Stav ľudských práv na Slovensku v roku 2021

Hlava štátu: Zuzana Čaputová

Premiér: Eduard Heger

Prehľad:

  • V rámci opatrení spojených s pandémiou COVID-19 úrady pokračovali v nariaďovaní povinných karantén na neformálne rómske sídla.
  • Vyšetrovania v prípadoch nadmerného použitia sily proti Rómom a Rómkam naďalej vyvolávali obavy.
  • Poslanci a poslankyne sa opakovane pokúsili prijať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré by obmedzili prístup k bezpečným a legálnym interrupciám.
  • Slovensko stále neratifikovalo Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.
  • Pretrvávala povinnosť nútenej sterilizácie pre transrodových ľudí podstupujúcich úradnú zmenu rodu.

Zhrnutie

Ústavný súd v apríli rozhodol o vykonaní vyšetrovania zákonnosti obmedzení práva na slobodu počas pandémie COVID-19.

Počas roka dochádzalo k rozsiahlej diskriminácii Rómov a Rómok zo strany slovenských úradov.

Právo na zdravie

Úrady naďalej zavádzali hromadné karantény v neformálnych rómskych sídlach, čo vyvolávalo obavy z neprimeranosti a nedostatku sociálno-ekonomickej podpory pre karantenizovaných ľudí. Regionálne úrady verejného zdravotníctva vo viacerých častiach Slovenska zaviedli povinnú karanténu v desiatkach neformálnych rómskych sídel na základe pozitívnych testov niekoľkých osôb žijúcich v lokalite. Karantény sídel prebiehali pod kontrolou polície. Dňa 23. februára vyjadrila Splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity znepokojenie nad rozsahom povinných karantén. Úrady napriek tomu dostatočne neposudzovali, či sú tieto karantény primerané a nevyhnutné.

Ústavný súd v decembri vyhlásil zákon o povinnej karanténe za protiústavný z dôvodu nedostatočných limitov pri obmedzovaní ľudských práv. V priebehu celého roka sa objavovali obavy z nerovnakého prístupu Rómov a Rómok k vakcínam proti COVID-19, čo malo za následok nízku zaočkovanosť v neformálnych rómskych sídlach. Do konca augusta bolo proti COVID-19 zaočkovaných len 7 % obyvateľov týchto sídiel v porovnaní so 43 % zaočkovanosťou celkovej populácie. Predtým, ako v apríli vstúpila do platnosti novela zákona, nemali ľudia s nedoplatkami na zdravotnom poistení nárok na vakcináciu proti COVID-19, čo sa v neúmernej miere dotklo ľudí zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia vrátane Rómov a Rómok.

Nadmerné a neopodstatnené použitie sily

Európsky súd pre ľudské práva v apríli rozhodol vo veci M. B. a ďalší vs. Slovensko, že Slovensko dostatočne nevyšetrilo obvinenia vo veci zlého zaobchádzania polície so šiestimi rómskymi chlapcami v policajnom aute po tom, ako ich v roku 2009 zatkli v Košiciach.

Okresný súd v Košiciach ukončil v máji a júni trestné stíhanie piatich zo šiestich Rómov, ktorí podali podnet v súvislosti s nespravodlivým zaobchádzaním počas policajného zásahu v Moldave nad Bodvou z roku 2013. Polícia označila výpovede napadnutých Rómov a Rómky o neprávosti za krivé obvinenie. Okresný súd v decembri ukončil konanie aj proti šiestej obžalovanej. V júni sa vláda ospravedlnila za porušovanie ľudských práv počas policajného zásahu v Moldave nad Bodvou, no neposkytla napadnutým Rómom a Rómke odškodnenie.

Právo na vzdelanie

Mimovládna organizácia eduRoma v apríli zverejnila správu, v ktorej odhaduje, že až 70 % rómskych detí na Slovensku sa počas prvej vlny pandémie COVID-19 v roku 2020 nezúčastnilo diaľkového online vzdelávania. Jedným z kľúčových faktorov, prečo sa deti nemohli zapojiť do vzdelávania na diaľku, bolo nedostatočné a chýbajúce pripojenie na internet.

Slovensko naďalej čelilo konaniam o porušení právnych predpisov, ktoré začala Európska komisia vo veci systematickej diskriminácie a segregácie rómskych detí vo vzdelávaní. Diskriminačné zaobchádzanie je v rozpore s legislatívou Európskej únie o rovnosti.

Nútené sterilizácie

Rómky, ktoré sa stali obeťami nezákonných sterilizácií, sa v júni stretli s poslancami a poslankyňami Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), s požiadavkou, aby štát zabezpečil spravodlivosť a odškodnenie za ujmy, ktoré utrpeli. Verejná ochrankyňa práv a mimovládna organizácia Poradňa pre občianske a ľudské práva podporili ich výzvu na primerané odškodnenie. V novembri sa vláda oficiálne ospravedlnila za nezákonnú sterilizáciu tisícok rómskych žien. Účinný kompenzačný mechanizmus však stále nebol uvedený do praxe.

Rodovo podmienené násilie

Ani desať rokov po podpise Dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu Slovensko nepristúpilo k jeho ratifikácii. Dáta liniek pomoci pre obete domáceho násilia a správa Inštitútu pre výskum práce a rodiny poukázali na nárast prípadov domáceho násilia počas pandémie COVID-19. V roku 2020 narástol v porovnaní s rokom 2019 počet volaní na linky dôvery o 49 %. V apríli 2021 predseda vlády vyčlenil 3 milióny eur pre centrá pre obete domáceho násilia, na zvýšenie financovania zariadení núdzového bývania.

Podľa reprezentatívneho prieskumu, ktorý v roku 2021 vykonala agentúra Focus považuje až 93 % ľudí na Slovensku sex bez súhlasu za znásilnenie a 91 % opýtaných si myslí, že sex bez súhlasu by mal byť považovaný za trestný čin. V rámci platnej slovenskej legislatívy je znásilnenie definované nasledovne „Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.“ Táto právna definícia nespomína súhlas, vôľu, spôsobilosť udeliť súhlas, ani psychologický nátlak. Definícia taktiež prehliada skutočnosť, že trestný čin znásilnenia nezažívajú len ženy.

Sexuálne a reprodukčné práva

V júni a novembri poslanci a poslankyne NR SR hlasovali o prijatí pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré by obmedzili prístup k bezpečnej a legálnej interrupcii.

Vo výskumnej správe organizácie Možnosť voľby Skúsenosti žien s prístupom k interrupciám a antikoncepcii na Slovensku popisujú dopytované ženy prekážky v rámci prístupu k bezpečnej a legálnej interrupcii, a to najmä nedostatočnú dostupnosť informácií o možnostiach umelého prerušenia tehotenstva a zariadeniach, ktoré ho vykonávajú, finančné prekážky, povinné čakacie doby a poučenia, či prístup personálu poskytujúceho zdravotnícke služby spojené s výkonom interrupcie. Správa tiež popisuje nedostatky v rovnom prístupe k antikoncepcii a vzťah medzi nedostupnosťou antikoncepcie a počtom neželaných tehotenstiev.

Až 80 % žien by podľa výskumu uvítalo úhradu interrupcií poisťovňami. Väčšina žien v dotazníkovom prieskume nesúhlasila s nastavením súčasnej právnej úpravy interrupcií. Až 89 % respondentiek sa stotožnilo s možnosťou, aby si ženy mohli vybrať medzi medikamentóznou a chirurgickou formou interrupcie; pričom interrupčnej tabletke by pred chirurgickou formou interrupcie dalo prednosť 77 % skúmaných žien.

Návrh zákona, o ktorom sa v parlamente hlasovalo v novembri, bol za uplynulé dva roky 19. zákonodarnou iniciatívou so snahou obmedziť prístup k bezpečnej a legálnej interrupcii. Na prijatie návrhu zákona ako celku chýbal jeden poslanecký hlas.

Práva ľudí na úteku a ľudí so skúsenosťou s migráciou

V auguste Slovensko oznámilo, že prijme len 10 ľudí evakuovaných z Afganistanu. Vedúci predstavitelia vládnej koalície vyhlásili, že krajina nebude otvorená prijať „väčší počet“ utečencov a utečeniek.

Slovensko stále neprispelo k vytvoreniu bezpečných ciest pre ľudí na úteku a počet udelených azylov na Slovensku je dlhodobo veľmi nízky. V roku 2021 bol azyl udelený v 29 prípadoch z celkových 370 žiadostí o azyl.

Slovenskí politici a političky sa pridali k naratívu o potrebe „ochrany európskych hraníc“ v súvislosti so situáciou ľudí na úteku, ktorí uviazli v lesoch na poľsko-bieloruskej hranici medzi silovými zložkami oboch krajín.

Predtým, ako v apríli vstúpila do platnosti novela zákona, nemali cudzinci a cudzinky nárok na vakcináciu proti COVID-19.

Práva LGBTI+ ľudí

Právo na súkromný a rodinný život

Platný Zákon o rodine, ktorý definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy a je v priamom rozpore s ochranou práva na súkromný a rodinný život, naďalej znemožňoval iným ako heterosexuálnym párom uzavrieť legálny zväzok a požívať práva, ktoré z manželského zväzku vyplývajú. V marci NR SR rokovala o legislatívnom návrhu, ktorého cieľom bolo ústavné „zadefinovanie rodičov výlučne ako páru ľudí opačného pohlavia“. V praxi by takáto zmena ústavy ohrozila rodiny, v ktorých sú deti vychovávané pármi rovnakého pohlavia. Cieľom návrhu bolo aj „zavedenie nemennosti pohlavia určeného pri narodení“, ktoré by porušilo práva intersexuálnych a transrodových ľudí na život v súlade so svojou rodovou identitou.

Právo na zdravie

Zmena rodu a prepis mena transrodových osôb v úradných dokumentoch sa v praxi umožňovali, ale úradný prepis bol stále podmienený podstúpením sterilizácie, napriek tomu, že v slovenskej legislatíve neexistuje právny základ pre takúto požiadavku. Takáto prax je v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a článkami 3 a 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Klimatická kríza

Uhlíková neutralita a fosílna infraštruktúra

V marci vzala vláda Slovenskej republiky na vedomie výzvu iniciatívy Klíma ťa potrebuje, pod ktorú sa podpísalo viac ako 120 000 ľudí na Slovensku. Výzva od vlády požadovala uznanie klimatickej núdze a záväzok k prijatiu akčného plánu na dosiahnutie uhlíkovej neutrality výrazne pred rokom 2050. Vláda prijala uznesenie, v ktorom sa však nezaviazala splniť ani jednu z týchto dvoch kľúčových požiadaviek výzvy.

V apríli bol vydaný zámer na vybudovanie terminálu na skvapalnený zemný plyn (LNG) vo verejnom prístave Bratislava, s predpokladanou výstavbou v roku 2022. Terminál má byť podľa zámeru umiestnený na hlavnom toku Dunaja, v blízkosti centra mesta a neďaleko od rekreačnej zóny. Proti výstavbe sa v rámci verejnej výzvy postavili viaceré organizácie a kolektívy, ako napríklad Priatelia Zeme, Znepokojené matky, Z lavíc do ulíc, Greenpeace a Bod obratu, ktoré varovali pred rozširovaním fosílnej infraštruktúry. Nová fosílna infraštruktúra je nezlučiteľná s cieľmi Parížskej dohody a uhlíkovou neutralitou.

Práva pracujúcich

Opatrovateľská starostlivosť v Rakúsku

V Rakúsku pracovalo viac ako 60-tisíc osôb so živnostenským oprávnením na poskytovanie 24-hodinovej opatrovateľskej starostlivosti. Sú to najmä ženy a väčšina z nich dochádzala za prácou zo susedných členských štátov EÚ – približne 27 600 z Rumunska a okolo 24-tisíc zo Slovenska. Opatrovateľky často pracujú v neistých a nespravodlivých podmienkach. Nemôžu si vyjednať výšku mzdy ani samy rozhodovať o svojich vlastných nákladoch (napríklad cestovných), pričom zarábajú menej ako je minimálna mzda. Slovenská vláda v roku 2021 nepodnikla dostatočné kroky na zabezpečenie práv opatrovateliek a ľudí pracujúcich v iných pomáhajúcich profesiách na Slovensku či v zahraničí.

Pandémia a práva pracujúcich

V priebehu roka 2021 nedošlo k zavedeniu dostatočných opatrení proti diskriminácii a stigmatizácii ľudí pracujúcich v exponovaných povolaniach, ktorí sa stali terčom útokov časti verejnosti. Snahy o dosiahnutie spravodlivého platového ohodnotenia ľudí pracujúcich v zdravotníctve sa nestretli s dostatočnou pozornosťou úradov. Ľudia pracujúci v zdravotníctve, pomáhajúcich profesiách a pracujúci s nízkym príjmom naďalej pracovali v nevhodných podmienkach, bez zabezpečenia dostatočnej ochrany pred ochorením COVID-19 a s neadekvátnym platovým ohodnotením.

Topics