Od nástupu hnutia Taliban k moci v Afganistane uplynuli 15. augusta dva roky. Desať medzinárodných ľudskoprávnych organizácií [vrátane Amnesty International] pri tejto príležitosti vydalo spoločné stanovisko. Organizácie dôrazne odsudzujú pretrvávajúce a stupňujúce sa hrubé porušovanie ľudských práv zo strany Talibanu, najmä voči ženám a dievčatám. Okrem toho kritizujú nedostatočnú reakciu zo strany medzinárodného spoločenstva.
Počas uplynulých dvoch rokov Taliban postupne zaviedol čoraz krutejšie opatrenia, najmä voči ženám, dievčatám a náboženským a etnickým menšinám. Tieto opatrenia jednoznačne porušujú záväzky Afganistanu vyplývajúce z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv. Presadzovanie politík, ktoré ženám a dievčatám obmedzujú alebo upierajú právo na vzdelanie, zamestnávanie sa a iné možnosti obživy, voľný pohyb a prístup na verejné priestranstvá či prístup k službám, sa stretlo s medzinárodným odsúdením. Osobitný spravodajca OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Afganistane a pracovná skupina OSN pre diskrimináciu žien a dievčat v júni 2023 adresovali Rade OSN pre ľudské práva spoločnú správu. V dokumente, ktorý bol zverejnený v júni 2023, uviedli, že zaobchádzanie Talibanu so ženami a dievčatami „môže predstavovať prenasledovanie na základe rodu, ktoré je zločinom proti ľudskosti a môže byť charakterizované ako rodový apartheid“.
Aktivistky aj obyvateľky krajiny žijú v neustálom ohrození
Aktivisti a aktivistky, predovšetkým ženy a dievčatá, ktoré protestujú proti politike Talibanu priamo v Afganistane, čelia ohromným rizikám a ohrozeniu. Aj napriek tomu sa nenechávajú umlčať. Taliban na ich aktivity reaguje fyzickým násilím, raziami, svojvoľným zatýkaním a zadržiavaním. Časté sú prípady mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania i útoky na ich rodiny. Neraz sa stávajú obeťami núteného zmiznutia.
Medzinárodná pozornosť voči situácii v Afganistane slabne a porušovanie ľudských práv zo strany Talibanu sa v očiach medzinárodného spoločenstva normalizuje. Naše organizácie naďalej zaznamenávajú páchanie zločinov podľa medzinárodného práva a iné závažné porušenia ľudských práv v krajine. Máme tiež vážne obavy o bezpečnosť obrancov a obrankýň ľudských práv zadržiavaných Talibanom. K najznámejším prípadom – ktoré sú zároveň príkladmi nespravodlivosti, akú zažíva mnoho ďalších ľudí – patria 2 prípady obrancov práv v oblasti vzdelávania. Matiulláha Wesu svojvoľne zatkli a zadržali 27. marca 2023. Rasúla Parsího, univerzitného učiteľa, islamského učenca a občianskeho aktivistu, väznia od 6. marca 2023. Tieto ohrozené osoby v Afganistane nepožívajú prakticky žiadnu ochranu ani právne záruky. Taliban pri svojom konaní buď nerešpektoval existujúce právne rámce, alebo ich uviedol do nejednoznačného a nefunkčného stavu.
Mnohé z nich ušli. Aký život však vedú ženy a dievčatá, ktoré odísť nemôžu?
Za uplynulé dva roky bolo mnoho obrancov a obrankýň ľudských práv nútených opustiť Afganistan. Oveľa viac ohrozených ľudí však uviazlo v krajine a skrývajú sa, pričom majú len málo možností na to, aby sa dostali do bezpečia. Ani útek do susedných krajín pre nich nepredstavuje trvalé riešenie. Často nemajú dostatok finančných prostriedkov, hrozí im vyhostenie a v prípade navrátenia do Afganistanu prenasledovanie. Väčšinou nemajú žiadne vyhliadky na presídlenie mimo regiónu, avšak ani na vybudovanie nového života. V Iráne, Turecku a Pakistane čelia mnohým hrozbám vrátane zatýkania, násilia, vydierania a deportácie. Okrem toho nemajú prístup k základným službám vrátane zdravotnej starostlivosti a vzdelávania.
Mimoriadne ťažkú situáciu ľudí v Afganistane zhoršuje humanitárna kríza. Až 97 % obyvateľstva žije v chudobe, pričom v roku 2020 to bolo 47 %. Podľa OSN potrebuje humanitárnu pomoc v krajine 28,8 milióna ľudí, čo je viac ako polovica obyvateľstva. Podvýživou dnes trpí 3,2 milióna detí a 800 000 tehotných a dojčiacich žien v Afganistane. Rozsiahle obmedzenia humanitárnej pomoci v tejto situácii vôbec nepomohli. Tvrdo zasiahli predovšetkým bežné obyvateľstvo Afganistanu, zatiaľ čo Taliban ich tlak veľmi nepocítil.
Taliban zároveň vydal pre ženy zákaz pracovať ako humanitárne pracovníčky v mimovládnych organizáciách a pre OSN. Tým odoprel účinnú pomoc skupinám v najväčšej núdzi, predovšetkým domácnostiam, ktorých chod zabezpečujú ženy. Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) uviedol, že „série reštriktívnych opatrení uvalených na ženy ešte viac prehlbujú zraniteľnosť žien, dievčat a domácností, ktorých chod samy zabezpečujú.“ Podľa úradu OCHA 48 % domácností, ktorých chod zabezpečujú ženy, má nízke skóre spotreby potravín (Food Consumption Score, FCS), zatiaľ čo medzi domácnosťami, ktorých chod zabezpečujú muži, je to 39 %.
Medzinárodné spoločenstvo musí vyvýjať silnejší tlak na ukončenie represálií
Na Taliban by sa mal vyvíjať tlak, aby prestal porušovať ľudské práva a ukončil represálie. Zároveň musia byť vyšetrené všetky podozrenia, že sa jeho predstavitelia dopustili zločinov podľa medzinárodného práva, vrátane podozrenia zo spáchania zločinu proti ľudskosti, ktorým je prenasledovanie žien a dievčat na základe rodu.
Ľudia v Afganistane i tí, ktorí boli nútení opustiť krajinu, volajú po ukončení závažného porušovania ľudských práv, žiadajú spravodlivosť a nápravu. Ich hlasy musia byť vypočuté. Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) by mal na tento účel zabezpečiť, aby sa vyšetrovanie ICC a všetky následné trestné stíhania zaoberali všetkými typmi trestnej činnosti spáchanej všetkými stranami ozbrojených konfliktov v Afganistane vrátane zločinov, ktoré údajne spáchal Taliban na ženách a deťoch, a to v súlade so zásadami ICC týkajúcimi sa stíhania trestných činov prenasledovania na základe rodu a politikou ICC týkajúcou sa detí. Okrem toho by justičné orgány v tretích štátoch mali preskúmať možnosť viesť trestné konania proti jednotlivcom dôvodne podozrivým zo zapojenia do závažnej trestnej činnosti. Na tento účel môžu využiť princíp univerzálnej jurisdikcie a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.
Medzinárodné spoločenstvo musí reagovať dôslednejšie a účinnejšie
Medzinárodné spoločenstvo by malo dôslednejšie a účinnejšie reagovať na porušovanie ľudských práv a medzinárodného práva zo strany Talibanu. Musíme naliehať na ukončenie násilných represálií a prepustenie osôb, ktoré Taliban v súčasnosti svojvoľne zadržiava. Medzinárodné spoločenstvo by tiež malo venovať pozornosť požiadavkám na zavedenie silnejšieho mechanizmu zodpovednosti za vyšetrovanie a zhromažďovanie dôkazov v súvislosti s porušovaním ľudských práv.
Okrem toho musí obnoviť a posilniť mandát osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Afganistane. Ten by mal disponovať dodatočnými zdrojmi potrebnými na udržanie situácie v oblasti ľudských práv v krajine pod kontrolou. Pre ľudí z Afganistanu, ktorí sa nachádzajú v susedných krajinách alebo sa pokúšajú opustiť región, by mali vlády urobiť viac. Mali by ich chrániť pred deportáciami a rozšíriť, resp. urýchliť programy na presídlenie ohrozených ľudí do tretích krajín.
Taliban má povinnosť dodržiavať záväzky Afganistanu v oblasti ochrany ľudských práv
Taliban je v pozícii vládneho hnutia zaviazaný medzinárodnými dohodami, ktoré Afganistan v minulosti ratifikoval. Hnutie je aj preto zodpovedné za plnenie záväzkov vyplývajúcich z týchto dohôd vrátane medzinárodných dohôd o ľudských právach a humanitárnych zmlúv, ktorých zmluvnou stranou je Afganistan. Medzinárodné spoločenstvo by malo jednomyseľne a pevne zastávať stanovisko, že existuje len jeden prijateľný výsledok: spravodlivosť, vyvodenie zodpovednosti a odškodnenie za všetky závažné porušenia ľudských práv v Afganistane.
Spoločné vyhlásenie s názvom Výzva na účinnú reakciu medzinárodného spoločenstva, ktorá povedie k vyvodeniu zodpovednosti za pretrvávajúci rodový útlak a ďalšie porušovanie ľudských práv v Afganistane podpísali:
Amnesty International
FIDH – International Federation for Human Rights
Freedom House
Freedom Now
Front Line Defenders
Human Rights Watch
MADRE
Urgent Action Fund – Asia & Pacific
Women’s International League for Peace and Freedom
World Organisation Against Torture (OMCT)