AMNESTY INTERNATIONAL
Tlačová správa
9. septembra 2021
Amnesty International a Omega Research Foundation vyzvali vlády štátov, aby podporili vytvorenie regulačného rámca pre obchod so zbraňami používanými ako donucovacie prostriedky. Proces iniciovala OSN a organizácie v nadväznosti na ňu upozorňujú, že policajné obušky a ďalšie úderové zbrane sa bežne používajú neprimeranými spôsobmi, ktoré možno považovať za mučenie a iné zlé zaobchádzanie. Na početné prípady zneužitia týchto donucovacích prostriedkov poukazuje ich nová výskumná správa s názvom Hrubá sila: Výskum zneužívania policajných obuškov a ďalších podobných zbraní.
Organizácie zdokumentovali 188 prípadov, v ktorých príslušníci štátnych bezpečnostných a poriadkových zložiek zneužili obušky alebo iné úderové zbrane, s ktorými sa v súčasnosti obchoduje takmer bez regulácií. Výskum vychádzal z dôkazových materiálov v podobe fotografií a videozáznamov z voľne dostupných zdrojov z 35 krajín. Tieto materiály obsahujú príklady z násilných zásahov na protestoch v Bielorusku, Francúzsku, Indii, Kolumbii či Mjanmarsku. Videá ukazujú príslušníkov ozbrojených zložiek, ako obuškami a podobnými zbraňami bijú ľudí po tom, ako už obmedzili ich pohyb, neopodstatnene ich udierajú do hlavy alebo voči nim nasadzujú nebezpečné techniky škrtenia.
Kým OSN podniká kroky s cieľom vytvoriť medzinárodný regulačný rámec, Amnesty International a Omega Research Foundation zároveň vyzývajú štáty na prísnejšiu kontrolu obchodu s tzv. „menej smrtiacimi“ zbraňami používanými ako donucovacie prostriedky. Takisto vyzývajú na úplný zákaz určitých pomôcok, ktoré sa už zo svojej podstaty používajú na porušovanie ľudských práv a využívajú sa na mučenie alebo pri výkone trestu smrti.
„V prípade, že sa obušky používajú nevhodne, môžu spôsobiť vážne zranenia, ba dokonca aj smrť. Obchod s donucovacími prostriedkami tohto druhu však napriek tomu stále ťaží zo zarážajúcej skutočnosti, že v tejto oblasti chýbajú regulácie. Vlády by mali byť povinné pred každým udelením povolenia na vývoz takýchto zbraní dôkladne posúdiť jeho riziká.
Vlády štátov by mali tiež zabezpečiť, aby orgány presadzovania práva boli trénované a vyškolené na zaisťovanie bezpečnosti v súlade s ľudskými právami, špecificky v kontexte verejných zhromaždení, nakoľko mnohé zo zdokumentovaných násilných činov sa udiali práve na verejných zhromaždeniach. Existujú medzinárodné normy, ktoré určujú, akými spôsobmi môže polícia využívať hrubú silu. Náš výskum však preukázal, že tieto normy sa po celom svete porušujú, a to s nesmierne nebezpečnými následkami,“ uviedla Verity Coyle, poradkyňa Amnesty International pre oblasť bezpečnosti, armády a polície.
Často používané aj zneužívané
Úderové zbrane sú najbežnejším druhom menej smrtiach zbraní, nosia ich pri sebe príslušníci a príslušníčky policajných a bezpečnostných zložiek po celom svete. Medzi takéto zbrane patria napríklad obušok, v Indii dlhá palica (lathi) či v Juhoafrickej republike pevný bič (sjambok). K rozšírenému nasadzovaniu týchto donucovacích prostriedkov sa viaže aj skutočnosť, že patria k tým najčastejšie zneužívaným, obzvlášť počas zásahov proti protestujúcim.
Niektoré menej smrtiace zbrane a pomôcky sa môžu legálne využívať pri presadzovaní práva, avšak je potrebné s nimi zaobchádzať správne a v súlade s medzinárodnými normami. Príslušníci a príslušníčky poriadkových zložiek sa ocitávajú v rôznych situáciách, ktoré si vyžadujú okamžité rozhodovanie. Často sa rozhodujú za vysoko stresových alebo nebezpečných okolností. K použitiu hrubej sily však môžu pristúpiť iba v absolútnom súlade s právnymi predpismi a po dôkladnom zvážení možných závažných následkov takéhoto konania na celú škálu ľudských práv.
Podľa Základných zásad OSN pre použitie sily a strelných zbraní príslušníkmi orgánov presadzovania práva môžu policajné zložky použiť hrubú silu iba v opodstatnených prípadoch. Zároveň nesmú použiť silu vo väčšom rozsahu, než je nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho cieľa. Akékoľvek prípadné ublíženie na zdraví spôsobené policajnými zložkami nesmie prevážiť ublíženie, ktorému sa snažili zabrániť. Zároveň platí, že obušky, rovnako ako ani ostatné silové donucovacie prostriedky, sa za žiadnych okolností nesmú používať na trestanie. Tieto pravidlá platia aj v kontexte zaisťovania bezpečnosti počas verejných zhromaždení.
Výskumná správa Hrubá sila dokazuje, že orgány presadzovania práva bežne porušujú medzinárodné právo a normy v oblasti ľudských práv napádaním protestujúcich, ktorí a ktoré nikoho neohrozujú násilím.
Investigatívne oddelenie programu Amnesty International zamerané na dokumentovanie riešení v krízových situáciách a Zbor digitálnej verifikácie analyzovali viac ako 500 videozáznamov z protestov v období od roku 2011 do roku 2021, pričom identifikovali a overili 188 prípadov zneužívania obuškov. Na tejto stránke je dostupných 5 ilustračných prípadov videozáznamami a ich analýzou, v ktorej Amnesty International a Omega Research Foundation dokladujú, akými spôsobmi boli v jednotlivých prípadoch porušené medzinárodné normy.
Videozáznam z Hongkongu ukazuje niekoľkých príslušníkov polície, ako obuškami opakovane udierajú mladého demonštranta. Jeden z príslušníkov ho pri tom zasiahne do hlavy, čím mu spôsobí krvácanie. Údery do hlavy sú obzvlášť nebezpečné a môžu byť aj smrteľné. Ohrozovanie života iného človeka je na základe medzinárodného práva a noriem zakázané, pokiaľ sa tomu dá vyhnúť a nejde o reakciu na porovnateľne vážne ohrozenie. Z tohto videozáznamu je zreteľné, že príslušníci mali možnosť použiť aj iné, menej ohrozujúce spôsoby na dosiahnutie cieľa, ktorým bolo protestujúceho muža zadržať.
Zábery z Bieloruska zachytávajú poriadkovú políciu, ako vedie protestujúceho dolu schodmi. Policajt udrie protestujúceho do zadnej časti nôh, hoci ten nekladie žiadny odpor. Zatiaľ čo ho jeden policajt drží, druhý ho následne udrie zozadu obuškom do hlavy a päsťou do tváre a brucha. Údery obuškom v situáciách, keď je páchateľ pod kontrolou, sú neprimerané a neopodstatnené. Takéto zásahy sa preto považujú za použitie obuškov na trestanie, čo môže byť posúdené ako mučenie alebo iné kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie – teda porušenie medzinárodného práva.
Proces OSN
Generálny tajomník OSN poveril skupinu odborníkov a odborníčok vypracovaním návrhu medzinárodného regulačného rámca pre obchod s donucovacími prostriedkami, ktoré môžu byť použité na mučenie alebo pri výkone trestu smrti. Patria sem menej smrtiace zbrane, ako napríklad obušky a slzotvorný plyn. Skupina musí predložiť svoj návrh na Valnom zhromaždení OSN v roku 2022.
Ak zoberieme do úvahy zjavné riziko zneužívania bežných donucovacích prostriedkov, globálny rámec na reguláciu obchodovania s nimi musí zahŕňať čo najširšie spektrum pomôcok.
Dr. Michael Crowley, výskumný pracovník z nadácie Omega Research Foundation, povedal: „Stále viac krajín si uvedomuje, že súčasťou globálneho boja proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu je aj potreba riešiť situáciu v oblasti obchodovania s donucovacími prostriedkami a zbraňami. Prebiehajúci proces OSN s cieľom vytvoriť spoločné medzinárodné normy na regulovanie tohto obchodu, nad ktorým sme stratili kontrolu už pred desaťročiami, je jedinečnou príležitosťou dnešnej generácie.
Vyzývame preto všetky krajiny, aby podporili vytvorenie globálneho právne záväzného nástroja, ktorý jednak zakáže také zbrane a pomôcky, ktoré sa už zo svojej podstaty používajú na porušovanie ľudských práv, a zároveň zavedie prísnu kontrolu obchodu s bežnými donucovacími prostriedkami. Tým zabezpečia, aby sa takéto prostriedky nedostali do krajín, kde by boli použité na mučenie a iné zlé zaobchádzanie. Regulácia však môže byť účinná len vtedy, ak bude zahŕňať úderové zbrane, ako je obušok, pretože v globálnom meradle práve donucovacie prostriedky takéhoto druhu orgány presadzovania práva zneužívajú na porušovanie ľudských práv najčastejšie.“