Poľsko: Pokojní demonštranti a demonštrantky vzdorujú stupňujúcim sa útokom na slobodu zhromažďovania

Ľudia v Poľsku vychádzajú do ulíc a odvážne demonštrujú proti útokom na právny štát a proti porušovaniu ich práv aj napriek stupňujúcim sa tvrdým zákrokom proti pokojným protestom, uviedla Amnesty International v novej správe.

Dokument Sila „ulice“: Ochrana práva na pokojný protest v Poľsku ukazuje, ako ľudia vychádzajú do ulíc v prostredí, kde reštriktívna legislatíva spojená s príliš tvrdou políciou, monitorovaním, obťažovaním a súdnym stíhaním potláča právo na pokojný protest.

„Demonštranti a demonštrantky odmietajú mlčať, a to je dôkazom ich vytrvalosti. Poľské úrady hrozia pokojným protestujúcim zadržaním a súdnym stíhaním, a v niektorých prípadoch ich polícia dokonca zbila a zle s nimi zaobchádzala. Mnohí demonštranti a demonštrantky sú monitorovaní, keďže pokojné protestovanie je kriminalizované,“ uviedla Gauri van Gulik, riaditeľka Amnesty International Europe.

„Ľudia v Poľsku odvážne čelia démonizujúcej politike tým, že aj naďalej vychádzajú do ulíc a vzdorujú reštriktívnym zákonom a represívnym policajným opatreniam, ktoré ich chcú umlčať,“ uviedla Kamila Gunišová, vedúca kancelárie Al Slovensko.
Od roku 2016 vyšli do poľských ulíc desiatky tisíc ľudí, aby protestovali proti represívnej legislatíve, ktorá chce obmedziť práva žien a podkopáva nezávislosť justície.

Demonštranti a demonštrantky sa pravidelne stretávali s ukážkami sily a s reštriktívnymi opatreniami, ktoré porušujú ich právo byť videní a počutí. Stovky z nich sa ocitli v policajnej väzbe a čelia zdĺhavým súdnym procesom.

V apríli 2017 vstúpila do platnosti novela zákona o zhromažďovaní, ktorá zakazuje protidemonštrácie v centre Varšavy. Práve tam sa zvykli konať provládne zhromaždenia. Hrubé donucovacie opatrenia bezpečnostných zložiek sú dramatické. Od apríla 2017 do marca 2018 maršálek (predstaviteľ exekutívy v administratívnej jednotke) Mazovského vojvodstva zakázal vo Varšave 36 zhromaždení. V roku 2017 prijal varšavský súd 632 prípadov proti demonštrantom a demonštrantkám, ktorí porušili zákon o zhromažďovaní. To sa len ťažko porovnáva s rokom 2016, kedy proti protestujúcim neboli vznesené žiadne takéto obvinenia.
Úrady častokrát uprednostňujú provládne a nacionalistické zhromaždenia. Ukazuje sa to napríklad aj na spôsobe policajného dozoru. Obťažovanie a násilie páchané krajne pravicovými či nacionalistickými skupinami voči protiprotestujúcim je mnohokrát tolerované. Na rozdiel od toho sú pokojné protesty častokrát predmetom prísneho dozoru polície a demonštranti a demonštrantky čelia stíhaniu.

Amnesty International taktiež zaznamenala prípady, kedy polícia počas protestov neprimerane použila silu. Za tieto zneužitia právomoci však nedošlo k patričnému vyvodeniu zodpovednosti.

60-ročná žena, ktorá sa zúčastnila Čierneho protestu proti takmer úplnému zákazu interrupcií, bola svedkom toho, ako príslušník polície niekoho bil aj napriek tomu, že dotyčný ležal na chodníku. Skôr než mohla zasiahnuť, dostala úder do hlavy, údajne taktiež od príslušníka policajných zložiek. Pre Amnesty International uviedla: „Stratila som vedomie a keď som sa prebrala, ležala som v kaluži vody. Niekto na mne sedel a počula som ľudí kričať: „Nechajte ju!“ Potom som znova omdlela.” Utrpela menšie poranenia hlavy, avšak prokurátor odmietol jej sťažnosť pre údajný nedostatok dôkazov.

Spolu so sprísnením zákonov ovplyvňujúcich právo na slobodu zhromažďovania vláda taktiež značne rozšírila možnosti dohľadu pre orgány činné v trestnom konaní. Novela zákona o polícii z roku 2016 rozšírila rámec tohoto dohľadu bez implementácie adekvátnych záruk. Orgány verejnej moci tak majú možnosť vykonávať dohľad aj mimo trestného stíhania. Existujú dôkazy, že tieto kompetencie boli zneužité proti ľuďom, ktorí organizujú či sa podieľajú na pokojných protestoch.

Súdy v Poľsku prevažne podporovali právo na slobodu pokojného zhromažďovania a vyjadrovania názoru. Avšak v dôsledku reforiem justície z roku 2017 môže dôjsť k zmene tohto postoja, keďže spomínané reformy podkopávajú nezávislosť justície tým, že ju podriaďujú politickému vplyvu a kontrole.

Medzi tými, ktorí môžu byť týmito zmenami zasiahnutí, patrí aj 19-ročný študent, ktorý bol zatknutý po tom, čo sa člena policajného zboru pýtal na meno, hodnosť a dôvod, prečo kontroloval doklady demonštrantov a demonštrantiek vo Varšave počas protestu v marci 2018. Teraz čelí sporným trestným obvineniam z údajného útoku na policajného dôstojníka a obáva sa, že kompromitovaná justícia mu neumožní spravodlivý proces. Pre Amnesty International uviedol: „Nie je jasné ako môj prípad dopadne, keďže toto sú posledné dni súdnej nezávislosti v Poľsku.“

Sudcovia a sudkyne sú v Poľsku pod veľkým politickým tlakom. Tí, ktorí sa mu odmietli podriadiť ohlásili, že v dôsledku reforiem sú predmetom šikanovania a disciplinárnych postihov. Sudca Dominik Czeszkiewicz, ktorý bol disciplinárne stíhaný po tom, ako podporil práva protestujúcich v jednom z jeho rozsudku, pre Amnesty International uviedol: „Je veľmi náročné pracovať v týchto podmienkach. Nemôžem bojovať proti celému systému. Neviem kedy, kde a od koho dostanem úder.“

„Pokojný protest je právo, ktoré je v Poľsku pod vážnou hrozbou. Sila ulice predstavuje rozhodujúci mechanizmus pre kontrolu štátnej moci. Poľská vláda musí ochraňovať práva tých, ktorí sa rozhodli vyjsť do ulíc aby obhájili svoje slobody,“ uviedla Gauri van Gulik.

„Poľské úrady musia prestať kriminalizovať protesty, odvolať neprimerané obmedzenia práva na zhromažďovanie a slobody prejavu a musia garantovať nezávislosť justície, aby sa zabezpečila ochrana všetkých ľudských práv,“ uviedla Kamila Gunišová.

Ak sa Vám páči, čo robíme, podporte nás:

 
obrázek