TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
8. APRÍLA 2025
- Irán, Irak a Saudská Arábia nesú zodpovednosť za 91 % popráv.
- Štáty uplatňujú trest smrti proti protestujúcim a etnickým skupinám.
- Narástol počet popráv súvisiacich s drogami, ktoré predstavujú porušenie ľudských práv.
Celosvetový počet popráv dosiahol najvyššie číslo od roku 2015. V roku 2024 v 15 krajinách popravili viac ako 1 500 ľudí. Uviedla to dnes organizácia Amnesty International, ktorá zverejnila svoju výročnú správu o globálnom používaní trestu smrti.
Podľa správy Tresty smrti a popravy v roku 2024 štáty v minulom roku vykonali 1 518 popráv. Ide o najvyšší počet od roku 2015 (vtedy štáty vykonali najmenej 1 634 popráv). Väčšinu z nich vykonali štáty na Blízkom východe. Už druhý rok po sebe však dosiahol počet krajín, ktoré vykonali popravy, najnižšie číslo v histórii.
V známom počte nie sú zahrnuté tisíce ľudí, ktorých pravdepodobne popravili v Číne, ktorá je naďalej najväčším vykonávateľom trestov smrti na svete. Známy počet nezahŕňa ani popravy, ktoré vykonali v Severnej Kórei a Vietname, ktoré tiež pravdepodobne vo veľkej miere používajú trest smrti. Vzhľadom na prebiehajúce ozbrojené konflikty v Palestíne (štáte) a Sýrii Amnesty International nemohla údaje z týchto krajín overiť.
Za celkový nárast počtu známych popráv nesú zodpovednosť Irán, Irak a Saudská Arábia. Celkovo táto trojica krajín vykonala ohromujúcich 1 380 zaznamenaných popráv. Irak takmer štvornásobne zvýšil počet popráv (z najmenej 16 na najmenej 63) a Saudská Arábia zdvojnásobila svoj ročný počet popráv (zo 172 na najmenej 345). Irán popravil o 119 osôb viac ako v minulom roku (počet popráv stúpol z najmenej 853 na najmenej 972), čo predstavuje 64 % všetkých známych popráv.
„Trest smrti je odporný zločin, ktorý nemá v dnešnom svete miesto. V niektorých krajinách, ktoré podľa nás nesú zodpovednosť za tisíce popráv, naďalej pretrvávalo utajovanie trestov smrti, čo bránilo dohľadu. Vieme však, že štáty, ktoré naďalej vykonávajú trest smrti, patria k izolovanej menšine. V roku 2024 vykonalo popravy len 15 krajín. Ide o najnižší zaznamenaný počet už druhý rok po sebe. To naznačuje odklon od tohto krutého, neľudského a ponižujúceho trestu,“ uviedla Agnès Callamard, generálna tajomníčka Amnesty International.
„Irán, Irak a Saudská Arábia nesú zodpovednosť za prudký nárast počtu obetí v minulom roku. Vykonali totiž viac ako 91 % známych popráv, porušovali ľudské práva a bezcitne pripravovali ľudí o život za obvinenia súvisiace s drogami a terorizmom,“ spresnila Agnès Callamard.
Päticu krajín s najvyšším počtom zaznamenaných popráv v roku 2024 tvorili Čína, Irán, Saudská Arábia, Irak a Jemen.
Úrady využívajú trest smrti ako zbraň
V priebehu roku 2024 Amnesty International zaznamenala, že štátni predstavitelia využívali trest smrti ako zbraň pod falošnou zámienkou, že trest smrti zvýši verejnú bezpečnosť, alebo s cieľom vyvolať strach v obyvateľstve. V USA, ktoré od skončenia pandémie COVID-19 zaznamenali stabilne stúpajúci trend v počte popráv, popravili 25 ľudí (oproti 24 v roku 2023). Novozvolený prezident Trump sa opakovane odvolával na trest smrti ako na nástroj ochrany ľudí „pred brutálnymi páchateľmi znásilnení, vrahmi a monštrami“. Jeho dehumanizujúce výroky presadzovali falošný naratív, že trest smrti má jedinečný odstrašujúci účinok na kriminalitu.
V niektorých krajinách regiónu Blízkeho východu sa tresty smrti používali na umlčanie obrankýň ľudských práv, disidentov, protestujúcich, politických oponentov a etnických menšín.
„Tí, ktorí sa odvážili vzdorovať úradom, čelili najkrutejším trestom, najmä v Iráne a Saudskej Arábii. V týchto krajinách sa trest smrti používa na umlčanie tých, ktorí sa odvážili prehovoriť,“ uviedla Agnès Callamard.
„V roku 2024 Irán naďalej používal trest smrti na potrestanie osôb, ktoré sa počas povstania ,Žena, život, sloboda‘ postavili proti zriadeniu islamskej republiky. Minulý rok popravili v súvislosti s povstaním dve z týchto osôb, vrátane mentálne znevýhodneného mladého človeka. K obom popravám došlo po nespravodlivých procesoch a „priznaniach“, ktoré od odsúdených získali s použitím mučenia. Tieto procesy dokazujú, ako ďaleko môžu úrady zájsť, aby upevnili svoje mocenské postavenie,“ upozornila Agnès Callamard.
Saudskoarabské orgány naďalej používali trest smrti na umlčanie politického disentu. Okrem toho prostredníctvom trestu smrti trestali občanov patriacich k šiitskej menšine, ktorí v rokoch 2011 až 2013 podporovali „protivládne“ protesty. V auguste úrady popravili Abdulmajeeda al-Nimra za trestné činy súvisiace s terorizmom a pripojením sa k al-Káide, hoci pôvodne sa súdne dokumenty odvolávali na jeho účasť na protestoch.
Konžská demokratická republika oznámila svoj zámer opätovne začať vykonávať popravy. Vojenské orgány Burkiny Faso oznámili plány na opätovné zavedenie trestu smrti za bežné trestné činy.
Narástol počet popráv za trestné činy súvisiace s drogami
Viac ako 40 % popráv v roku 2024 vykonali nezákonne za trestné činy súvisiace s drogami. Podľa medzinárodného práva a noriem v oblasti ľudských práv sa musí uplatňovanie trestu smrti obmedziť len na trestanie „najzávažnejších trestných činov“. Ukladanie trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami do tohto obmedzenia nespadá.
„Popravy súvisiace s drogami dominovali v Číne, Iráne, Saudskej Arábii, Singapure, a hoci to nemožno potvrdiť, pravdepodobne aj vo Vietname. V mnohých kontextoch sa zistilo, že odsúdenie ľudí na smrť za trestné činy súvisiace s drogami sa neprimerane týkalo osôb zo znevýhodneného prostredia. Nikdy sa pritom nepreukázalo, že by trest smrti viedol k poklesu obchodovania s drogami.
Vládni predstavitelia, ktorí presadzujú trest smrti za trestné činy súvisiace s drogami, navrhujú neúčinné a nezákonné riešenia. Štáty, ktoré zvažujú zavedenie trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami, ako sú Maldivy, Nigéria a Tonga, musíme vyzvať a presvedčiť, aby svoje protidrogové politiky formovali so zreteľom na ľudské práva,“ uviedla Agnès Callamard.
Sila organizovaného verejného tlaku
Hoci počet zaznamenaných popráv narástol, vykonalo ich len 15 krajín. Už druhý rok po sebe ide o najnižší počet krajín. K dnešnému dňu 113 krajín úplne zrušilo trest smrti a celkovo 145 krajín zrušilo trest smrti zákonom alebo v praxi.
V roku 2024 Zimbabwe uzákonilo zrušenie trestu smrti za bežné trestné činy. Za desiatu rezolúciu Valného zhromaždenia OSN o moratóriu na používanie trestu smrti hlasovali po prvýkrát viac ako dve tretiny všetkých členských štátov OSN. Legislatívne reformy o ukladaní trestu smrti v Malajzii viedli aj k zníženiu počtu osôb, ktorým hrozí poprava, o viac ako 1 000.
Okrem toho sme videli, akú silu má organizovaný verejný tlak. Hakamada Iwao, ktorý strávil v Japonsku takmer päť desaťročí v cele smrti, sa v septembri 2024 dočkal oslobodzujúceho rozsudku. Oslobodzovanie pokračovalo aj v roku 2025. V marci udelili milosť Rockymu Myersovi. Rocky je Afroameričan, ktorému uložili trest smrti v Alabame napriek závažným chybám v súdnom konaní. K udeleniu milosti došlo po výzvach jeho rodiny a právneho tímu, bývalého porotcu, miestnych aktivistov a medzinárodného spoločenstva.
„Keď ľudia priorizujú boj proti trestu smrti, skutočne to prináša výsledky,“ uviedla Agnès Callamard. „Napriek menšine vládnych predstaviteľov, ktorí sa rozhodli používať trest smrti ako zbraň, sa karta obracia. Je len otázkou času, kedy sa svet vymaní z tieňa šibenice.“