie. Vyliali na mňa vedro vody a ja som sa opäť prebral. Už som to nevydržal, povedal som len: ‚Áno, som vojak.‘ Ďalej ma bili, spadol som zo stoličky a oni ma vytiahli späť. Nohy mi krvácali.“
Husseinovi sa každý deň vyhrážali popravou, bili ho a dávali mu elektrošoky. S mučením prestali len niekoľko dní pred tým, ako ho 12. apríla prepustili.
„Rusko a sily pod ruským velením musia okamžite prestať s násilným nezákonným zaobchádzaním so zadržanými osobami. Úrad prokurátora Medzinárodného trestného súdu a ďalšie príslušné orgány musia vyšetriť tieto odporné zločiny, z ktorých niektoré boli spáchané voči ľuďom z rizikových skupín. Všetci zodpovední za deportácie a nútené odsuny, ako aj za mučenie a ďalšie zločiny podľa medzinárodného práva spáchané počas ‚filtrácie‘, musia byť postavené pred spravodlivosť,“ povedala Agnès Callamard, generálna tajomníčka Amnesty International.
Metodika
Táto výskumná správa vychádza z rozhovorov výskumných pracovníkov a pracovníčok Amnesty International s 88 ženami, mužmi a deťmi z Ukrajiny. V čase rozhovorov sa všetci títo ľudia okrem jedného nachádzali v oblastiach pod kontrolou ukrajinskej vlády alebo v bezpečnej tretej krajine v Európe. Jedna osoba zostávala v Doneckej oblasti okupovanej Ruskom a rozhovor s ňou prebehol cez telefón.
Zodpovednosť za vojnové zločiny
Amnesty International od začiatku konfliktu dokumentuje vojnové zločiny a iné porušenia medzinárodného humanitárneho práva spáchané počas ruskej agresie na Ukrajine. Všetky výstupy Amnesty International sú k dispozícii tu.
Amnesty International opakovane vyzvala na vyvodenie zodpovednosti voči príslušníkom ruských ozbrojených síl a štátnym predstaviteľom zodpovedným za vojnovú agresiu proti Ukrajine a za porušovanie ľudských práv a medzinárodného práva, ku ktorému v súvislosti s ňou dochádza. Organizácia preto privítala prebiehajúce vyšetrovanie Medzinárodného trestného súdu v tejto veci. Komplexné vyvodenie zodpovednosti bude vyžadovať spoločné úsilie OSN a jej orgánov, ako aj iniciatívy na štátnej úrovni v súlade s princípom univerzálnej jurisdikcie.