TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
27. augusta 2024
- Nový výskum Amnesty International odhalil, že izraelské ozbrojené sily neprijali všetky dostupné opatrenia, aby pri útokoch ušetrili vnútorne vysídlené osoby v pásme Gazy.
- Izraelská armáda použila pri leteckých útokoch na tábor pre vnútorne vysídlené osoby v Rafahu (26. mája) zbrane vyrobené v USA.
- Tankové granáty, ktoré armáda vypálila na tábor pre vnútorne vysídlené osoby v „humanitárnej zóne“, zabil 23 civilistov a civilistiek.
- Velitelia a bojovníci Hamasu a Palestínskeho islamského džihádu svojou prítomnosťou v táboroch pre vnútorne vysídlené osoby ohrozili civilnú populáciu táborov.
Amnesty International v novej výskumnej správe zdokumentovala zlyhania izraelskej armády pri dvoch májových útokoch na veliteľov a bojovníkov Hamasu a Palestínskeho islamského džihádu. Útoky sa uskutočnili na juhu okupovaného pásma Gazy v táboroch pre vnútorne vysídlené osoby. Podľa zistení organizácie izraelské ozbrojené zložky neprijali všetky dostupné opatrenia, aby zabránili alebo minimalizovali ujmu na civilnom obyvateľstve táborov. Armáda pri oboch útokoch s najväčšou pravdepodobnosťou nerozlišovala medzi vojenskými a civilnými cieľmi. Jeden z útokov bol pravdepodobne v rozpore so zákazom neprimeraných útokov, ktorý stanovuje medzinárodné humanitárne právo. Oba útoky by sa mali vyšetriť ako vojnové zločiny.
Útoky 26. mája
Izraelská armáda podnikla 26. mája 2024 dva letecké útoky na Kuvajtský mierový tábor (Kuwaiti Peace Camp – KPC). KPC je provizórny tábor pre vnútorne vysídlené osoby, ktorý je súčasťou väčšieho utečeneckého tábora Tal al-Sultan v západnej časti Rafahu. Terčom útokov boli dvaja veliaci dôstojníci Hamasu, ktorí sa zdržiavali medzi vnútorne vysídlenými civilistami a civilistkami v tábore. Pri útokoch zahynulo najmenej 36 ľudí vrátane šiestich detí a viac ako 100 ďalších utrpelo zranenia. Pri útoku zabili najmenej štyroch bojovníkov Hamasu, resp. Palestínskeho islamského džihádu. Izraelské ozbrojené sily pri útokoch použili dve riadené bomby GBU-39 americkej výroby. Táto munícia sa pri použití triešti a smrtiace úlomky odstreľujú do veľkej vzdialenosti. Použitie takejto munície v tábore plnom civilistov a civilistiek, ktorí a ktoré sa zdržiavajú v provizórnych prístreškoch, s najväčšou pravdepodobnosťou predstavuje neprimeraný útok, pri ktorom armáda nerozlišovala medzi vojenskými a civilnými cieľmi, a teda by sa mal vyšetriť ako vojnový zločin.
Útoky 28. mája
K druhému incidentu, ktorý Amnesty preskúmala, došlo 28. mája. Izraelská armáda vystrelila najmenej tri tankové granáty do oblasti al-Mawasi v Rafahu, ktorú predtým označila za „humanitárnu zónu“. Pri útokoch zahynulo sedem civilistiek, štyria civilisti a 12 detí, mnoho ďalších ľudí utrpelo zranenia. Z výskumu Amnesty International vyplýva, že cieľom útoku mali byť dvaja bojovníci, jeden z Hamasu a druhý z Palestínskeho islamského džihádu. Izraelská armáda pri tomto útoku použila neriadenú muníciu v oblasti plnej civilistov a civilistiek prebývajúcich v stanoch. Armáda tak zlyhala pri rozlišovaní medzi civilnými a vojenskými cieľmi. Tento útok by sa preto mal vyšetrovať ako vojnový zločin.
Bojovníci Hamasu a Palestínskeho islamského džihádu sa nachádzali v tábore pre vnútorne vysídlené osoby, ktorý civilisti a civilistky považovali za „humanitárnu zónu“. Bojovníci tým vedome ohrozovali životy civilného obyvateľstva. Pobytom v táboroch pre vnútorne vysídlené osoby tak Hamas a Palestínsky islamský džihád s najväčšou pravdepodobnosťou porušili povinnosť vyhnúť sa v najväčšej možnej miere umiestňovaniu bojovníkov v husto obývaných oblastiach. Amnesty International nemá informácie o dôvode alebo motivácii prítomnosti bojovníkov v táboroch. Všetky strany konfliktu však majú povinnosť prijať všetky dostupné opatrenia na ochranu civilných objektov a populácie.
Bojujúce strany majú za každých okolností povinnosť chrániť civilistov a vnútorne vysídlené osoby
„Hoci cieľom týchto útokov mohli byť velitelia a bojovníci Hamasu a Palestínskeho islamského džihádu, opäť stáli život vnútorne vysídlených palestínskych civilistov, ktorí hľadali útočisko a bezpečie. Izraelská armáda si mala byť plne vedomá, že použitím neriadených tankových granátov a bomb, ktoré vymršťujú smrtiace úlomky na stovky metrov, zabije a zraní veľký počet civilistov a civilistiek prebývajúcich na preľudnených nechránených priestoroch. Armáda mohla a mala prijať všetky dostupné opatrenia, aby zabránila alebo aspoň minimalizovala ujmu spôsobenú civilnej populácii.
Úmrtia a zranenia civilistov a civilistiek, ktorým sa dalo predísť, sú krutou a tragickou pripomienkou toho, že podľa medzinárodného humanitárneho práva prítomnosť bojovníkov v oblasti nezbavuje izraelskú armádu povinnosti chrániť civilnú populáciu. Všetky strany konfliktu majú povinnosť prijať všetky dostupné opatrenia na ochranu civilnej populácie. To zahŕňa aj povinnosť Hamasu a iných ozbrojených skupín vyhýbať sa, pokiaľ je to možné, umiestňovaniu vojenských cieľov a bojovníkov v husto obývaných oblastiach alebo v ich blízkosti,“ uviedla riaditeľka Amnesty International pre globálny výskum, advokáciu a politiky Erika Guevara-Rosas.
Amnesty International viedla rozhovory so 14 preživšími a svedkami útokov. Okrem toho organizácia preskúmala miesta útokov, navštívila nemocnicu v meste Chán Júnis, kde sa liečili zranení, odfotografovala zvyšky munície použitej pri útokoch, aby ju mohla identifikovať, a preskúmala satelitné snímky miest, na ktorých k útokom došlo. Organizácia tiež zrevidovala relevantné vyhlásenia izraelskej armády týkajúce sa útokov.
Dňa 24. júna 2024 Amnesty International zaslala izraelským orgánom otázky týkajúce sa týchto dvoch útokov. Dňa 5. júla 2024 Amnesty International zaslala otázky de facto štátnym orgánom Hamasu – generálnemu prokurátorovi a predstaviteľom ministerstva spravodlivosti. Organizácia sa ich pýtala na prítomnosť veliteľov a bojovníkov v civilných oblastiach, ktoré sa stali terčom izraelských útokov. Do uverejnenia tejto správy Amnesty nedostala žiadne odpovede.
Útoky na Kuvajtský mierový tábor (KPC)
V nedeľu 26. mája popoludní sa Hamas prihlásil k zodpovednosti za sériu raketových útokov na Tel Aviv, ktoré uskutočnil z Rafahu a pri ktorých nerozlišoval medzi vojenskými a civilnými cieľmi. Izraelská armáda uviedla, že rakety zachytil systém protivzdušnej obrany Iron Dome a útok si nevyžiadal žiadne obete.
Približne o 20.45 hod. zhodila izraelská armáda dve bomby na tábor pre vnútorne vysídlené osoby KPC. Armáda uviedla, že „zasiahla objekt Hamasu v Rafahu, v ktorom pôsobili významní teroristi Hamasu“. Izraelská armáda neskôr vydala aktualizované stanovisko, v ktorom uviedla, že zabila dvoch vysokých vojenských veliteľov Hamasu, Yassina Rabieho a Khaleda Najjara. Neskôr sa však ukázalo, že Khaled Najjar pri útoku utrpel zranenia, ale prežil. Okrem najmenej dvoch ďalších bojovníkov Hamasu, ktorých totožnosť sa Amnesty International podarilo overiť, bol zabitý aj veliteľ vojenských Brigád Al-Qassáma, Khuweiled Ramadan. Zabitie Yassina Rabieho a Khuweileda Ramadana potvrdili ministerstvo zdravotníctva v Gaze aj smútočné prejavy.
Izraelská armáda tvrdila, že pri útokoch použila „najmenšiu muníciu, akú môžu odpáliť piloti stíhačiek“. Terénni pracovníci Amnesty International zhotovili na mieste náletu fotografie zvyškov použitých bomb. Odborníci Amnesty International na zbrane na základe fotografií z miesta útoku identifikovali použitú muníciu ako GBU-39 americkej výroby. Celková hmotnosť každej bomby je 113 kg a obsahuje až 17 kg výbušnej nálože. Táto bomba po dopade rozptyľuje kovové úlomky na stovky metrov. Izraelská armáda má pritom k dispozícii menšie rakety, ktoré môžu zhadzovať bezpilotné lietadlá (drony) a ktoré obsahujú oveľa menej výbušnín a majú menší rozptyl.
Izraelská armáda použila výbušnú muníciu so širokým rozptylom v tábore pre vnútorne vysídlené osoby aj napriek tomu, že mala k dispozícii muníciu s menším rozptylom. Tým Izrael s najväčšou pravdepodobnosťou porušil povinnosť prijať všetky dostupné opatrenia, aby zabránil alebo minimalizoval vedľajšie škody na civilných objektoch a ujmu na civilnej populácii.
Neprimerané útoky s predvídateľným rizikom pre vnútorne vysídlené osoby
Útoky, ku ktorým došlo 26. mája, pravdepodobne boli zároveň neprimerané. Podľa medzinárodného humanitárneho práva sa za neprimeraný, a teda zakázaný útok považuje taký útok, pri ktorom je predpokladaná ujma, resp. škoda spôsobená civilnej populácii neúmerná priamej vojenskej výhode, ktorú sa armáda pokúša útokom získať. Amnesty International pri mnohých útokoch nedokázala identifikovať zamýšľaný cieľ útoku. V dôsledku toho organizácia v mnohých prípadoch nedokáže posúdiť ich primeranosť. V tomto prípade však izraelská armáda oznámila, že cieľom útoku boli dvaja veliaci dôstojníci Hamasu.
Izraelskí vojaci zodpovední za plánovanie útoku si mali uvedomovať civilnú ujmu, ktorú môže útok spôsobiť. KPC v Tal al-Sultane fungoval najmenej štyri mesiace, izraelská armáda tak mala informácie o prítomnosti veľkého počtu vnútorne vysídlených civilistov a civilistiek v tábore. Vzhľadom na to, že civilisti a civilistky žili v provizórnych prístreškoch, ktoré neposkytovali žiadnu ochranu pred lietajúcimi kovovými úlomkami, armáda mohla predvídať, že použitie bomb GBU-39 povedie k početným civilným obetiam, a že civilná ujma, ktorú útok spôsobí, bude pravdepodobne neprimeraná očakávanej priamej vojenskej výhode.
Izraelská armáda 6. mája zverejnila nové mapy so zmenenými hranicami tzv. humanitárnej zóny. Tal al-Sultan podľa týchto máp už nespadala do humanitárnej zóny, napriek tomu, že túto oblasť považovali za „humanitárnu zónu“ celé mesiace. O tejto zmene však armáda civilistov, ktorí v tábore hľadali útočisko, riadne neinformovala. Mapy tzv. humanitárnych zón, ktoré izraelská armáda dala do obehu, boli často mätúce a vzájomne si protirečili, nepredstavovali preto účinné varovanie.
Izraelská armáda uviedla, a to aj v reakciách pre médiá, že tieto útoky „vyšetruje“. Z konzistentnej dokumentácie izraelských aj medzinárodných ľudskoprávnych organizácií vyplýva, že izraelská armáda s použitím vlastných interných mechanizmov nedokázala účinne a nestranne vyšetriť potenciálne porušenia medzinárodného humanitárneho práva voči palestínskej civilnej populácii.
Po 4 mesiacoch na úteku prišla o 5 členov rodiny
Viaceré civilné obete a zranených pri útokoch na tábor pre vnútorne vysídlené osoby KPC zasiahli kovové úlomky bomby. Mladá žena a batoľa zahynuli v dôsledku toho, že im vymrštený úlomok bomby uťal hlavy. Ďalšie obete a zranení utrpeli hlboké rezné rany a zlomeniny končatín. Väčšina civilných obetí, ktorých identitu sa Amnesty International podarilo overiť, prišla o život po zásahu úlomkom alebo úlomkami bomby. Niektoré obete zahynuli v dôsledku rozsiahlych popálenín. Jedna z obetí utrpela také vážne popáleniny, že ju nebolo možné identifikovať.
Medzi civilistami a civilistkami, ktorých a ktoré zabil útok z 26. mája, bolo aj päť členov rodiny al-Attar. V dôsledku vojny museli opustiť svoj domov v severnej časti Gazy a viac ako štyri mesiace sa zdržiavali v KPC. Ich prístrešok susedil s prístreškom veliteľov Hamasu, ktorí boli terčom útoku. Pozostalí rodiny pre Amnesty International uviedli, že nevedeli, či muži v susednom prístrešku boli napojení na ozbrojenú skupinu.
„Bolo tam tak veľa mŕtvych“
Pri útokoch utrpela zranenia aj 21-ročná Lina al-Attar. Jej matka, teta, švagriná, starý otec a strýko prišli o život.
„Bývali sme na bezpečnom mieste pre vnútorne vysídlených ľudí, len v kovových prístreškoch a stanoch. V okolí neboli žiadne domy ani hľadaní ľudia. Bola to zelená [bezpečná] oblasť na mapách, ktoré zhodila izraelská armáda… Potom ako sme sa pomodlili maghrib [večernú modlitbu], sme len tak sedeli, rozprávali sa a oddychovali, pretože sme nepočuli zvuky dronov ani bombardovania.
Nepočula som zvuk rakety… Môj brat zdvihol kus kovu, ktorý na mňa spadol… Ruku a rameno mu poranil úlomok [bomby]… Podarilo sa mi zdvihnúť zvyšný kus kovu a vyslobodiť nás. Ostatných som našla roztrhaných na kusy, [ich telá] roztrúsené po zemi v kalužiach krvi.
Moja mama bola mŕtva. Môj otec kričal o pomoc. Bratovu manželku zabilo na mieste, kde sedela so svojím bábätkom v náručí. Vzala som jej dieťa a dal som ho do rúk svojmu otcovi. Potom som z manželovho lona vzala naše dievčatko, pretože [manžel] utrpel zranenia. Nám sa podarilo zachrániť, ale okolo nás bolo tak veľa mŕtvych,“ uviedla Lina.
Po výbuchu nasledoval požiar
Dopad bomb nasledoval požiar, ktorý spôsobil ďalšie úmrtia a zranenia. Odborníci Amnesty International na zbrane analyzovali zábery, ktoré natočili obyvatelia tábora a bezprostredne po útoku ich zverejnili na internete. Tím Amnesty na základe analýzy záberov dospel k záveru, že veľkosť a intenzitu požiaru pravdepodobne spôsobilo palivo na varenie, ktoré bolo uskladnené na mieste zasiahnutom izraelskými bombami.
„Bol som asi 30 alebo 40 metrov od miesta, kde dopadli bomby… Počul som zvuk dvoch obrovských po sebe nasledujúcich zásahov a potom vypukol mohutný požiar. Počul som krik ľudí a ľahol som si na zem. Ešte stále sa chvejem, keď si na tú scénu spomeniem. Videl som ľudí v plameňoch. V minulosti sme zažili bombardovanie, ale nikdy som nevidel nič podobné… Hľadali sme bezpečie, chceme len žiť, a teraz sme opäť stratení,“ uviedol jeden z obyvateľov tábora, ktorý musel opustiť severnú časť pásma Gazy v novembri minulého roka.
„Chladnokrvne ich zabili“: útok v al-Mawasi
V utorok 28. mája približne o 14.45 hod. izraelská armáda vypálila najmenej tri tankové granáty na jedno miesto v oblasti al-Mawasi v Rafahu. Izraelská armáda pritom toto miesto už niekoľko mesiacov označuje za „humanitárnu zónu“ v pásme Gazy. Útok zabil 23 ľudí a mnohí ďalší utrpeli zranenia.
Amnesty International zistila, že v stanoch v blízkosti vysídlených civilistov a neďaleko od miesta útoku sa zdržiaval jeden bojovník Hamasu a ďalší bojovník Palestínskeho islamského džihádu. Títo bojovníci mohli byť zamýšľaným cieľom útokov. Ďalší zdroj Amnesty International uviedol, že útok tesne minul bojovníkov, ktorí sa tom čase pohybovali v oblasti v džípe. Amnesty International sa nepodarilo zistiť, či išlo o tých istých bojovníkov.
Odborníci Amnesty International na zbrane analyzovali fotografie fragmentov použitej munície. Zbraň identifikovali ako 120 mm tankové granáty. Satelitné snímky ukazujú, že ráno v deň útoku sa v dosahu mínometov na 120 mm náboje nachádzali izraelské vojenské jednotky.
Dva z granátov zasiahli vonkajšiu stenu a terasu domu rodiny al-Hamsovcov. Granáty zabili sedemročnú Beesan al-Hams a jej päťročného brata Saleha. Pri útoku zahynul aj ďalší civilista, 63-ročný Ibrahim al-Ghaffari.
„Saleh a Beesan boli na návšteve u svojho starého otca z matkinej strany. Po obede vyšli von z rodinného obytného priestoru, aby vyhodili odpadky. Boli vonku asi 40 až 90 sekúnd, keď budovu zasiahli granáty v niekoľko sekundovom odstupe. Bol som neďaleko a ponáhľal som sa do domu. Ich otec vyšiel z domu a bežal k miestu, kde ležal mŕtvy Saleh, ktorý mal zranenú hlavu… Sila výbuchu Beesan vymrštila do neďalekého stanu. S ťažkými zraneniami ju previezli do nemocnice, kde však zomrela,“ uviedol pre Amnesty International strýko detí, Mohammad Salah al-Hams.
Kam pôjdem so svojimi deťmi?
O niekoľko minút neskôr zasiahol neďaleký tábor ďalší tankový granát. Pri útoku zahynulo 10 detí, 7 vnútorne vysídlených civilistiek a 3 civilisti. Isra Ali, 33-ročná vnútorne vysídlená žena, ktorá pre vojnu musela opustiť svoj domov v štvrti Šudžajja v meste Gaza, prišla pri útoku o manžela Ashrafa Mohammeda Aliho, 42-ročného taxikára, a o 11-ročného syna Amira.
„Pripravovala som pre rodinu jednoduchý obed, keď som počula vzdialené zvuky, jeden po druhom. Nevenovala som tomu veľkú pozornosť, pretože sme na ostreľovanie a útoky zvyknutí. Ale o niekoľko minút neskôr… som počula ohlušujúci zvuk. Prvé, čo som potom uvidela, boli kusy, telá ľudí roztrhané na kusy. Stany neboli poškodené, ale deti vrátane môjho syna Amira boli roztrhané na kusy. Nevieme, prečo zasiahli toto miesto.
Teraz je môj manžel mŕtvy, môj chlapček je mŕtvy. Kam pôjdem so svojimi deťmi? Ako prežijeme? Moja rodina je zničená, môjho manžela, jediného živiteľa rodiny, zabili. Necítim sa tu bezpečne, ale neviem, ako si poradiť a čo robiť,“ uviedla Isra Ali.
Izraelská armáda neposkytla žiadne vysvetlenie útoku. Neskôr uviedla, že „na rozdiel od správ z posledných hodín IDF (izraelská armáda) neútočila v humanitárnej oblasti v Al-Mawasi“.
Po útokoch niektorí obyvatelia konfrontovali dvoch bojovníkov Hamasu a požiadali ich, aby oblasť opustili. To odráža rastúci hnev populácie pásma Gazy nad správaním ozbrojených skupín, ktoré ohrozujú civilistov a civilistky. Bojovníci však na mieste ostali, čo o niekoľko dní neskôr viedlo k odchodu civilnej populácie z oblasti – vnútorne vysídlených osôb aj domácich.
Povinnosti Izraela, Hamasu a iných ozbrojených skupín podľa medzinárodného humanitárneho práva
Koncentrácia civilistov a civilistiek na malých územiach pásma Gazy sa s každou vlnou masového vysídľovania neudržateľne zvyšuje. Situáciu zhoršuje pokračujúca nezákonná blokáda, ktorou Izrael obmedzuje pohyb ľudí hľadajúcich bezpečie mimo pásma Gazy. V týchto podmienkach je ešte dôležitejšie, aby strany konfliktu prísne dodržiavali pravidlá medzinárodného humanitárneho práva, ktorého cieľom je chrániť civilistov a civilistky pred následkami vojenských operácií.
Prítomnosť vojenských cieľov v civilných oblastiach nezbavuje izraelské sily povinností vyplývajúcich z medzinárodného humanitárneho práva. To zahŕňa ich povinnosť rozlišovať medzi civilnými a vojenskými cieľmi, dodržiavať zásady proporcionality útokov a povinnosť prijať všetky dostupné opatrenia na predchádzanie civilnej ujme. Základná zásada medzinárodného humanitárneho práva vyžaduje od všetkých strán konfliktu, aby za každých okolností rozlišovali medzi vojenskými cieľmi a civilnými objektami, resp. obyvateľstvom a aby svoje útoky smerovali výhradne na vojenské ciele.
Okrem zákazu cielených útokov na civilnú populáciu medzinárodné humanitárne právo zakazuje aj útoky, ktoré svojou povahou nerozlišujú medzi vojenskými a civilnými cieľmi. Zásada opatrnosti ďalej vyžaduje, aby strany konfliktu neustále dbali na ochranu civilného obyvateľstva a objektov. To znamená, že bojujúce strany musia prijať všetky dostupné preventívne opatrenia, aby pokiaľ možno zabránili civilným škodám a civilnej ujme, resp. aby ich za každých okolností minimalizovali.
Medzinárodné humanitárne právo zakazuje aj neprimerané útoky. Neprimeraný útok je taký, pri ktorom je predpokladaná ujma na životoch a zdraví civilistov alebo škoda na civilných objektoch, resp. celková ujma neúmerná priamej vojenskej výhode, ktorú sa armáda pokúša útokom získať. Bojujúce strany musia zároveň prijať všetky dostupné opatrenia na ochranu civilného obyvateľstva a objektov, ktoré sa nachádzajú v nimi kontrolovanej oblasti, pred následkami útokov.
Neprimerané útoky v rozpore s medzinárodným právom
V prípade Hamasu a iných palestínskych ozbrojených skupín bojujúcich v pásme Gazy to zahŕňa vyhýbať sa v čo najväčšej možnej miere umiestňovaniu vojenských cieľov a bojovníkov v husto obývaných oblastiach alebo v ich blízkosti vrátane táborov pre vnútorne vysídlené osoby.
Útočiaca strana by mala pri každom útoku preveriť, či plánovaný útok zasiahne vojenské ciele; vhodne zvoliť zbrane a taktiky s cieľom vyhnúť sa alebo minimalizovať náhodnú ujmu na civilnom obyvateľstve a poškodenie civilných objektov nachádzajúcich sa v blízkosti vojenských cieľov; posúdiť, či hrozí, že bude útok neprimeraný, a ak áno, zrušiť alebo pozastaviť takýto útok, resp. ak k útoku dôjde, vopred účinne varovať civilné obyvateľstvo, pokiaľ tomu nebránia vážne okolnosti.
Medzinárodné humanitárne právo zakazuje aj zámerné využívanie prítomnosti civilistov alebo iných chránených osôb na ochranu určitých oblastí pred vojenským útokom. Amnesty International sa nepodarilo overiť, či sa bojovníci nachádzali v táboroch so zámeroch chrániť sa pred útokmi izraelskej armády. Podľa medzinárodného práva má však bojujúca strana povinnosť rozlišovať medzi vojenskými a civilnými cieľmi, zdržať sa priamych útokov na civilistov, neprimeraných útokov a útokov, pri ktorých nerozlišuje medzi vojenskými a civilnými cieľmi, ako aj prijať všetky dostupné opatrenia na ochranu civilnej populácie a objektov aj v prípade, že protistrana používa „ľudské štíty“ alebo inak protiprávne ohrozuje civilistov a civilistky.
Kontext situácie: vnútorne vysídlené osoby trpia na celom území pásma Gazy
Pred začiatkom pozemnej invázie (7. mája 2024) sa v Rafahu, najjužnejšom guvernoráte pásma Gazy, nachádzalo viac ako 1,2 milióna ľudí zo severnejších oblastí pásma Gazy. Títo ľudia čelili nútenému vysídleniu od 13. októbra 2023, keď izraelská armáda vydala prvý hromadný príkaz na „evakuáciu“ obyvateľstva severnej časti pásma Gazy. Približne 85 % obyvateľov a obyvateliek pásma Gazy sa muselo presťahovať najmenej raz a mnohí sa museli presunúť opakovane. Podľa aktuálnych odhadov sa po rozšírení izraelských vojenských operácií v Rafahu muselo viac ako milión Palestínčanov a Palestínčaniek znova vysídliť aj z tejto južnej oblasti.
Od októbra 2023 Amnesty International uskutočnila hĺbkový výskum 16 izraelských leteckých útokov. Pri týchto útokoch zahynulo celkovo 370 civilistov a civilistiek vrátane 159 detí. Stovky ďalších ľudí utrpeli zranenia. Amnesty International odhalila dôkazy o vojnových zločinoch izraelských síl vrátane priamych útokov na civilnú populáciu a objekty alebo útokov, pri ktorých nerozlišovali medzi civilnými a vojenskými cieľmi, ako aj iných nezákonných útokov a kolektívneho trestania civilného obyvateľstva. Organizácia vyzvala prokurátora Medzinárodného trestného súdu (ICC), aby urýchlil vyšetrovanie situácie v Palestíne a dlhodobo vyzýva na okamžité a udržateľné prímerie.
Dňa 7. októbra 2023 Hamas a ďalšie palestínske ozbrojené skupiny vypálili rakety na južný Izrael. Pri útokoch pritom nerozlišovali medzi vojenskými a civilnými cieľmi. Do južného Izraela vyslali svojich bojovníkov, ktorí sa dopustili vojnových zločinov vrátane úmyselného masového zabíjania civilistov a civilistiek a brania rukojemníkov. Podľa izraelských orgánov bolo pri útokoch zabitých približne 1 200 ľudí. Amnesty International vyzvala, aby Hamas a ďalšie ozbrojené skupiny niesli zodpovednosť za úmyselné zabíjanie, únosy a masové útoky. Organizácia vyzýva na okamžité prepustenie všetkých civilných rukojemníkov a rukojemníčok, ktoré skupiny zadržiavajú v pásme Gazy. Zajímanie rukojemníkov a rukojemníčok je vážnym porušením medzinárodného humanitárneho práva a predstavuje vojnový zločin.