Od začiatku eskalácie konfliktu medzi sudánskymi jednotkami rýchleho nasadenia (RSF) a sudánskymi ozbrojenými silami (SAF) uplynul už rok. V dôsledku bojov zahynulo viac ako 14 000 civilistov a civilistiek a tisíce ďalších utrpeli zranenia. Milióny boli nútené opustiť svoje domovy. Viac ako 25 miliónov ľudí čelí akútnej potravinovej nestabilite a mnoho z nich dokonca hladomoru. Organizácie Amnesty International, Sudan Democracy First Group a NGO International Film Festival upozorňujú, že reakcia medzinárodného spoločenstva na situáciu v Sudáne je aj napriek množstvu civilných obetí žalostne nedostatočná.
„[Medzinárodné spoločenstvo] už rok zanedbáva a ignoruje civilné obyvateľstvo Sudánu, ktoré čelí následkom ozbrojeného konfliktu medzi SAF a RSF. Diplomatické snahy ukončiť porušovanie ľudských práv, zabezpečiť ochranu civilného obyvateľstva, poskytovať dostatok humanitárnej pomoci či vyvodiť zodpovednosť voči páchateľom vojnových zločinov zatiaľ zlyhávajú.
Medzinárodné spoločenstvo nevyvíja dostatočný tlak, aby bojujúce strany prestali s porušovaním práv ľudí, ktorí uviazli v tomto konflikte [ako rukojemníci]. Predovšetkým Africká únia neprebrala iniciatívu ani neprijala konkrétne opatrenia, ktoré by zodpovedali rozsahu a závažnosti tohto konfliktu. Počas valného zhromaždenia vo februári, prvého od vypuknutia konfliktu, hlavy štátov a vlád krajín Africkej únie nezaradili situáciu v Sudáne do programu ako samostatný bod,“ uviedol regionálny riaditeľ Amnesty International pre východnú a južnú Afriku Tigere Chagutah.
Na zriadenie vyšetrovacej komisie čakala OSN do októbra, rezolúciu o prímerí prijala až takmer po roku
Rada OSN pre ľudské práva zriadila v októbri 2023 vyšetrovaciu misiu pre Sudán. Komisia má mandát zistiť a zdokumentovať skutočnosti a identifikovať základné príčiny porušovania ľudských práv, ku ktorým došlo počas konfliktu. Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu o prímerí až v marci 2024.
Bezpečnostnej rade OSN trvalo takmer rok, kým prijala rezolúciu, v ktorej vyzvala na okamžité zastavenie útokov a na neobmedzený prístup humanitárnej pomoci do Sudánu. Napriek rezolúcii však boje naprieč krajinou pokračujú bez toho, aby bojujúce strany prijali akékoľvek opatrenia na ochranu civilistov a civilistiek.
„Napriek potenciálne rozhodujúcej úlohe pri vyvodzovaní zodpovednosti za brutálne zločiny spáchané v Sudáne, vyšetrovacia komisia OSN v súčasnosti nedokáže zmysluplne plniť svoj mandát. V dôsledku dočasne zmrazeného náborového procesu v OSN nie je komisia stále plne personálne obsadená ani primerane financovaná. Svet si ďalej nemôže dovoliť odvracať zrak. Členské štáty OSN musia zabezpečiť potrebné zdroje a plnú politickú podporu, aby vyšetrovacia misia v Sudáne mohla začať pôsobiť. Okrem toho musia ľudské práva v Sudáne udržať na poprednom mieste v programe Rady OSN pre ľudské práva a ďalších orgánov OSN,“ uviedla výkonná riaditeľka organizácie Sudan Democracy First Group Omayma Gutabi.
Katastrofálna humanitárna kríza
Napriek viacerým vyhláseniam o prímerí sa boje v celej krajine zintenzívnili. Pri útokoch, častokrát namierených na civilné ciele alebo nerozlišujúcich medzi civilnými a vojenskými cieľmi, prišlo o život viac ako 14 700 ľudí. Približne 10,7 milióna ľudí muselo v dôsledku konfliktu nútene opustiť svoje domovy. Nútené vysídľovanie civilnej populácie v Sudáne je najväčšou krízou vnútorného vysídľovania na svete. Humanitárnu pomoc v krajine potrebuje najmenej 14 miliónov detí, teda polovica všetkých detí v krajine. Viac ako 25 miliónov ľudí čelí akútnej potravinovej nestabilite.
Humanitárne organizácie varujú, že v Sudáne hrozí hladomor. Svetový potravinový program upozorňuje, že medzinárodná humanitárna pomoc Sudánu je aj napriek tomu žalostne nedostatočne financovaná. Samotný program nedokáže dostať pomoc k viac ako 90 % ľudí, ktorí zažívajú hlad. Koncom februára bolo vyčlenených len 5 % finančných prostriedkov, na ktorých vyčlenenie vyzvala OSN, čo vážne ohrozuje poskytovanie kľúčovej pomoci a služieb.
„Regionálni a medzinárodní partneri Sudánu musia vyvíjať tlak na bojujúce strany, aby chránili civilné obyvateľstvo a umožnili mu neobmedzený prístup k humanitárnej pomoci. Naliehavo tiež žiadame okamžité navýšenie poskytovania humanitárnej pomoci pre ľudí, ktorí hľadajú útočisko v susedných krajinách, ako aj pre vnútorne vysídlené osoby, najmä ženy a dievčatá, ktoré sú zraniteľné voči sexuálnemu násiliu,“ doplnila Omayma Gutabi.
Výzvu na prímerie a ochranu civilistov podporila aj umelecká obec
Počas ozbrojeného konfliktu došlo aj k rabovaniu v sudánskych múzeách, kultúrnych centrách a výskumných zariadeniach. Amnesty International, Sudan Democracy First Group a NGO International Film Festival otvárajú 15. apríla v Nairobi výstavu, na ktorej budú prezentovať diela sudánskych umelcov a umelkýň, ktorí a ktoré prejavujú solidaritu s civilistami najviac zasiahnutými ozbrojeným konfliktom.
„Umelci a umelkyne sú nositeľmi nádeje, zdrojom sily a strážkyňami kultúrnych pamiatok. Ľudia, ktorí chránili sudánsku históriu, však ušli pred prebiehajúcim konfliktom. Starobylé historické a kultúrne pamiatky tak môžu byť zničené. Ocitli sme sa na križovatke, keď sa snažíme zachrániť životy a zároveň zachovať kultúrne dedičstvo, ktoré rýchlo mizne. Je veľmi dôležité, aby sa títo sudánski umelci a umelkyne po roku opäť stretli, budovali solidaritu, získavali finančné prostriedky pre miestne organizácie a uvažovali o budúcnosti Sudánu,“ uviedol zakladateľ NGO International Film Festival Taye Balogun.
Čas skoncovať s beztrestnosťou
Od roku 2003 Amnesty International a ďalšie organizácie opakovane zdokumentovali dôkazy o vojnových zločinoch, zločinoch proti ľudskosti a iných závažných porušeniach medzinárodného humanitárneho práva, ktorých sa dopustili sudánske vládne sily. Tieto zločiny zahŕňajú nezákonné zabíjanie civilistov, nezákonné ničenie civilného majetku, znásilňovanie žien a dievčat či násilné vysídľovanie civilistov a používanie chemických zbraní.
„Všeobecná beztrestnosť v Sudáne povzbudila bojujúce strany a s nimi spojené milície, aby v rozpore s medzinárodným právom pokračovali v útokoch na civilné obyvateľstvo. Títo páchatelia sa domnievajú, že sú imúnni voči následkom svojho konania. Neschopnosť medzinárodného spoločenstva konať ich v tejto domnienke ešte utvrdila.
Vyzývame bojujúce strany, aby plne spolupracovali s vyšetrovacou misiou zriadenou Radou OSN pre ľudské práva. Okrem toho vyzývame susedné krajiny Sudánu, aby podporovali a uľahčovali prácu tejto kľúčovej misie,“ doplnil Tigere Chagutah.
Kontext situácie
K eskalácii násilia v Sudáne došlo v apríli 2023. Násiliu predchádzali týždne napätia medzi vládnymi polovojenskými silami RSF a armádnymi silami SAF v súvislosti s reformou bezpečnostných síl počas rokovaní o novej prechodnej vláde. RSF a SAF spoločne zvrhli sudánsku prechodnú vládu v októbri 2021.
V správe zverejnenej v auguste 2023 Amnesty International odhalila, že RSF a SAF počas pretrvávajúceho ozbrojeného konfliktu páchajú rozsiahle vojnové zločiny. Správa s názvom Do nášho domova prišla smrť dokumentuje masové straty na životoch civilistov a civilistiek. K úmrtiam došlo pri útokoch, počas ktorých útočiace strany nerozlišovali medzi civilnými a vojenskými cieľmi. Správa tiež podrobne opisuje sexuálne násilie páchané na ženách a dievčatách, cielené útoky na civilné objekty, ako sú nemocnice a kostoly, a rozsiahle rabovanie.
Viac noviniek