Drogové politiky zlyhávajú.
Prísnymi zákonmi už desaťročia trestáme a stigmatizujeme ľudí, ktorí užívajú drogy, ako aj ďalších, ktorí sú zapojení do obchodu s drogami. Tieto zákony vedú k masovému väzneniu, ochoreniam, utrpeniu a násiliu. Kriminalizácia drog nevedie k menšej miere ich užívania ani neznižuje množstvo dostupných drog. Namiesto toho presúva obchod s drogami do sféry šedej ekonomiky, zväčšuje škody spôsobené užívaním drog a podnecuje organizovaný zločin, korupciu a násilie.
Zákaz drog priamo zasahuje do nášho práva na zdravie. Ľuďom, ktorí užívajú drogy, je odopieraný prístup k lekárskej starostlivosti. Týchto ľudí odrádza od vyhľadania lekárskej pomoci strach, že ich nahlásia príslušným orgánom. V dôsledku týchto faktorov stúpa riziko predávkovania a iných ohrození ich života a zdravia.
Drogové politiky zamerané na trestanie ľudí zvyšujú riziká a znásobujú škody spojené s užívaním drog. Tieto politiky môžu viesť k zvýšenému prenosu HIV a iných infekcií. Takisto bránia prístupu k drogám na lekárske účely, napríklad na tíšenie bolesti alebo v paliatívnej starostlivosti. To spôsobuje ujmu na zdraví miliónom pacientov a pacientiek a vedie k ďalšiemu utrpeniu.
Čo je „vojna proti drogám“?
Pojem „vojna proti drogám“ prvýkrát použil bývalý prezident USA Richard Nixon v roku 1971 v rámci svojej agresívnej a diskriminačnej kampane na presadenie zákazu drog. Odvtedy ho používajú mnohé vlády na celom svete, keď zavádzajú represie proti ľuďom, ktorí užívajú drogy, a pri obmedzovaní obchodovania s drogami. Tieto kampane sa spoliehajú na prísne tresty, ktoré majú ľudí odradiť od užívania alebo predaja drog.
„Vojna proti drogám“ je hnacou silou rozsiahleho porušovania ľudských práv. Viedla k masovému zabíjaniu na Filipínach, uplatňovaniu trestu smrti za drogové trestné činy v Malajzii, ako aj k masovému väzneniu v USA a mučeniu v Mexiku. Zo všetkých regiónov sveta pribúdajú dôkazy o tom, že „vojna proti drogám“ nedokáže znížiť užívanie a dostupnosť drog. Namiesto toho zasahuje do práv miliónov ľudí, zväčšuje škody spôsobené užívaním drog a prehlbuje násilie spojené s nelegálnym obchodom s drogami.
„Vojna proti drogám“ je v skutočnosti vojnou proti ľuďom. Neprimerane postihuje najchudobnejšie a najviac marginalizované komunity, ktoré nesú bremeno tejto neúspešnej stratégie. Celé komunity v jej dôsledku uviazli v kolobehu väznenia, násilia a chudoby.
Prípadová štúdia: Masové zabíjanie na Filipínach
V júni 2016 spustil vtedajší prezident Rodrigo Duterte na Filipínach brutálnu protidrogovú kampaň. Odvtedy zabili tisíce ľudí pre podozrenie z prepojenia na obchod s drogami. Prevažná väčšina z nich pochádza z chudobných a marginalizovaných komunít.
Vláda priznala najmenej 6 200 vrážd spáchaných policajnými príslušníkmi alebo inými osobami s väzbami na políciu. Ľudskoprávne organizácie uvádzajú, že skutočne mohlo byť pri protidrogových operáciách zabitých až 30 000 ľudí. Za toto porušovanie ľudských práv stále nebola vyvodená skutočná zodpovednosť a rodiny obetí sa nedočkali spravodlivosti.
„Vojna proti drogám“ na Filipínach sa vyznačuje rozšíreným a systematickým uplatňovaním mimosúdnych popráv a inými porušeniami ľudských práv, ktoré zodpovedajú zločinom proti ľudskosti. Tieto zločiny v súčasnosti vyšetruje Medzinárodný trestný súd.
Zabíjanie pokračuje aj za novej Marcosovej vlády. Počas prvého roka jeho vlády bolo zaznamenaných 342 vrážd súvisiacich s drogami. Amnesty International zdokumentovala rozsiahle porušovanie ľudských práv v súvislosti s takzvanou „vojnou proti drogám“ v mnohých ďalších krajinách vrátane Bangladéša, Brazílie, Kambodže, Mexika, Thajska a USA.
Svojvoľné zadržiavanie a masové väznenie
Približne 20 % celosvetovej väzenskej populácie zadržiavajú za trestné činy súvisiace s drogami.
V Južnej Amerike zaznamenali v posledných desaťročiach obzvlášť prudký nárast počtu väzňov. Počet ľudí zadržiavaných za trestné činy súvisiace s drogami rastie rýchlejšie než celkový počet ľudí vo väzniciach.
Celosvetovo väznia ženy za trestné činy súvisiace s drogami častejšie ako za akýkoľvek iný trestný čin. Ženy v porovnaní s mužmi čelia väčším prekážkam v prístupe k trestom, ktoré nie sú spojené s väzbou a odňatím slobody.
Spojené štáty americké väznia viac ľudí než ktorákoľvek iná krajina. Každý piaty človek v amerických väzniciach je pritom odsúdený za nenásilný drogový trestný čin. Podľa výskumu organizácií Human Rights Watch a Americkej únie občianskych slobôd v USA každých 25 sekúnd niekoho zatknú za držbu drog pre vlastnú potrebu. Tisíce ďalších ľudí, ktorí užívajú drogy alebo sú z ich užívania podozriví, čelili svojvoľnému zadržiavaniu. Mnohých násilne podrobili povinnej liečbe, často bez ich súhlasu. Zariadenia, ktoré túto liečbu poskytujú, sú neslávne známe svojimi nedôstojnými podmienkami a správami o mučení a inom zlom zaobchádzaní.
Výskum Amnesty International odhalil represívny a násilný prístup centier na zadržiavanie ľudí podozrivých z trestných činov súvisiacich s drogami v Kambodži. V týchto centrách úplne chýbajú zdravotnícke zariadenia a riadne vyškolený personál. Namiesto poskytovania preukázateľne účinnej liečby tu ľudí zadržiavajú proti ich vôli a systematicky ich vystavujú násiliu.
Uplatňovanie trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami
Uplatňovanie trestu smrti za drogovú trestnú činnosť je najextrémnejším prejavom represívneho prístupu, ktorý uprednostňujú mnohé krajiny. Osoby odsúdené na trest smrti za trestné činy súvisiace s drogami sú väčšinou na chvoste drogového reťazca. Často pochádzajú zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia.
Podľa medzinárodného práva musia štáty, ktoré ešte nezrušili trest smrti, obmedziť jeho používanie výlučne na trestanie „najzávažnejších zločinov“, akými sú prípady úmyselného zabitia. Uplatňovanie trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami je jasným porušením medzinárodného práva.
Viac ako 30 krajín napriek tomu ešte stále uplatňuje trest smrti za drogovú kriminalitu. Amnesty International v roku 2022 zdokumentovala popravy ľudí za obvinenia súvisiace s drogami v niekoľkých krajinách vrátane Číny, Iránu, Saudskej Arábie a Singapuru. Takéto popravy pravdepodobne vykonával aj Vietnam, aj keď to nie je možné jednoznačne potvrdiť.
Drogová politika založená na trestoch, mučenie a iné zlé zaobchádzanie
Militarizácia „vojny proti drogám“ a vysoko represívny charakter drogových politík na celom svete priamo viedli k nárastu počtu prípadov mučenia a iného krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania a trestania.
Bežnou súčasťou výsluchov sa stalo sexuálne násilie používané ako forma mučenia, a to najmä v súvislosti so zásahmi súvisiacimi s drogami.
V niektorých krajinách aj zákonné tresty za trestné činy súvisiace s drogami predstavujú mučenie a iné zlé zaobchádzanie. Napríklad protidrogové zákony v Singapure ako jedinú alternatívu k trestu smrti za obchodovanie s drogami umožňujú trest doživotného väzenia a 15 rán trstenicou.
Prípadová štúdia: Ženy v Mexiku
Drogové kartely v Mexiku si často najímajú ženy a dievčatá z marginalizovaného prostredia na plnenie nebezpečných úloh. V prípade zatknutia ich totiž dokážu ľahko nahradiť ďalšími. V dôsledku toho čelia mladé ženy s nízkym vzdelaním a nízkym príjmom osobitnému riziku zneužívania zo strany zločineckých skupín.
Ženy tiež čelia zvýšenému riziku zadržania políciou alebo armádou. Často ich totiž považujú za najslabší článok v reťazci obchodovania s drogami a ľahký cieľ pri zatýkaní.
Orgány sa často snažia zvýšiť počty zadržaných, aby dokázali, že bojujú proti organizovanému zločinu. To vedie k skupinovému zatýkaniu a obvineniam bez dôkazov. Takýmto spôsobom zatýkajú najmä ženy. Často ich nepodložene obvinia z toho, že sú partnerkami osôb zapojených do organizovaného zločinu a tým napomáhajú pri jeho páchaní.
Výskum Amnesty International odhalil, že príslušníci bezpečnostných zložiek, ktorí chcú získať „priznania“, rutinne vystavujú ženy sexuálnemu zneužívaniu a násiliu. Takéto „priznania“ umožňujú bezpečnostným zložkám zvýšiť počty osôb odsúdených za drogové trestné činy. Snažia sa tak preukázať, že úspešne bojujú proti organizovanému zločinu bez toho, aby sa museli zamerať na osoby na vrchole drogového reťazca.
Škodlivý vplyv represívnych drogových politík na mladých ľudí
Štáty majú osobitnú povinnosť chrániť deti a mládež pred rizikami a škodami spôsobenými drogami. Ide o riziká, ktoré vyplývajú z užívania drog deťmi alebo ich rodičmi, ako aj z policajných a iných opatrení na presadzovanie práva.
Údaje týkajúce sa užívania drog deťmi a mladými ľuďmi sú v mnohých krajinách nedostatočné. Dostupné dáta však naznačujú, že represívne opatrenia neodrádzajú deti od užívania drog ani výrazne neobmedzujú ich prístup k nim. Naopak, drogové politiky založené na trestoch spôsobujú deťom dodatočné a osobitné škody vrátane negatívnych následkov na fyzickom a duševnom zdraví.
Prípadová štúdia: Deti a mladých ľudí v Bielorusku zneužívajú na distribúciu drog
Osobitná spravodajkyňa OSN pre Bielorusko odhaduje, že v Bielorusku sú stovky detí a mladých ľudí vo výkone dlhoročných trestov za menej závažné, nenásilné trestné činy súvisiace s drogami.
Deti a mladí ľudia v Bielorusku sa veľmi často stávajú obeťami podvodných praktík anonymných osôb, ktoré predávajú drogy online prostredníctvom kuriérov. Ľudia, ktorí sa uchádzajú o kuriérske práce, často nevedia, čo inzerovaná práca zahŕňa a čo bude predmetom doručovania. Napriek tomu tých, ktorých prichytia pri distribúcii drog, vyšetrujú ako súčasť „skupiny“ alebo „organizovanej skupiny“. Za tieto trestné činy pritom hrozí trest odňatia slobody na minimálne šesť, resp. desať rokov.
Deti, ktoré polícia prichytila, uviedli, že ich polícia nútila k priznaniu. Počas zadržania pritom často čelili viacerým porušeniam ľudských práv.
Protidrogové zákony a diskriminácia
Štátne orgány často uplatňujú protidrogové zákony diskriminačným spôsobom voči marginalizovaným skupinám vrátane rasových a etnických menšín a najchudobnejších vrstiev spoločnosti.
V drogovej politike mnohých krajín je hlboko zakorenený rasizmus.
Americká únia občianskych slobôd v roku 2020 zistila, že pravdepodobnosť zatknutia černochov a černošiek za držbu marihuany je v USA viac ako trikrát vyššia ako u belochov a belošiek, a to napriek približne rovnakej miere užívania. V Spojenom kráľovstve polícia zastavuje černochov a černošky s cieľom nájsť u nich drogy takmer deväťkrát častejšie ako ľudí bielej farby pleti. Viac ako 84 % obetí zabitia policajnými zložkami počas protidrogových zásahov v Brazílii sú černosi a černošky.
Mladí ľudia, ktorí patria k pôvodnému obyvateľstvu Austrálie, čelili 26-krát vyššiemu riziku zadržania než mladí ľudia, ktorí k nemu nepatria. Ženy, ktoré patria k pôvodnému austrálskemu obyvateľstvu a tie, ktoré pochádzajú z Ostrovov Torresovho prielivu, s väčšou pravdepodobnosťou odsúdia za trestný čin súvisiaci s drogami.
V Bangladéši sú policajné protidrogové razie, ktoré neraz vedú k mimosúdnym popravám, často zamerané na štvrte, v ktorých žijú ľudia s nízkymi príjmami.
Negatívne dôsledky protidrogových zákonov nepomerne častejšie zasahujú aj ženy, keďže ich účasť na obchode s drogami celosvetovo rastie najmä u tých z nich, ktoré nemajú adekvátny prístup k vzdelaniu a ekonomickým príležitostiam. Ženy, ktoré užívajú drogy, tiež čelia osobitnému riziku kriminalizácie, najmä ak otehotnejú. Niektoré štáty USA uplatňujú zákony na zatýkanie a stíhanie tehotných žien, ktoré užívajú drogy, na základe predpokladu, že užívaním drog poškodzujú svoj plod. Strach z právneho postihu odrádza tehotné osoby od vyhľadania zdravotnej starostlivosti a medikamentóznej liečby.
Alternatívy k zákazu a kriminalizácii drog
Vlády a organizácie občianskej spoločnosti v mnohých krajinách navrhujú nové modely regulácie a dekriminalizácie drog.
Niektoré alternatívy k súčasným prohibičným politikám ešte len čakajú na otestovanie. Doteraz dostupné dôkazy však ukazujú, že dekriminalizácia užívania, držania a pestovania drog pre vlastnú potrebu, ak je spojená s rozširovaním zdravotníckych a sociálnych služieb, nevedie k vyššej miere užívania. Naopak, krajiny, v ktorých drogy dekriminalizovali, zaznamenali priaznivý vplyv alternatívnych opatrení na verejné zdravie, verejnú bezpečnosť a ľudské práva.
Ďalšie krajiny upúšťajú od zákazu drog a smerujú k lepšej regulácii legálneho trhu s drogami. Vychádzajú pritom z predpokladu, že prevzatím kontroly nad nelegálnym trhom môžu vlády prispieť k vyššej miere ochrany ľudských práv.
Aký je rozdiel medzi dekriminalizáciou a reguláciou?
Dekriminalizácia znamená zrušenie zákonov, na základe ktorých je užívanie či držanie drog považované za trestný čin. Dekriminalizácia neznamená, že drogy sú legálne. Znamená to, že ľudia, ktorých prichytia pri užívaní či držaní drog, nebudú mať záznam v registri trestov a nehrozí im väzenie.
Na druhej strane regulácia znamená prijatie rôznych legislatívnych a regulačných rámcov, ktoré umožňujú legálnu dostupnosť drog. Ich dostupnosť však kontroluje štát, pričom miera kontroly sa líši na základe zdravotných rizík jednotlivých látok. Regulácia neznamená umožniť neobmedzený prístup všetkých ľudí ku všetkým drogám. Namiesto toho stanovuje pravidlá, ktoré umožňujú primeranú kontrolu konkrétnych látok a poskytujú legálne spôsoby prístupu k drogám pre tých, ktorí majú povolenie ich užívať. Podobným spôsobom vlády regulujú trh s alkoholom a tabakom.
Prípadová štúdia: Dekriminalizácia drog v Portugalsku
V Portugalsku dekriminalizovali užívanie a držanie všetkých drog v roku 2001. Drogy stále nie sú legálne dostupné, ale národná stratégia sa zameriava viac na zvýšenie dostupnosti liečby drogových závislostí než na kriminalizáciu drog.
Namiesto kriminalizácie môžu ľudí poslať pred komisiu zloženú z odborníkov a odborníčok z oblasti práva, zdravotníctva a sociálnej práce. Úlohou tejto komisie je určiť, či ide o problémové užívanie drog a či je potrebné pomôcť danému človeku riešiť určitý základný sociálny alebo zdravotný problém. Komisia namiesto väznenia ľudí ponúka služby tým z nich, ktorí ich potrebujú.
Portugalská drogová politika má priaznivý vplyv na verejné zdravie a ľudské práva. Od roku 2001 v Portugalsku klesla miera užívania drog, najmä heroínu. Aj napriek novým syntetickým drogám a nárastu návykového užívania drog Portugalsko naďalej zostáva v užívaní drog pod európskym priemerom. Rapídne sa znížil aj počet nových diagnóz HIV u ľudí, ktorí injekčne užívajú drogy.
Implementácia portugalskej stratégie dekriminalizácie nie je dokonalá. Stále sa vyskytujú prípady zatýkania ľudí za užívanie drog. Avšak na príklade Portugalska a jeho cieleného ústupu od škodlivých represívnych politík sa jasne ukazuje, že humanizujúci prístup môže mnohým ľuďom zachrániť a zlepšiť život.
Čo robí Amnesty pre reformu drogovej politiky?
Amnesty International vyzýva štáty, aby upustili od politík založených na zákaze a kriminalizácii drog v prospech overených alternatív, ktoré preukázateľne chránia verejné zdravie a ľudské práva ľudí, ktorí užívajú drogy, ako aj iných skupín ovplyvnených drogami.
Tieto alternatívy by mali zahŕňať dekriminalizáciu užívania, držby, pestovania a kúpy všetkých drog pre osobnú potrebu. Takisto by mali zahŕňať účinnú reguláciu trhu s drogami s cieľom zabezpečiť legálne a bezpečné možnosti prístupu k drogám pre tých, ktorí majú povolenie ich užívať.
Drogy určite môžu predstavovať určité riziká pre jednotlivých ľudí aj pre spoločnosť. Štáty preto musia prijať primerané opatrenia na ochranu ľudí pred škodlivými účinkami drog. Práve kvôli týmto rizikám musia prevziať kontrolu a regulovať spôsob výroby, predaja a užívania týchto látok.
Amnesty okrem iného vyzýva vlády, aby pristúpili k nasledovným krokom:
- Upustili od trestania a stigmatizácie ľudí, ktorí užívajú drogy.
- Prijali zákony a politiky zamerané na ochranu zdravia a ľudských práv s cieľom minimalizovať riziká a zastaviť násilie spojené s nelegálnym trhom s drogami.
- Dekriminalizovali užívanie, držbu, pestovanie a kúpu všetkých drog pre vlastnú potrebu. Politiku dekriminalizácie musí sprevádzať rozšírenie zdravotníckych a iných sociálnych služieb na znižovanie rizík spojených s užívaním drog.
- Rozšírili overené programy prevencie, liečby a znižovania škôd. Vlády sa musia zamerať na elimináciu skutočných faktorov, ktoré zvyšujú riziko užívania drog alebo vedú ľudí k zapojeniu sa do obchodu s drogami. Medzi tieto faktory patrí zlý zdravotný stav, odopieranie vzdelania, nezamestnanosť, nedostupnosť bývania, chudoba a diskriminácia.
- Zaviedli opatrenia zamerané na riešenie sociálnych nerovností a dosiahnutie sociálnej spravodlivosti. Vlády musia zaviesť široký súbor sociálno-ekonomických opatrení, ktoré zohľadňujú rodovú rovnosť a ktorých cieľom je ochrana obyvateľstva. Tieto opatrenia sa musia odraziť vo všetkých fázach obchodu s drogami, od pestovania a výroby drog až po ich distribúciu a užívanie.
