TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
23. MÁJA 2025
Polícia v Gruzínsku čoraz častejšie využíva rodovo podmienené násilie vrátane sexistických urážok, vyhrážok sexuálnym násilím a nezákonných a ponižujúcich telesných prehliadok žien zapojených do protestov ako súčasť svojho širšieho úsilia zastrašovať a trestať pokojné protesty. Uviedla to dnes Amnesty International v novej správe.
Od vypuknutia rozsiahlych proeurópskych a protivládnych protestov v Gruzínsku v minulom roku sa obrazy policajnej brutality a násilných útokov osôb, ktoré sa neidentifikovali ako policajní príslušníci, na pokojne protestujúcich ľudí stali znepokojivo bežným javom. Ženy protestujúce proti štátnej represii sa stali symbolom odvahy. Zároveň sa však stali aj terčom poníženia, zneužívania a psychického násilia zo strany príslušníkov bezpečnostných zložiek a asistujúcich osôb, ktoré sa neidentifikovali ako policajní príslušníci.
„Úrady možno dúfali, že tým, že budú útočiť na ženy – prostredníctvom vyhrážok sexuálnym násilím, razií v ich domoch, nezákonných osobných prehliadok a svojvoľného zadržiavania –, zlomia ducha odporu, odradia protestujúcich od ďalších zhromaždení a umlčia ich. Namiesto toho sa ženy v Gruzínsku vzopreli s ešte väčšou odvahou. Odsúdili porušovanie ľudských práv, žiadajú spravodlivosť a represie premenili na odpor a vzdor,“ uviedol Denis Krivošejev, zástupca regionálnej riaditeľky Amnesty International pre východnú Európu a strednú Áziu.
Štátne násilie a dehumanizujúce telesné prehliadky
V uplynulých mesiacoch Amnesty International zdokumentovala množstvo prípadov, keď protestujúce osoby vystavili sexistickým urážkam a vyhrážkam sexuálnym násilím, ako aj ponižujúcim osobným prehliadkam. Zdá sa, že takéto zaobchádzanie čoraz častejšie cieli na protestujúce ženy a zasahuje ich nadmerne vzhľadom na ich zastúpenie medzi protestujúcimi. Toto porušovanie ľudských práv je v rozpore s gruzínskymi zákonmi, ktoré zakazujú úplné vyzliekanie počas osobných bezpečnostných prehliadok. Okrem toho je však v rozpore aj s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, ktorých cieľom je chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudí pred rodovo podmieneným násilím.
Elene Choštaria, opozičná líderka, opísala, ako ju 28. marca 2025 počas zatknutia násilím zadržala polícia. Policajní príslušníci ju vyzliekli a prinútili ju ležať nahú na podlahe. Napriek jej zdravotnému stavu jej policajti odopreli prístup k liekom a toaletám, hoci mala vysoký krvný tlak a opakovane zvracala.
Kristina Botkoveli je spoluzakladateľka protestnej skupiny na Facebooku. 1. februára 2025 počas policajnej razie v jej dome sa jej vyhrážali a prinútili ju vyzliecť sa donaha pred očami svojej staršej matky. Kristina dostala panický záchvat, ktorý si vyžiadal lekársku pomoc.
Aktivistku Nino Macharadze zadržali počas pokojného protestu 13. januára 2025. V dočasnom zadržiavacom centre ju podrobili invazívnej telesnej prehliadke. Nedovolili jej informovať rodinu a priateľov o tom, kde sa nachádza. Prístup k právnikovi jej umožnili až po telesnej prehliadke. 5. mája oznámila, že ju spolu s dvoma priateľkami prepadli, keď sa vracali domov z protestu. Neznámy útočník ich postriekal slzotvorným sprejom a zelenou farbou a urážal ich. Všetky tri ženy utrpeli zranenia vrátane chemických popálenín, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu.
Verbálne útoky a rodovo podmienené zastrašovanie
Sexistické verbálne útoky a vyhrážky sexuálnym násilím voči pokojným protestujúcim predstavujú ďalšiu bežnú taktiku, ktorú používajú orgány presadzovania práva na zastrašovanie a obťažovanie. Počas demonštrácie 2. februára 2025 v blízkosti nákupného centra Tbilisi Mall sa zástupca Amnesty International stal svedkom toho, ako policajti nazývali protestujúce ženy „kurvami“ a vyhrážali sa im. Do vyhrážok zahrnuli aj hrozby voči ich rodinným príslušníkom. Niekoľko žien uviedlo, že sa im maskovaní policajti vyhrážali znásilnením.
Natiu Dzidziguri zadržali počas protestov 19. novembra 2024. Donútili ju kľačať v policajnom aute uprostred mužov, zatiaľ čo jej policajti adresovali sexuálne urážky a gestá.
Mziu Amaghlobeli, prominentnú novinárku, 11. januára 2025 dvakrát zadržali počas pokojných protestov. V oboch prípadoch ju polícia vystavila sexistickému násiliu. Batumský policajný náčelník ju údajne opľul a vyhrážal sa jej násilím. Orgány použili video, na ktorom Mzia Amaghlobeli po slovnej hádke udrie policajného náčelníka, ako základ na začatie trestného stíhanie. Ignorovali pri tom video, na ktorom ju policajný náčelník uráža sexistickými výrokmi a slovne napáda. Mziu Amaghlobeli vzali do väzby po rýchlom súdnom procese. Aj počas pojednávania čelila nespravodlivému zaobchádzaniu, keď sudca odmietol prijať akékoľvek dôkazy na jej obhajobu. Orgány doteraz nevyšetrovali žiadneho z policajtov, ktorí s ňou a ďalšími protestujúcimi údajne zle zaobchádzali alebo ich inak obťažovali. Ani jedného z policajtov, proti ktorým Mzia Amaghlobeli alebo iní vzniesli vážne obvinenia, počas vyšetrovania neodvolali z výkonu služby.
Ide o vzorec porušovania ľudských práv, nie ojedinelé prípady
Tieto prípady nie sú ojedinelé. Zdá sa, že tvoria širší vzorec porušovania ľudských práv a beztrestnosti gruzínskych orgánov presadzovania práva. Ponižovanie, sexistické výroky a fyzické násilie namierené proti protestujúcim ženám v Gruzínsku zapadajú do širších snáh o zastrašovanie účastníctva prebiehajúcich protestov. Miestni obrancovia a obrankyne ľudských práv zdôrazňujú, že mnoho preživších ponižujúceho zaobchádzania zo strany polície, žien aj mužov, mlčí v dôsledku strachu alebo hanby.
Takéto konanie môže predstavovať mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie. Porušuje pritom nielen gruzínsku ústavu a vnútroštátne právne predpisy, ale aj záväzky Gruzínska vyplývajúce z medzinárodného práva vrátane Dohovoru OSN proti mučeniu a medzinárodné normy.
„Nezákonné, invazívne a ponižujúce telesné prehliadky v Gruzínsku slúžia zrejme ako zbraň na poníženie a zastrašenie protestujúcich, najmä žien. Ide o jasné porušenie vnútroštátneho aj medzinárodného práva. Gruzínske orgány musia okamžite ukončiť všetky formy rodovo podmienených represálií a nezákonného použitia sily zo strany orgánov presadzovania práva. Okrem toho musia prešetriť všetky obvinenia z porušovania ľudských práv počas protestov a zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti na všetkých úrovniach,“ uviedol Denis Krivošejev.