Počas prvých šiestich mesiacov roka 2025 dominovali správam v médiách strach, nenávisť a názory, ktoré spoločnosť rozdeľujú. Aktivisti a aktivistky na celom svete však neúnavne pracujú na tom, aby vo svete prevládla nádej. Preto vám prinášame dobré správy z prvého polroka 2025. Prečítajte si o niekoľkých ľudskoprávnych úspechoch, ktoré sa od januára do júna podarilo dosiahnuť aj vďaka vašej podpore.
V júni 2025 iránske sily vystrelili balistické rakety s hlavicami obsahujúcimi submuníciu na obývané obytné oblasti Izraela. Tým ohrozili civilistov a civilistky. Amnesty International analyzovala fotografie a videá, ktoré podľa správ v médiách zachytili kazetovú muníciu, ktorá dopadla 19. júna do metropolitnej oblasti Gush Dan v okolí Tel Avivu. Iránska munícia zasiahla 20. júna mesto Beersheba (na juhu Izraela) a 22. júna mesto Rishon LeZion (južne od Tel Avivu). Munícia zanechala viacero kráterov zodpovedajúcich submunícii pozorovanej v Gush Dan. Takáto submunícia zasiahla školu a basketbalové ihrisko v Beershebe. Po útokoch neboli hlásené žiadne obete na životoch ani zranenia.
Gwyneth Ho si odpykáva sedemročný trest odňatia slobody za pokojné uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu a združovania. Pred vynesením rozsudku bola 707 dní (takmer dva roky) vo vyšetrovacej väzbe. Na slobodu by ju mali prepustiť v roku 2028.
Od 29. novembra 2024 ľudia v Gruzínsku nepretržite protestujú proti represívnym zákonom a snahám vlády pozastaviť proces pristúpenia k EÚ. Gruzínske orgány tieto protesty násilne potlačili, pričom sa objavili správy o mučení a zlom zaobchádzaní so stovkami protestujúcich. Gruzínska vláda musí vyšetriť tieto porušenia ľudských práv, stíhať policajtov za ich konanie a zabrániť ďalšiemu porušovaniu ľudských práv.
V utorok 15. júla sa v Bruseli zišli ministri a ministerky zahraničných vecí členských krajín EÚ, aby rozhodli o pozastavení asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom. Členským štátom bolo predložených 10 možností od úplného pozastavenia dohody cez pozastavenie preferenčného obchodu a/alebo podpory výskumu zo strany EÚ, zbrojné embargo, sankcie voči izraelským ministrom, pozastavenie bezvízového styku pre izraelských občanov cestujúcich do EÚ až po zákaz obchodu s izraelskými osadami.
V piatok 11. júla si pripomenieme 30. výročie masakra v Srebrenici. Počas udalostí v lete 1995 bosnianska srbská armáda zavraždila viac ako 8 000 moslimských mužov a chlapcov v bosnianskej obci Srebrenica. Tragické výročie komentovala zástupkyňa regionálnej riaditeľky Amnesty International pre Európu, Dinushika Dissanayake:
Viac ako 80 % osôb odsúdených na základe hongkonského zákona o národnej bezpečnosti (NSL) kriminalizovali neprávom. Týchto ľudí nikdy nemali obviniť. Vyplýva to z nového výskumu Amnesty International, ktorý organizácia zverejnila pri príležitosti piateho výročia prijatia tohto zákona.
Amnesty International vydáva novú výskumnú správu: „Nemôžem dýchať“: Obvinenia z mučenia a iného zlého zaobchádzania počas protestov v marci. Organizácia v správe dokumentuje policajné násilie počas a po prevažne pokojných celonárodných protestoch. Demonštrácie vypukli potom, ako polícia 19. marca 2025 zadržala primátora Istanbulu a prezidentského kandidáta opozičnej Republikánskej strany ľudí (CHP) Ekrema İmamoğlua a 91 ďalších osôb. Amnesty vyzýva turecké orgány, aby bezodkladne, nezávisle, nestranne a účinne vyšetrili obvinenia z porušovania ľudských práv bezpečnostnými zložkami počas masových protestov v marci 2025. Niektoré prípady môžu podľa Amnesty International predstavovať mučenie.
Polícia v Gruzínsku čoraz častejšie využíva rodovo podmienené násilie vrátane sexistických urážok, vyhrážok sexuálnym násilím a nezákonných a ponižujúcich telesných prehliadok žien zapojených do protestov ako súčasť svojho širšieho úsilia zastrašovať a trestať pokojné protesty. Uviedla to dnes Amnesty International v novej správe.
Amnesty International vyzýva sýrsku vládu, aby zabezpečila vyvodenie zodpovednosti voči páchateľom vlny masových vrážd alavitských civilistov a civilistiek v pobrežných oblastiach krajiny. Organizácia vládu zároveň vyzýva, aby okamžite prijala opatrenia, ktoré zabezpečia, že žiadna osoba ani skupina nebudú terčom útokov na základe príslušnosti k etnicko-náboženskej skupine.
Prezident USA Donald Trump vydal 6. februára 2025 vykonávacie nariadenie, ktorým povolil sankcie voči Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) a jeho generálnemu prokurátorovi Karimovi Khanovi. Cieľom vykonávacieho nariadenia je zabrániť ICC vykonávať svoj nezávislý mandát. Nariadenie zároveň predstavuje vážnu hrozbu pre funkčnosť ICC a jeho zamestnanectvo. Experti a expertky OSN tento krok odsúdili ako „útok na právny štát v globálnom meradle“, ktorý podkopáva medzinárodnú spravodlivosť.
Šipunovský okresný súd 27. marca uložil ruskej novinárke a protivojnovej aktivistke Marii Ponomarenko dodatočný trest odňatia slobody na 22 mesiacov. Súd tiež nariadil, aby sa Ponomarenko po prepustení podrobila ambulantnej psychiatrickej liečbe. Vzhľadom na čiastočný súbeh trestov tak Ponomarenko čelí o niečo kratšiemu trestu odňatia slobody ako sedem rokov a 10 mesiacov. Navýšenie trestu pre novinárku, ktorú odsúdili na základ kritiky ruskej invázie na Ukrajinu, považuje riaditeľka Amnesty International Rusko, Natalia Zviagina, za neprípustné.