Prijatie zákona o treste smrti izraelským Knesetom si vyžaduje naliehavé opatrenia EÚ – Spoločné vyhlásenie 

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE
2. APRÍLA 2026 

Ako humanitárne a ľudskoprávne organizácie, ktoré už roky pôsobia v Izraeli a na Okupovanom palestínskom území, nás desí rozhodnutie izraelského Knesetu schváliť návrh nového zákona. Ten v podstate zavádza povinné uplatňovanie trestu smrti na Západnom brehu. Rovnako sa de facto bude vzťahovať výlučne na Palestínčanov a Palestínčanky. 

30. marca Kneset schválil návrh zákona, ktorý predložila strana ministra národnej bezpečnosti Ben-Gvira. Tá v návrhu rozšírila uplatňovanie trestu smrti na vojenské aj civilné súdy.

Hoci izraelské právo už dlho umožňuje ukladať trest smrti v prípadoch genocídy a špionáže v čase vojny, od roku 1962 Izrael nevykonal žiadne súdne popravy ani nevyniesol žiadny rozsudok smrti. Táto nová legislatíva nielenže predstavuje významný krok späť, ale na dôvažok ukladá hrdelný trest de facto na základe národnostnej príslušnosti alebo občianstva a oslabuje tým základné právne záruky. 

Zákon o treste smrti je neľudský a v tomto prípade aj diskriminačný 

Na Západnom brehu – s výnimkou východného Jeruzalema – zákon ukladá trest smrti ako štandardný trest pre osoby odsúdené za úmyselné zabitie klasifikované podľa izraelskej legislatívy ako teroristický čin. Umožňuje pritom doživotné väzenie – a iba doživotné väzenie – za „osobitných okolností“, ktoré zákon nešpecifikuje. Vojenské súdy môžu uložiť hrdelný trest jednoduchou väčšinou, a to aj bez žiadosti prokuratúry. Tresty nemožno zmierniť ani udeliť odsúdeným milosť a musia byť vykonané do 90 dní. Za povšimnutie stojí, že izraelskí osadníci na Západnom brehu sú z pôsobnosti tohto ustanovenia výslovne vylúčení. 

V Izraeli môžu civilné súdy uložiť trest smrti alebo doživotné väzenie za úmyselné zabitie, ak bolo spáchané s cieľom „poprieť existenciu štátu Izrael“. 

To znamená, že hoci zákon výslovne nepoukazuje na národnosť ani občianstvo, v skutočnosti je navrhnutý tak, aby sa vzťahoval výlučne na Palestínčanov a Palestínčanky. Zavádza tiež výnimočný režim popráv obesením, ktorý sa vyznačuje utajením a obmedzeným prístupom k právnemu zastupovaniu a vonkajšiemu dohľadu. 

EÚ trest smrti neschvaľuje a musí chrániť základné zákonné záruky 

Európska únia dôsledne zastáva názor, že trest smrti je krutý, neľudský a za žiadnych okolností nie je zlučiteľný s ľudskou dôstojnosťou. Avšak aj nad rámec tohto zásadového postoja nový izraelský zákon porušuje základné záruky uznávané medzinárodným spoločenstvom na ochranu práv osôb, ktorým hrozí trest smrti. Diskriminačný charakter zákona a absencia záruk riadneho procesu porušujú právo na život a právo na ochranu zakotvené v medzinárodnom humanitárnom práve a práve v oblasti ľudských práv, ako sú štvrtý Ženevský dohovor, Haagske dohovory, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Dohovor proti mučeniu. 

Diplomatické snahy, ktorými EÚ a jej členské štáty naliehajú na Izrael, aby zmenil kurz, sa zatiaľ ukázali ako neúčinné. K tomuto desivému vývoju dochádza uprostred pretrvávajúcej humanitárnej katastrofy v Pásme Gazy, ktorú vytvoril a udržiava Izrael. Vyšetrovacia komisia OSN, početné palestínske, izraelské a medzinárodné organizácie a nezávislí experti a expertky situáciu charakterizovali ako genocídu. V rovnakom čase Izrael zrýchľuje de facto anexiu Západného brehu, ako uznal Medzinárodný súdny dvor vo svojom poradnom stanovisku z 19. júla 2024.

Prijatie zákona o treste smrti je teda súčasťou vzorca diskriminačných politík a postupov voči Palestínčanom a Palestínčankam, ktoré Medzinárodný súdny dvor v tom istom poradnom stanovisku uznal ako porušenie článku 3 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (CERD), ktorý zakazuje rasovú segregáciu a apartheid. 

Izrael pokračuje v prekračovaní červených čiar 

V rámci presadzovania týchto politík Izrael už prekročil červené čiary, ktoré stanovila Európska únia: 

• Izrael pokročil vo výstavbe nezákonných osád v oblasti E1, čím narúša územnú súvislosť Západného brehu s úmyslom zabrániť vytvoreniu Palestínskeho štátu; 

• Izrael zakázal činnosť agentúre UNRWA a podnikol útoky na jej zariadenia vrátane škôl a kliník, ktorých výstavbu a prevádzku spolufinancovala EÚ; 

• Izrael vyhostil medzinárodné mimovládne organizácie prostredníctvom reštriktívnych registračných postupov; 

• Izrael pokračoval v násilnom vysťahovaní palestínskeho obyvateľstva z východného Jeruzalema; 

• na Západnom brehu Izrael násilne vysídlil desaťtisíce Palestínčanov a Palestínčaniek, pričom uskutočnil rozsiahle demolácie palestínskych domovov a infraštruktúry vrátane takej, ktorá bola vybudovaná v rámci projektov podporených EÚ; 

• Izrael neprestal poskytovať beztrestnosť izraelským bezpečnostným silám a osadníkom podporovaným štátom pri páchaní násilia a porušovaní práv Palestínčanov a Palestínčaniek; 

• naďalej prichádzali správy o rozsiahlom a systematickom mučení a zlom zaobchádzaní, ktorým izraelské orgány vystavujú palestínskych väzňov; 

• Izrael pokračoval v obmedzovaní náboženskej slobody; 

• Izrael pokračoval v útokoch na novinárov a novinárky; 

• Izrael odmietal prístup predstaviteľom a predstaviteľkám EÚ. 

Európska únia uznala svoju povinnosť – ale nekoná 

Ako pripomenula aj vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Kaja Kallas vo svojom vyhlásení z 31. marca, asociačná dohoda medzi EÚ a Izraelom stanovuje rešpektovanie demokratických princípov ako základný prvok vzťahov medzi EÚ a Izraelom. 

Previerka, ktorú EÚ vykonala v júni 2025 na základe článku 2 asociačnej dohody, viedla k záveru, že Izrael porušil svoje záväzky v oblasti ľudských práv v dôsledku závažného porušovania práv Palestínčanov a Palestínčaniek a porušovania vojnového práva, a to ako v Pásme Gazy, tak aj na Západnom brehu vrátane východného Jeruzalema. 

Po ďalších deviatich mesiacoch sme v situácii, keď bolo už dávno treba konať. Európska únia musí dodržať svoje deklarované zásady a právne záväzky tým, že okamžite pozastaví prinajmenšom obchodnú časť asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom. Zároveň musí prijať ďalšie opatrenia, ako navrhla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v septembri 2025. 

Signatárstvo: 

1. 11.11.11 

2. ACT Alliance EU 

3. Act Church of Sweden  

4. ActionAid International 

5. Amnesty International 

6. American Friends Service Committee (AFSC) 

7. Bystanders No More 

8. Caritas Europa 

9. Caritas MONA (Middle East and North Africa) 

10. Child Rights International Network (CRIN) 

11. Children Not Numbers 

12. Christian Aid 

13. CIDSE – International Family of Catholic Social Justice Organisations 

14. CNCD-11.11.11 

15. Cooperazione Internazionale Sud-Sud (CISS) 

16. DanChurchAid 

17. 80:20 Educating and Acting for a Better World 

18. EuroMed Rights 

19. Finn Church Aid 

20. Global Centre for the Responsibility to Protect (GCR2P) 

21. Human Rights Watch 

22. Insecurity Insight 

23. International Federation for Human Rights (FIDH) 

24. Lebanese Center for Human Rights (CLDH) 

25. Norwegian Church Aid 

26. Oxfam 

27. Pax Christi International 

28. Public Commitee Against Torture in Israel 

29. Trócaire 

30. United Against Inhumanity 

31. Women’s Centre for Legal Aid and Counselling (WCLAC) 

Viac noviniek