O 20 rokov dlhšie, než bolo treba

Amnesty International pri príležitosti 20. výročia otvorenia vojenskej väznice v zálive Guantánamo (11. januára) upozorňuje, že vláda USA musí skončiť so závažným porušovaním ľudských práv, ku ktorému dochádza v tejto inštitúcii. Zástupkyne a zástupcovia ľudskoprávnej organizácie pripomínajú, že väznicu v prvom rade nikdy nemali otvoriť.

Daphne Eviatar, koordinátorka programu Bezpečnosť a ľudské práva v Amnesty USA, uviedla, že „už od čias Bushovej administratívy sa odborníci a odborníčky na národnú bezpečnosť, ako aj ľudia naprieč politickým spektrom, zhodujú na tom, že väznicu v zálive Guantánamo by mali zatvoriť. Táto inštitúcia je neslávne známa mučením a svojvoľným zadržiavaním na dobu neurčitú a prezident Biden preto musí dodržať svoj záväzok zatvoriť Guantánamo raz a navždy. Čím dlhšie bude väznica v prevádzke, tým dlhšie bude USA podkopávať vlastnú dôveryhodnosť v oblasti ochrany a rešpektu k ľudským práva na celom svete.“

Pri príležitosti neslávneho výročia napísala generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard blog, v ktorom upozorňuje, že prezident Biden musí splniť svoje sľuby a väznicu v kubánskom zálive zavrieť raz a navždy. Anglický originál si môžete prečítať na tomto odkaze.

Demonštrácia za zatvorenie väznice Guantánamo pred Bielym domom, 11. januára 2018, FOTO: BRENDAN SMIALOWSKI/AFP via Getty Images

Biden musí zatvoriť väznicu v zálive Guantánamo raz a navždy

Na nedávnej demonštrácii pred Bielym domom, na ktorej sme vyzývali na zatvorenie americkej vojenskej väznice na námornej základni Guantánamo, sa okoloidúci tínedžer prihovoril mojej kolegyni a spýtal sa, o čo protestujúcim ide. Keď mu vysvetlila situáciu, povedal jej, že o tomto väzenskom zariadení nikdy nepočul.

Od otvorenia väznice v zálive Guantánamo uplynulo 20 rokov a v čele USA sa vystriedali štyria prezidenti. Pre ľudí, ktorí sa narodili až po otvorení tohto zariadenia, však znejú hrozivé príbehy väzňov ako zápletka fiktívneho hororu. Guantánamo je hanebné dedičstvo, ktoré jednoducho nemôžeme odovzdať budúcim generáciám.

Väznicu na vojenskej základni Guantánamo na Kube otvorila administratíva prezidenta Georgea Busha ml. v reakcii na útoky na Svetové obchodné centrum v New Yorku z 11. septembra 2001. Odvtedy v zariadení zadržali (na dobu neurčitú) 780 moslimských mužov a chlapcov. Mnohí z nich sa pred uväznením stali obeťami nútených zmiznutí a brutálneho mučenia v utajených zariadeniach v USA alebo takzvaných spojeneckých krajinách. Ľudia, ktorých v rámci „vojny proti terorizmu“ uväznili na základni Guantánamo, čelili mučeniu, len málokoho z nich však obvinili zo spáchania nejakého zločinu a žiadny z nich nemal prístup k spravodlivému súdnemu procesu. Ukázalo sa, že vojenské súdne komisie, ktoré o ich osudoch rozhodovali, boli vskutku kafkovské – neefektívne a nespravodlivé, obžalovaným upierali právo na nestranný súdny proces a prístup k rozhodujúcim dôkazom. Rodiny obetí útokov z 11. septembra medzitým márne čakali na spravodlivosť.

Nesplnené sľuby

Amnesty International a mnoho ďalších organizácií na celom svete od začiatku vytrvalo vyzýva na zatvorenie väznice na základni Guantánamo. Prezident Biden, rovnako ako už pred ním Obama, sľúbil, že ju zatvorí, ale doteraz tak nespravil. Bidenova administratíva v júli minulého roka premiestnila jedného zo zadržiavaných do iného väzenského zariadenia, ešte stále však neobnovila úrad osobitného vyslanca na ministerstve zahraničných vecí, ktorý by sa mal zaoberať zatvorením väznice. Naopak, Bidenova administratíva nedávno oznámila plány na vybudovanie novej súdnej siene na základni Guantánamo, kde budú vojenské súdne komisie pokračovať v práci – to znie ako pravý opak rozhodnutia zatvoriť túto inštitúciu.

Nejde len o zatvorenie väznice

Zatvorenie väznice Guantánamo je popredným, ale nie jediným cieľom. Rovnako dôležité je vyvodiť zodpovednosť za porušovanie ľudských práv, ku ktorému v priestoroch väznice dochádzalo.

Minulý rok sme si vypočuli príbehy bývalých väzňov vrátane Majida Khana, Abú Zubajdu či Mohamedoua Salahiho, ktorí opísali zneužívanie, aké zažili na „tajných miestach“ prevádzkovaných USA v zahraničí aj na základni Guantánamo. Salahi opísal mučenie, ktoré zažil, v knihe The Mauritanian (príbeh bol i sfilmovaný) a dnes je autorom svetových bestsellerov a obrancom ľudských práv. Khan zas vypovedal o tom, ako ho nútili zotrvať v bolestivých polohách, o bitkách, násilnom kŕmení horúcou omáčkou cez vyživovacie sondy a o sexuálnom násilí páchanom na väzňoch záhradnou hadicou.

Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v občianskoprávnych sporoch proti Taliansku, Litve, Macedónsku, Poľsku a Rumunsku, že sú zodpovedné za spoluúčasť na mučení a nútených zmiznutiach ľudí, ktoré boli súčasťou amerických vládnych programov. Voči orgánom v USA však dodnes nebola vyvodená zodpovednosť. Nikto, počnúc vysokými štátnymi úradníkmi, ktorí mučenie schválili, až po ľudí, ktorí nezákonné „rozšírené vypočúvacie techniky“ vykonávali, dodnes neniesol zmysluplnú zodpovednosť za spáchané zločiny. Cesta k spravodlivosti musí začať odtajnením a zverejnením kompletnej správy komisie amerického senátu pre oblasť spravodajských služieb, ktorá obsahuje informácie o mučení páchanom príslušníkmi CIA.

39 ľudí stále trpí na vojenskej základni

Vo väznici na základni Guantánamo dodnes väznia 39 mužov. Trinástich zadržiavajú na dobu neurčitú aj napriek tomu, že im schválili prevoz zo základne – niektorým už pred viac ako desiatimi rokmi. Dvanásť mužov čelí obvineniam pred vojenskými komisiami a zvyšných štrnásť žije v pekelnom „vzduchoprázdne“: zatiaľ nedostali povolenie na prevoz, ale zároveň ich nikdy neobvinili zo žiadneho zločinu. Osudy týchto ľudí sú pozostatkom krutosti a svojvôle, ktoré vo väznici v zálive Guantánamo vládnu od jej otvorenia.

Vláda USA musí urýchlene prijať opatrenia na nápravu týchto chýb: musí sa zaviazať, že všetkých zadržaných premiestni a oslobodí bez ďalších prieťahov a v súlade s medzinárodným právom. V prípade, ak voči niektorému zadržiavanému existuje dostatok relevantných dôkazov na trestné stíhanie za spáchanie medzinárodne klasifikovaných trestných činov, obvinený musí mať prístup k spravodlivému súdnemu procesu a nesmie byť odsúdený na trest smrti.

Guantánamo je nezmazateľnou škvrnou v histórii USA, kapitolou, ktorú musí krajina okamžite uzavrieť a nesmie ju nikdy zopakovať. Prezident Biden nám všetkým dlhuje zatvorenie tejto väznice – predovšetkým tým, ktorých v zálive Guantánamo zadržiavali, všetkým, ktorí a ktoré sme s hrôzou sledovali, čo sa na základni za uplynulých 20 rokov dialo, a tiež mladým a budúcim generáciám, ktoré sa o osude ľudí väznených v kubánskom zálive dozvedajú len dnes.

Agnès Callamard


Začiatkom roka 2021 Amnesty International zverejnila správu o dlhodobom porušovaní ľudských práv vo väznici na vojenskej základni USA v zálive Guantánamo na Kube. Správa dokumentuje celý súbor porušovania ľudských práv na základni, kde obete mučenia zadržiavajú bez prístupu k adekvátnej zdravotnej starostlivosti, na neurčitý čas a bez možnosti dovolať sa spravodlivého súdneho procesu.


Považujete túto správu za dôležitú? Pomôžte nám pracovať na ďalších ľudskoprávnych témach.

Topics