TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
8. NOVEMBRA 2026
Svetoví lídri a líderky sa na konferencii COP31 v Turecku musia prestať zastávať záujmov fosílneho priemyslu. Musia začať presadzovať postupné ukončenie využívania fosílnych palív, ktoré má prebehnúť rýchlo a spravodlivo. Toto ukončenie vyžadujú vedecké poznatky, ľudské práva a medzinárodné právo. Uviedla to dnes Amnesty International.
„Svet netrpí nedostatkom varovaní pred klimatickou krízou. Dochádzajú mu však výhovorky. Po viac ako 30 rokoch klimatických rokovaní sa vlády už nemôžu skrývať za prísľuby budúcich opatrení. Nesmú sa ani vyhýbať konfrontácii so svojimi spojencami z fosílneho priemyslu. Klimatická kríza nie je zlyhaním poznania, ale nedostatkom politickej odvahy. Nastal čas prelomiť zovretie, ktorým korporátna moc ovláda politické rozhodovanie, a ukončiť éru fosílnych palív skôr, než ona ukončí nás,“ uviedla Marta Schaaf, programová riaditeľka Amnesty International pre klimatickú spravodlivosť, ekonomickú a sociálnu spravodlivosť a zodpovednosť korporácií.
Svetu hrozí prekročenie hranice oteplenia o 1,5 °C
Najnovšia hodnotiaca správa Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) priniesla pred konferenciou COP31 závažné varovanie. Svetu hrozí prekročenie hranice oteplenia o 1,5 °C. Vlády, najmä tie, ktoré nesú najväčšiu zodpovednosť za klimatickú krízu, sú stále nebezpečne ďaleko od prijatia opatrení potrebných na obmedzenie rozsahu a trvania tohto prekročenia a následné zníženie teplôt. Suchá, lesné požiare, intenzívne búrky, záplavy, topenie ľadovcov a stúpajúca hladina morí už ničia životy a komunity. Každý ďalší zlomok stupňa pri oteplení prehĺbi negatívny dosah na ľudské práva. Nebezpečenstvo predstavuje samotné prekročenie hranice oteplenia. Bez ohľadu na prípadné budúce zníženie teplôt môže dôjsť k prekročeniu kritických bodov zvratu a ďalším neodvratným škodám.
Vlády musia premeniť svoje sľuby na konkrétne rozhodnutia, ktoré znížia emisie, urýchlia postupné ukončenie využívania fosílnych palív, zabezpečia financovanie spravodlivej transformácie a ochránia ľudí pred zhoršujúcimi sa dôsledkami klimatickej krízy.
Nie je to otázka voľby. Medzinárodný súdny dvor objasnil, že štáty majú podľa medzinárodného práva povinnosť predchádzať závažným škodám spôsobeným klimatickou zmenou, regulovať činnosti, ktoré k nej prispievajú, a spolupracovať na ochrane súčasných aj budúcich generácií. COP31 bude zásadnou skúškou toho, či vlády tieto povinnosti aj skutočne naplnia.
„Varovanie UNEP by malo svetových lídrov prinútiť k prijatiu odvážnych a rozhodných klimatických opatrení. Aj keby sa dočasnému prekročeniu hranice oteplenia o 1,5 °C už nedalo zabrániť, nikdy sa nesmie stať výhovorkou na rezignáciu alebo ďalšie odkladanie opatrení. COP31 musí obmedziť rozsah a trvanie tohto prekročenia, pomôcť opätovne znížiť teploty a ochrániť ľudí pred ešte väčšími škodami,“ uviedla Marta Schaaf.
„Každý zlomok stupňa a každý rok odkladania opatrení má význam pre životy ľudí aj celej planéty.“
COP31 musí priniesť spoločné riešenia
Klimatická kríza nepozná hranice, vplyv jej dôsledkov na životy ľudí sa však líši. Katastrofálne záplavy v Nepále a Tibete, ktoré nasledovali po čiastočnom kolapse himalájskeho ľadovca, ukázali, že najväčšiemu nebezpečenstvu často čelia komunity s najmenšími zdrojmi. Zároveň zdôraznili naliehavú potrebu medzinárodnej spolupráce a dostatočného financovania zo strany krajín s vyššími príjmami. Tieto zdroje sú nevyhnutné na zabezpečenie spravodlivej transformácie a odolnosti voči klimatickým zmenám v krajinách s nižšími príjmami.
„Žiadna krajina nedokáže čeliť tejto kríze sama. Najväčšie škody často znášajú tí, ktorí ku globálnemu otepľovaniu prispeli najmenej. COP31 musí priniesť spoločné riešenia, ktoré budú odrážať túto hlbokú nespravodlivosť,“ uviedla Marta Schaaf.
COP31 musí priniesť konkrétne výsledky, ktoré podporia spravodlivú transformáciu v súlade s ľudskými právami:
- Prijať ambiciózny mechanizmus Belem-Antalya pre spravodlivú transformáciu (Belem-Antalya Mechanism for Just Transition) s mandátom presadzovať ľudské práva a schopnosťou zabezpečiť podporu spravodlivej transformácie.
- Realizovať akčný plán pre rodovú rovnosť (Gender Action Plan) vrátane vypracovania účinných usmernení na ochranu obhajkýň a obhajcov životného prostredia.
- Zabezpečiť, aby druhé globálne hodnotenie (Global Stocktake) vychádzalo z ľudských práv a zohľadňovalo názory komunít zasiahnutých klimatickou krízou. A to aj prostredníctvom globálnych zhromaždení ľudí (Global People’s Assemblies).
- Posilniť agendu strát a škôd (Loss and Damage) ako samostatný bod rokovaní a zabezpečiť dostatočné doplnenie finančných prostriedkov Fondu na riešenie strát a škôd.
- Riešiť navýšenie klimatického financovania, ktoré je nevyhnutné, a to aj prostredníctvom formálnych rokovaní o pracovnom programe pre klimatické financovanie (Climate Finance Work Programme), so zameraním na plnenie článku 9.1 Parížskej dohody.
- Začať reformovať spôsob fungovania klimatického riadenia OSN.
Zodpovedné krajiny musia zvýšiť financovanie
Vlády musia neodkladne započať proces úplného, rýchleho a spravodlivého ukončenia využívania fosílnych palív a zabezpečiť naň dostatočné financovanie. Len tak možno podľa ich zodpovednosti a možností obmedziť prekročenie hranice oteplenia o 1,5 °C a následne opätovne znížiť teploty. Prechod na elektrifikáciu musí byť založený na rozvoji obnoviteľných zdrojov energie. Zároveň musí chrániť pracujúcich, pôvodné obyvateľstvo a komunity v prvej línii klimatickej krízy. Nesmie pritom opakovane porušovať ľudské práva ani vytvárať nový dopyt po fosílnych palivách vrátane dopytu zo strany dátových centier umelej inteligencie.
Krajiny s vysokými príjmami, ktoré nesú najväčšiu historickú zodpovednosť za emisie skleníkových plynov, musia výrazne zvýšiť klimatické financovanie poskytované formou grantov. Zdroje na to môžu získať aj prostredníctvom vyššieho zdanenia najbohatších ľudí, spoločností pôsobiacich v oblasti fosílnych palív a ich finančných podporovateľov. Toto financovanie je nevyhnutné na to, aby krajiny s nižšími príjmami mohli znižovať emisie, prispôsobovať sa klimatickým zmenám, uskutočňovať spravodlivú transformáciu a riešiť straty a škody vrátane klimatických reparácií.
Turecko a Austráliu čaká skúška klimatického líderstva
Turecko ako hostiteľská krajina COP31 a Austrália ako krajina vedúca rokovania sú však producentmi fosílnych palív. Obe krajiny tak stoja pred zásadnou skúškou svojho líderstva. Naďalej čelia kritike za to, že sa stále spoliehajú na fosílne palivá. Turecko je naďalej výrazne závislé od uhlia a plánuje rozšíriť ťažbu a produkciu fosílneho plynu. Austrália patrí medzi najväčších svetových vývozcov uhlia a skvapalneného zemného plynu.
„Turecko a Austrália nemôžu hovoriť o klimatickom líderstve, ak svojimi rozhodnutiami odsudzujú svet na ďalšie desaťročia závislosti od fosílnych palív. Skutočné líderstvo znamená urýchliť ich postupné vyradenie, nie hľadať nové spôsoby, ako predĺžiť ich využívanie,“ uviedla Marta Schaaf.
Vlády musia čeliť aj politickým a korporátnym záujmom, ktoré bránia úplnému, rýchlemu a spravodlivému ukončeniu využívania fosílnych palív s dostatočným financovaním. Rokovania COP31 nesmú podľahnúť neprimeranému vplyvu fosílneho priemyslu. Na jeho obmedzenie je potrebný účinný rámec zodpovednosti. Ten by mal vylúčiť všetky konflikty záujmov a zabezpečiť, aby zasiahnuté komunity dostali priestor vyjadriť sa.
Hlasy komunít zasiahnutých klimatickou krízou musia formovať transformáciu
Pôvodné obyvateľstvo, obhajkyne a obhajcovia ľudských práv v oblasti životného prostredia a komunity zasiahnuté klimatickou krízou na celom svete vzdorujú ničivým projektom a bránia svoju pôdu, živobytie a budúcnosť.
Amnesty International zdokumentovala občianske klimatické iniciatívy v Austrálii, Brazílii, Kanade, Ekvádore a Turecku. Tieto hnutia zohrávajú zásadnú úlohu pri zabezpečovaní spravodlivej a účinnej transformácie. Pôvodné obyvateľstvo a ďalšie zasiahnuté komunity však rozhodovacie procesy pravidelne vylučujú. Ľudia, ktorí sa ich zastávajú, zároveň čelia kriminalizácii, zastrašovaniu a odvetným opatreniam.
„Ľudia, ktorí chránia lesy, rieky, územia svojich predkov a komunity pred ničivými projektmi, ukazujú vládam, ako vyzerá skutočné klimatické líderstvo. Musíme ich chrániť a vypočuť, nie kriminalizovať, zastrašovať alebo vylučovať z rozhodovania o ich budúcnosti,“ uviedla Marta Schaaf.
Turecko musí počas COP31 chrániť priestor pre občiansku spoločnosť
Turecko musí zabezpečiť, aby sa každý účastník a každá účastníčka COP31 mohli zapojiť do rokovaní bezpečne a slobodne, bez diskriminácie, zastrašovania či odvetných opatrení. Je to obzvlášť naliehavé vzhľadom na to, že obmedzovanie priestoru pre občiansku spoločnosť a rétorika namierená proti ľudským právam prehlbujú strach a rozdeľujú spoločnosť. Účinnú ochranu musia dostať aj obhajkyne a obhajcovia práv kvír komunity, životného prostredia a ďalší ľudia, ktorí čelia viacerým formám diskriminácie súčasne.
COP31 musí zostať otvorená verejnej kontrole, pokojným protestom a kritickým názorom. Zasiahnuté komunity musia mať možnosť ovplyvňovať rozhodnutia o svojej budúcnosti bez obáv z odvetných opatrení.
„Bez slobody požadovať klimatickú spravodlivosť nemôže existovať ani klimatická spravodlivosť. Turecko aj všetky vlády zúčastňujúce sa na COP31 musia chrániť právo na pokojné protesty a zabezpečiť, aby mali zasiahnuté komunity pri rokovaniach väčší vplyv než fosílny priemysel,“ uviedla Marta Schaaf.
Kontext situácie
Pred konferenciou COP31 Amnesty International zverejnila podrobné technické odporúčania týkajúce sa klimatických opatrení. Zároveň sa pripojila k výzvam na zabezpečenie ambiciózneho klimatického financovania, uznanie a ochranu obhajkýň a obhajcov ľudských práv v oblasti životného prostredia a stanovenie požiadaviek na splnenie cieľa elektrifikácie „35 do roku 2035“.