Amnesty International dnes zverejnila novú výskumnú správu. Správa podrobne dokumentuje spôsoby, akými technológie prispievajú k čoraz častejšiemu porušovaniu ľudských práv na hraniciach. Amnesty vyzýva štáty, aby takéto technológie prestali používať, kým nedokážu zabezpečiť, že ich používanie nebude porušovať ľudské práva.
Správa s názvom Digitálna hranica: Migrácia, technológie a nerovnosť, poukazuje na to, ako používanie nových technológií štátnymi aj neštátnymi aktérmi v migračných systémoch na celom svete zvyšuje pravdepodobnosť porušovania ľudských práv migrujúcich, vrátane práva na súkromie, nediskrimináciu, rovnosť a práva požiadať o azyl.
„Ochranu ľudských práv nesmieme obetovať v záujme súkromného zisku,“ uviedla Eliza Aspen, spolupracovníčka Amnesty International. „Štáty nemajú povinnosť voči súkromným spoločnostiam, ale majú povinnosť zabezpečiť, aby štátne aj neštátne subjekty dodržiavali ľudské práva migrujúcich.“
Tieto technológie tiež prehlbujú základné rasové, ekonomické a sociálne nerovnosti na hraniciach i mimo nich. Migrujúcich pracujúcich a iných ľudí, ktorých občianstvo je ohrozené, často vystavujú rovnakým formám sledovania, monitorovania a vykorisťovania, umožneným digitálnymi technológiami, ako žiadateľov a žiadateľky o azyl a ľudí na úteku. Aj oni sú terčom týchto technológií, keďže sa im nevedia vyhnúť či domáhať sa nápravy spôsobenej ujmy.
V správe sa uvádza, že mnohé digitálne nástroje, ktoré sa používajú pri spracúvaní údajov o pohybe osôb, vyvíjajú, predávajú a zavádzajú súkromné spoločnosti. Ich obchodné modely sú však často založené na získavaní a zhromažďovaní údajov s cieľom dosiahnuť zisk.
Technológie vážne ohrozujú marginalizované komunity
Invazívna povaha týchto technológií má závažné dôsledky na kvalitu života ľudí, ktorí prekračujú hranice s cieľom nájsť bezpečie. Rovnako závažné dôsledky má aj na možnosť ľudí uplatniť si svoje právo požiadať o azyl. Na hraniciach a v ich okolí sa používajú technológie, ktoré spracúvajú veľké množstvo dát. Ide napríklad o vojenské biometrické snímače a sledovanie dronmi. Takéto technológie môžu ešte viac ohroziť vysídlené obyvateľstvo, ktoré je už teraz vystavené vysokému riziku vykorisťovania a marginalizácie v dôsledku prekračovania hraníc s cieľom uniknúť nebezpečným podmienkam vo svojej krajine.
„Vlády na celom svete sa musia usilovať o obmedzenie neregulovaného vývoja a zavádzania škodlivých technológií. Musia si plniť svoje povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv. Vlády musia zabezpečiť ochranu práv ľudí na úteku, migrantov a migrantiek,“ uviedla Aspen. „Spoločnosti, ktoré vyvíjajú tieto technológie, musia zapracovať bezpečnostné opatrenia do ich používateľského prostredia. Spoločnosti musia ešte pred nasadením týchto technológií vykonať náležitú kontrolu z hľadiska ľudských práv a posúdiť vplyv technológií na bezpečnosť údajov o obyvateľstve. K týmto opatreniam nesmú spoločnosti pristupovať až po tom, ako už došlo k zneužívaniu dát.“
Táto správa nadväzuje na výskumnú správu o používaní mobilnej aplikácie s názvom CBP One, ktorú Amnesty zverejnila začiatkom tohto mesiaca. Výskum Amnesty preukázal, že úrady v Spojených štátoch aplikáciu CBP One využívajú na porušovanie práv a ohrozovanie ľudí, ktorí v krajine žiadajú o azyl.
Amnesty International vyzýva štáty a spoločnosti, aby sa zaoberali systémovým rasizmom vo svojich opatreniach v oblasti kontroly hraníc. Štáty a spoločnosti musia zastaviť vývoj akýchkoľvek invazívnych technológií, ktoré ohrozujú bezpečnosť ľudí.