Dlhodobo nepriaznivé životné okolnosti a ohrozenie, neraz spojené s ozbrojenými konfliktmi, vedú množstvo ľudí, jednotlivcov, jednotlivkýň i celých rodín, k životnému rozhodnutiu opustiť krajinu, ktorej hovorili domov. Pre relatívnu regionálnu blízkosť sa u nás najviac – a stále nie dosť – pozornosti v uplynulom období dostalo aktuálnej tragickej situácii ľudí, ktorí uviazli v lesoch na poľsko-bieloruských hraniciach medzi silovými zložkami oboch krajín ako medzi mlynskými kameňmi.
Zatiaľ čo najvyšší štátni predstavitelia a predstaviteľky viacerých európskych štátov v tejto súvislosti vyjadrili podporu poľskému postupu pri „obrane hraníc, ktoré sú aj hranicami Európskej únie“, Amnesty International a ďalšie ľudskoprávne a humanitárne organizácie opakovane upriamujú pozornosť na systematické hrubé porušovanie ľudských práv, ku ktorému takto dochádza práve vo vstupných krajinách do EÚ.
Amnesty upozorňuje, že Európska komisia má povinnosť vyvinúť na príslušné krajiny EÚ tlak, aby umožnili účinnú a transparentnú kontrolu poskytovania azylu v súlade s európskou legislatívou. Komisia by zároveň mala uľahčiť celý rad solidárnych opatrení vrátane možnosti pre osoby zasiahnuté touto krízou odísť do iných krajín EÚ.
V nasledujúcom súhrne sa dozviete, ako k ľuďom migrujúcim bez splnenia vízovej povinnosti pristupujú ďalšie vstupné krajiny EÚ, najmä Chorvátsko a Grécko, a ako sa zodpovednosti za porušovanie svojich ľudskoprávnych záväzkov vyhýbajú nielen tieto jednotlivé krajiny, ale aj Európska únia ako celok.
Nezákonný postup chorvátskej polície v pohraničí
Nedávno zverejnená správa Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (výbor CPT) podľa Amnesty International usvedčuje chorvátsku políciu zo systematického porušovania ľudských práv a medzinárodného práva v pohraničných oblastiach. Organizácia pripomenula, že chorvátske štátne orgány dlhodobo napádajú ľudí na úteku a migrujúcich a odopierajú im právo žiadať o azyl, čo je v rozpore s európskym a medzinárodným právom.
Správa výboru CPT o zaobchádzaní chorvátskej polície s osobami, ktoré migrujú a hľadajú azyl, potvrdzuje zistenia Amnesty International a ďalších organizácií, ktoré vo svojich výskumných správach upozorňovali na sústavné porušovanie ľudských práv v chorvátskych pohraničných oblastiach počas uplynulých štyroch rokov.
Výbor CPT správu formálne prijal ešte minulý rok v novembri, pár mesiacov po svojej augustovej návšteve Chorvátska, avšak jej zverejnenie sa oneskorilo viac ako o rok, pretože chorvátske štátne orgány naň neposkytli súhlas.
Tieto prípady poukazujú na systematické, cielené trestanie osôb, ktoré sa pokúšajú prekročiť hranice. Zdokumentovaný postup chorvátskych štátnych orgánov môže v niektorých prípadoch napĺňať definíciu mučenia, krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania.
Massimo Moratti.
„Tisícky ľudí nám počas uplynulých rokov potvrdili, že pri pokuse prekročiť hranice do Chorvátska ich napadla polícia, ktorá im neumožnila požiadať o azyl. Dlho očakávaná správa výboru CPT potvrdzuje pravdivosť ich výpovedí a mnohých správ o rozsiahlom násilnom vytláčaní migrujúcich za hranice a zlom zaobchádzaní s nimi, ktoré chorvátska vláda doposiaľ popierala,“ vyhlásil Massimo Moratti, riaditeľ európskeho výskumu Amnesty International.
Výbor CPT preskúmal početné obvinenia zo zlého fyzického zaobchádzania s osobami, ktoré migrujú a hľadajú azyl, zo strany chorvátskej polície a dospel k záveru, že v mnohých prípadoch sa u obetí potvrdili zranenia, aké sa bežne vyskytujú pri zásahoch štátnych poriadkových zložiek, ako napríklad kopance, opakované udieranie gumovými obuškami, hlavňami automatických zbraní alebo drevenými palicami, ako aj útoky s nasadením policajných psov. V niektorých prípadoch, ktoré výbor CPT zdokumentoval, polícia donútila zadržané osoby odovzdať svoj osobný majetok vrátane oblečenia, obuvi, či dokonca spodnej bielizne, a kráčať celé kilometre späť k hraniciam s Bosnou a Hercegovinou.
„Tieto prípady poukazujú na systematické, cielené trestanie osôb, ktoré sa pokúšajú prekročiť hranice. Zdokumentovaný postup chorvátskych štátnych orgánov môže v niektorých prípadoch napĺňať definíciu mučenia, krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania,“ uviedol Massimo Moratti.
Výbor CPT napokon dospel k záveru, že pokusy chorvátskych štátnych orgánov o zdôvodnenie policajného postupu doloženého v správe neposkytujú dôveryhodné vysvetlenie mnohých vážnych zranení zodpovedajúcich zneužívaniu policajnej sily.
Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva: Chorvátsko je vinné
Len dva týždne pred zverejnením správy výboru CPT, 18. novembra 2021, Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že Chorvátsko porušilo práva šesťročného afganského dievčaťa, ktoré v roku 2017 zrazil vlak po tom, ako bolo so svojou rodinou nútené vrátiť sa do Srbska.
Massimo Moratti v súvislosti s rozsudkom zdôraznil, že hoci pozostalej rodine, ktorá naň čakala štyri roky, sotva poskytne dostatočnú útechu, prípad šesťročnej Madiny sa uzavrel veľkým víťazstvom pre spravodlivosť a význam súdneho rozhodnutia spočíva i v tom, že potvrdzuje pravdivosť správ o nútenom navracaní osôb a zneužívaní právomocí chorvátskej polície – čo orgány v krajine opakovane popreli.
„Tento rozsudok má aj ostatným krajinám EÚ dôrazne pripomenúť, že keď fyzicky vytláčajú migrujúcich ľudí za hranice, hromadným vyhosťovaním a odopieraním možnosti požiadať o azyl porušujú Európsky dohovor o ľudských právach. Mali by to vziať do úvahy najmä príslušné orgány v Poľsku, Litve a Lotyšsku, kde na hraniciach uviazli v mrazivých teplotách ľudia, ktorí by chceli požiadať o azyl,“ dodal Massimo Moratti.
Vyhýbanie sa zodpovednosti
V súvislosti so sťažnosťami na konanie polície v Chorvátsku výbor CPT ostro kritizoval nedostatočné a oneskorené vyšetrovanie týchto podnetov, pričom tiež uviedol, že v spisoch niekoľkých uzavretých prípadov „sa nenachádzali žiadne záznamy o vyšetrovacích úkonoch vedúcich k zisteniam, na základe ktorých by mohol byť prípad uzavretý“. Okrem toho výbor CPT upozornil aj na fakt, že tieto „vyšetrovania“, ktoré mali viesť nezávislé orgány, napokon uskutočnili samotné policajné zložky, čo podkopáva akúkoľvek snahu o zachovanie nezávislosti a nestrannosti vyšetrovacieho procesu.
„Konštatovanie výboru CPT, že chorvátske štátne orgány nedali sťažnosti na postup polície v pohraničí riadne vyšetriť, potvrdzuje, že chorvátska vláda zvolila taktiku, pri ktorej vehementne popiera akékoľvek pochybenia, a zároveň účinne bráni akémukoľvek nezávislému posúdeniu udalostí. Vďaka tejto taktike môžu beztrestne pokračovať v násilnom zaobchádzaní s ľuďmi v pohraničí,“ zhrnul Massimo Moratti.
V júli tohto roku chorvátska vláda konečne zriadila dozorný mechanizmus na monitorovanie dodržiavania ľudských práv pri operáciách v pohraničí. Výbor CPT však upozornil, že na to, aby bol takýto mechanizmus účinný, musel by byť finančne i prevádzkovo nezávislý a disponovať povolením na neobmedzený, vopred neohlasovaný vstup do pohraničných oblastí, ako aj prístupom k príslušnej dokumentácii a ľuďom, ktorých práva mohli byť porušené. V praxi však zodpovedné chorvátske orgány spolu s Európskou komisiou, ktorá zriadenie mechanizmu finančne aj odborne podporila, nedokázali zabezpečiť, aby tieto štandardy spĺňal.
K vyvodeniu zodpovednosti sa nemá ani EÚ
Napriek početným dôveryhodným správam o hrubom porušovaní ľudských práv na chorvátskych hraniciach – ku ktorému mohlo v niektorých prípadoch dôjsť aj vďaka finančným prostriedkom EÚ – Európska komisia dosiaľ nepodnikla voči Chorvátsku žiadne rozhodné kroky. Práve naopak, komisia poskytla v júli 2021 Chorvátsku núdzové financovanie aj bez toho, aby sa chorvátske orgány zaviazali dôkladne vyšetrovať obvinenia zo zlého zaobchádzania s migrujúcimi a zaručili, že dozorný mechanizmus bude spĺňať kľúčové štandardy, pokiaľ ide o nezávislosť, účinnosť a zodpovednosť.
„Komisia premárnila ďalšiu príležitosť vyvodiť voči Chorvátsku zodpovednosť za porušovanie európskeho práva a poskytla mu dodatočné finančné zdroje a podporu. Vyvstávajú tak vážne otázky o spoluvine za porušovanie ľudských práv v chorvátskom pohraničí. Európska komisia dlho tvrdila, že konzistentné mediálne spravodajstvo a výskumné správy ľudskoprávnych organizácií nie sú oficiálne potvrdené. Odo dneška [3. 12. 2021, keď bola zverejnená správa výboru CPT] už o nezákonnom postupe chorvátskych orgánov niet pochýb,“ povedal Massimo Moratti.
Nezákonné zadržiavanie osôb v gréckom tábore financovanom z prostriedkov EÚ
Nemenej otázok o spoluvine Európskej únie vyvoláva postup voči ľuďom, ktorí hľadali v Európe azyl a grécke orgány ich umiestnili do nového utečeneckého tábora na ostrove Samos.
Podľa informácií, ktoré získala Amnesty International, sú v tomto tábore od 17. novembra nezákonne zadržiavaní – na základe zatiaľ nezverejneného rozhodnutia gréckeho ministra pre migráciu a azyl – ľudia bez gréckeho preukazu žiadateľa o azyl. Či už im bol preukaz odobratý po neúspešnom azylovom konaní, alebo im ešte vôbec nebol vydaný, títo ľudia majú na dobu neurčitú celkom zakázané opustiť tábor.
Toto „uzavreté ostrovné zariadenie“ (Κλειστή Ελεγχόμενη Δομή Νήσων, KEDN) pomohla zriadiť Európska komisia, ktorá na výstavbu podobných zariadení na ostrovoch v Egejskom mori vyčlenila 276 miliónov eur. Podľa plánu by „uzavreté ostrovné zariadenia“ mali postupne nahradiť doterajšie otvorené tábory spravované gréckou vládou.
Tábor pripomína skôr väzenie, než miesto na ubytovanie ľudí, ktorí hľadajú útočisko. Toto je obrovské zneužitie financií EÚ a hrubé porušenie práv osôb, ktoré sa v tábore nachádzajú.
Adriana Tidona
„Tábor pripomína skôr väzenie, než miesto na ubytovanie ľudí, ktorí hľadajú útočisko. Toto je obrovské zneužitie financií EÚ a hrubé porušenie práv osôb, ktoré sa v tábore nachádzajú,“ uviedla Adriana Tidona z výskumného tímu Amnesty International, ktorý zariadenie na ostrove Samos navštívil v 5. deň platnosti obmedzujúcich opatrení.
Podľa neoficiálnych odhadov približne sto z celkového počtu 450 obyvateľov a obyvateliek na začiatku decembra už viac ako dva týždne nemohlo opustiť areál tábora, čím bolo porušené ich právo na slobodu. Zariadenie má kapacitu na umiestnenie 3 000 osôb, je obohnané dvojitým plotom z ostnatého drôtu a ľudia, ktorí sú doň umiestnení, sú pod neprestajným dohľadom kamerového systému, policajných hliadok i súkromnej bezpečnostnej služby.
Na konci novembra Grécka vláda spustila prevádzku podobných „uzavretých ostrovných zariadení“ aj na ostrovoch Leros a Kos. Nasledovať majú ďalšie na ostrovoch Lesbos a Chios.
Amnesty International opakovane vyjadrila znepokojenie nad zriaďovaním „uzavretých ostrovných zariadení“, nakoľko je otázne, ako možno povahu týchto zariadení zosúladiť s ľudskoprávnymi normami, ktorými sa má riadiť obmedzovanie slobody. Podľa medzinárodného práva a práva EÚ by sa k zadržaniu osôb hľadajúcich azyl malo prikročiť len v krajných prípadoch, vždy až po podrobnom preskúmaní ich individuálnej situácie, na čo najkratší čas a v rámci postupu stanoveného zákonom, ktorý tieto osoby zároveň oprávňuje rozhodnutie o zadržaní právne napadnúť.
Francúzsko a Spojené kráľovstvo tiež potrebujú novú migračnú politiku
Organizácia Human Rights Watch upozornila na situáciu na opačnom konci EÚ, kde tragédia, ku ktorej došlo koncom novembra v Lamanšskom prielive a pri ktorej zahynulo najmenej 27 ľudí vrátane malého dievčatka, rozprúdila intenzívnejšie debaty medzi francúzskymi a britskými štátnymi orgánmi. Hoci sa len počas tohto roka prielivom pri podobných nelegálnych plavbách v nafukovacích člnoch preplavilo z Francúzska viac ako 25-tisíc ľudí, vlády oboch krajín sa usilujú zriecť akejkoľvek zodpovednosti a vinu kladú výlučne na pašeráctvo.
Počet člnov v prielive začal výrazne stúpať v roku 2018 v súvislosti s brexitom, ktorý postupne eliminoval akékoľvek oficiálne možnosti migrácie pre ľudí, ktorí nedokážu splniť vízovú povinnosť. Krajiny uzavreli dohody o pohraničnom styku, ktoré sa viac zameriavajú na posilnenie bezpečnostného arzenálu s cieľom zastaviť neoficiálnu migráciu, než na identifikáciu a podporu ľudí, ktorí potrebujú ochranu.
Francúzske štátne orgány zároveň zvolili stratégiu znepríjemniť ľuďom v táboroch na severe Francúzska život natoľko, aby sa v regióne nechceli zhromažďovať: pravidelným vysťahovaním táborov, konfiškovaním osobného majetku, obmedzeným prístupom k vode a potravinám, a na dôvažok sťažovaním humanitárnej pomoci.
Viac než problém jednotlivých krajín
Korene problému však siahajú k samotnému prístupu Európskej únie, ktorá od ľudí prichádzajúcich bez splnenia vízovej povinnosti vyžaduje, aby svoj pobyt legalizovali prostredníctvom žiadosti o azyl v prvej krajine EÚ, do ktorej vstúpia. To v praxi vedie k náporu na najčastejšie krajiny vstupu, ku ktorým patria už spomínané Chorvátsko či Grécko. Nepriateľská migračná politika týchto exponovaných krajín vedie k tomu, že ľudia na úteku a migrujúci sa v nich necítia bezpečne a nevnímajú ich ako krajiny, kde by sa mohli usadiť.
Nejde pritom len o policajné násilie a podmienky v preplnených táboroch. Napríklad žiadateľky a žiadatelia o azyl v celom Grécku tento rok od začiatku októbra náhle prestali dostávať finančnú podporu potom, ako Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) odovzdal riadenie asistenčného programu, financovaného z rozpočtu EÚ, gréckym úradom. Podľa údajov gréckych mimovládnych organizácii tento výpadok pomoci ohrozil hladom a núdzou približne 34 000 ľudí, a to žiadateľov a žiadateliek o azyl i ľudí, ktorým už krajina azyl udelila.