TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
25. JÚLA 2024
Amnesty International vydala novú výskumnú správu, v ktorej upozorňuje, že neustály prísun zbraní do Sudánu udržiava ozbrojený konflikt a spôsobuje utrpenie civilnej populácii. Správa s názvom Nové zbrane udržiavajú konflikt v Sudáne dokumentuje, ako sa nedávno vyrobené zbrane zo zahraničia dostávajú do Sudánu a okolitých krajín, často v hrubom rozpore s existujúcim zbrojným embargom.
Amnesty International zistila, že nedávno vyrobené alebo nedávno vyvezené zbrane a munícia z Číny, Jemenu, Ruska, Spojených arabských emirátov (SAE), Srbska a Turecka sa vo veľkom množstve dovážajú do Sudánu. V niektorých prípadoch tieto zbrane následne smerujú do Dárfúru, oblasti na západe Sudánu, kam je dovoz zbraní zakázaný.
Počas konfliktu prišlo o život viac ako 16-tisíc ľudí
Konflikt medzi sudánskymi jednotkami rýchleho nasadenia (RSF) a sudánskymi ozbrojenými silami (SAF) sa začal stupňovať v apríli 2023. Odvtedy až do vydania správy si vyžiadal najmenej 16 650 obetí. Amnesty International zdokumentovala civilné obete priamych útokov na civilistov aj útokov, pri ktorých útočníci nerozlišovali medzi vojenskými cieľmi a civilnými objektmi. Bojujúce strany opakovane porušili medzinárodné humanitárne právo, pričom v niektorých prípadoch ide dokonca o vojnové zločiny. Podľa odborných odhadov čelilo nútenému vnútornému vysídleniu viac ako 11 miliónov ľudí a miliónom ľudí bezprostredne hrozí hladomor.
„Neustály prísun zbraní do Sudánu naďalej spôsobuje smrť a utrpenie obrovského množstva civilistov a civilistiek. Náš výskum ukazuje, že zbrane dovezené do krajiny sa dostali do rúk bojovníkov. Tí čelia obvineniam z porušovania medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv. Metodicky sme sledovali celú škálu smrtiacich zbraní vrátane ručných zbraní, brokovníc a pušiek, ktoré v Sudáne používajú bojujúce sily.
Existujúce zbrojné embargo, ktoré sa v súčasnosti vzťahuje len na oblasť Dárfúru, zjavne vôbec nestačí. Toto embargo sa musí aktualizovať a rozšíriť tak, aby sa vzťahovalo na celý Sudán. Ide o humanitárnu krízu, ktorú nemožno ignorovať. V Sudáne hrozí hladomor a svet dosiaľ zlyháva [pri napĺňaní svojich záväzkov] voči civilistom a civilistkám v Sudáne,“ uviedol riaditeľ Amnesty International pre regionálny vplyv na ľudské práva Deprose Muchena.
Amnesty International analyzovala viac ako 1 900 záznamov o dodávkach zbraní od dvoch rôznych poskytovateľov obchodných údajov. Organizácia tiež analyzovala voľne dostupné zdroje a digitálne dôkazy vrátane približne 2 000 fotografií a videí, ktoré zobrazujú nedávno vyrobené alebo nedávno dovezené zbrane v Sudáne. Na overenie a doplnenie výsledkov analýz viedla Amnesty International od februára do marca 2024 výskumné rozhovory so 17 regionálnymi expertmi na zbrane a Sudán, z ktorých získala informácie o dodávateľských sieťach zbraní, ktoré používajú rôzne skupiny.
Globálny obchod so smrťou
Amnesty International identifikovala, že rôzni účastníci konfliktu používajú nedávno vyrobené alebo nedávno dovezené ručné zbrane a muníciu z rôznych krajín. Obe strany konfliktu používajú pokročilé rušičky dronov, mínomety a protilietadlové pušky vyrobené v Číne. RSF používajú rôzne typy obrnených transportérov, ktoré pochádzajú zo Spojených arabských emirátov.
Z údajov o obchodovaní na úrovni jednotlivých dodávok vyplýva, že turecké spoločnosti vyviezli v posledných rokoch do Sudánu státisíce tzv. slepých zbraní a milióny slepých nábojov. Tieto náboje môžu podľa Amnesty International vo veľkom rozsahu upravovať tak, že sa z nich stávajú ostré náboje, teda smrtiace zbrane. To poukazuje na potrebu dôkladnejšej kontroly tohto značne neregulovaného obchodu.
Amnesty International tiež zaznamenala narastajúci trend, v rámci ktorého sa ručné zbrane bežne určené na predaj civilistom dostávajú do rúk vládnym či opozičným ozbrojeným silám. Spoločnosti v Turecku a Rusku vyvážali civilné varianty ručných zbraní, ktoré používajú obe strany konfliktu.
Ostreľovacie pušky Tigr a pušky Saiga-MK, ktoré vyrába ruský koncern Kalašnikov, sa bežne predávajú civilným držiteľom zbraní. V minulosti však došlo k predaju týchto pušiek obchodníkom so zbraňami, ktorí majú silné väzby na SAF.
Najväčší výrobca ručných zbraní v Turecku, spoločnosť Sarsilmaz, dodáva zbrane SAF. Na základe analýzy obchodných údajov tiež vieme potvrdiť, že menšie turecké spoločnosti (Derya Arms, BRG Defense a Dağlıoğlu Silah) v uplynulých rokoch vyvážali do Sudánu aj turecké lovecké brokovnice a pušky. Na videu, ktoré RSF údajne natočili 15. februára 2024 v Nyale v Južnom Dárfúre a následne zverejnili na svojom oficiálnom účte na sieti X, vidieť vojaka RSF vybaveného puškou BRG 55. Túto pušku vyrába turecká spoločnosť Burgu Metal. Amnesty International tiež získala dôkazy, že v El-Daeine vo východnom Dárfúre sa používajú nedávno vyrobené čínske mínomety. Nedávno vyrobené čínske ručné zbrane sa často používajú aj v iných častiach Sudánu.
Bezpečnostná rada OSN musí urýchlene rozšíriť zbrojné embargo
„Bezpečnostná rada OSN musí urýchlene rozšíriť zbrojné embargo na zvyšok Sudánu a tiež posilniť svoje monitorovacie a overovacie mechanizmy. BR OSN musí po rozšírení embarga účinne monitorovať obchod so zbraňami a zabrániť medzinárodnému dovozu aj nezákonnému presmerovaniu zbraní do krajiny. Embargo sa musí vzťahovať na čo najširšiu paletu zbraní. Iba tak bude možné bojovať proti rozsiahlemu obchádzaniu pravidiel a dovozu brokovníc, loveckých pušiek, tzv. slepých zbraní a munície do Sudánu.
Zmluvné štáty Zmluvy o obchode so zbraňami (ATT) vrátane Číny a Srbska dodávkami zbraní do Sudánu porušujú svoje právne záväzky vyplývajúce z článkov 6 a 7 ATT. Tým podkopávajú právne záväzný rámec celosvetovej regulácie obchodu so zbraňami.
Vzhľadom na vážne a pretrvávajúce ľudskoprávne riziká musia všetky štáty aj korporácie okamžite zastaviť dodávky zbraní a munície do Sudánu. To sa týka priamych aj nepriamych dodávok, predaja alebo transferu zbraní, komponentov, súčiastok a iného vojenského materiálu. Rovnaké opatrenie sa musí vzťahovať aj na súvisiace technológie, odbornú prípravu, technickú, finančnú a inú pomoc. Štáty musia z vývozu do Sudánu vylúčiť tiež strelné zbrane, ktoré sú určené na predaj civilistom, avšak Amnesty International opakovane zdokumentovala, že sa ocitajú v rukách ozbrojených zložiek. Aj dodávanie týchto zbraní musia výslovne zakázať,“ doplnil Deprose Muchena.
Metodika výskumu
Amnesty International získala podrobnosti týkajúce sa viac ako 1 900 zásielok zbraní z rôznych krajín. Organizácia preskúmala údaje o obchode na úrovni zásielok, ktoré získala od dvoch poskytovateľov obchodných údajov. Tieto údaje pokrývajú dodávky od roku 2013 do roku 2023, respektíve od roku 2020 do roku 2023.
Zbor digitálnej verifikácie Amnesty International analýzou veľkého počtu videí a fotografií zo sociálnych sietí potvrdil, že zbraňové systémy, ktoré sa Amnesty podarilo identifikovať v obchodných údajoch, sa skutočne nachádzali na území Sudánu. Niektoré z fotografií a videí zverejnili oficiálne kanály RSF a SAF a používatelia, o ktorých je známa ich príslušnosť k SAF alebo RSF. V prípadoch, kde to bolo možné, analyzovalo digitálne dôkazy Investigatívne laboratórium Amnesty International, ktoré je súčasťou programu Amnesty na výskum a dokumentovanie postupu aktérov v krízových situáciách.
Vzhľadom na pretrvávajúci ozbrojený konflikt Amnesty International nemohla uskutočniť terénny výskum priamo v Sudáne. Všetci výrobcovia a aktéri, ktorých zmieňujeme vo výskumnej správe, dostali pred jej zverejnením možnosť vyjadriť sa k našim zisteniam a poskytnúť doplňujúce informácie. Relevantné časti ich odpovedí sme doplnili do našich informácií pre médiá.
Kontext situácie
V apríli 2023 vypukli v Sudáne boje medzi polovojenskými jednotkami RSF a SAF. Odvtedy sa do konfliktu zapojili ďalšie ozbrojené skupiny a aktéri, ktorí sa pridali na jednu z dvoch bojujúcich strán. Ozbrojenému konfliktu predchádzali mesiace napätia medzi týmito dvoma skupinami, ktoré sa okrem iného týkalo reforiem bezpečnostných síl navrhovaných v rámci rokovaní o novej prechodnej vláde.
Boje viedli k masívnemu vysídleniu civilného obyvateľstva. Podľa odhadov OSN došlo od apríla 2023 k vnútornému vysídleniu viac ako 7,3 milióna ľudí. Okrem toho sa odhaduje, že ďalších 2,1 milióna ľudí utieklo do susednej Stredoafrickej republiky, Čadu, Egypta, Etiópie a Južného Sudánu, kde žijú v hrozných podmienkach.
Dňa 15. apríla 2024, na prvé výročie konfliktu v Sudáne, organizácia Amnesty International spustila celosvetovú petíciu s výzvou, aby Bezpečnostná rada OSN rozšírila existujúce zbrojné embargo, ktoré sa týka len oblasti Dárfúru, na celý Sudán. Ide o súčasť širšej kampane Amnesty International, v rámci ktorej sa organizácia zasadzuje za ochranu civilného obyvateľstva v Sudáne a vyzýva na vyvodenie zodpovednosti za brutálne zločiny voči civilistkám a civilistom.