Amnesty International dnes vydáva správu, v ktorej upozorňuje na nútené návraty utečencov z Turecka do Sýrie, streľby na hraniciach a život v biede státisícov ľudí. Situácia je dôsledkom narastajúceho počtu sýrskych utečencov, ktorí prichádzajú do Turecka a nevôľa medzinárodného spoločenstva riešiť túto situáciu.
Nová správa: „Boj o prežitie: Sýrski utečenci v Turecku“ dokumentuje vážne porušenia ľudských práv, ktorým čelí viac ako 1,6 milióna ľudí, ktorí už viac ako tri roky hľadajú v krajine útočisko. Správa tiež upozorňuje na neochotu medzinárodného spoločenstva priznať finančnú zodpovednosť.
“Turecko zjavne bojuje s napĺňaním dokonca aj tých najzákladnejších potrieb. Tí, ktorí prekročia hranicu sú často odkázaní na život v biede. Medzinárodná humanitárna pomoc je žalostne nedostatočná. Na druhej strane, Turecko musí aktívnejšie žiadať o pomoc,“ povedal Andrew Gardner, výskumník Amnesty International v Turecku. Turecko síce oficiálne otvorilo hranice sýrskym utečencom, no v skutočnosti zažívajú mnohí z tých, ktorí sa snažia uniknúť pustošivej vojne, iný príbeh. Viacerí sú vrátení naspäť do vojnovej zóny, kde dokonca čelia ostrej streľbe.“
Turecko hostí polovicu z 3,2 milióna žien, mužov a detí, ktorí utiekli násiliu a prenasledovaniu v Sýrii . Vláda hovorí, že ju utečenecká kríza stála 4 miliardy amerických dolárov. Do konca októbra 2014 ale Turecku bolo alokovaných len 28 percent z takmer 500 miliónového balíka vyčleneného pre krajinu v rámci regionálneho financovania OSN. Turecko spolu so susedným krajinami – Libanonom, Jordánskom, Irakom a Egyptom hostí 97 percent sýrskych utečencov. “Významný podiel finančného zaťaženia nesie na svojich pleciach samotné Turecko. Neochota bohatých krajín zobrať na seba väčšiu finančnú zodpovednosť za utečeneckú krízu je poľutovaniahodná,“ dodal Andrew Gardner.
Strieľanie na hraniciach
Turecko zachováva politiku otvorených hraníc, ale na 900km hranici sú úplne otvorené iba dva prechody. Osoby, ktoré nemajú pas bežne navracajú a prijímajú ich len v prípade zdravotnej alebo humanitárnej núdze. Hraničné priechody sa tak pre väčšinu ľudí nachádzajú nebezpečne ďaleko. Mnohí nemajú inú možnosť ako prejsť cez náročné a nebezpečné prechody v konfliktných oblastiach – často tým, že sa zveria do rúk pašerákom. Od decembra 2013 do augusta 2014 zaznamenala Amnesty International smrť najmenej 17 ľudí, ktorých na neoficiálnych prechodoch zabili ostrou muníciou príslušníci pohraničnej stráže. Mnohí boli bití, alebo podrobení zlému zaobchádzaniu a násilne zatlačení naspäť do vojnou zmietanej Sýrie.
14 ročný Ali Özdemir postrelili do hlavy v noci z 18. na 19. mája 2014, keď sa blížil k tureckej hranici. Jeho otec pre Amnesty International povedal, že bol s ďalšími deviatimi utečencami. Asi 10 metrov pred hranicami začul hlasy ľudí, ktorí hovorili turecky. Dostal strach, a preto sa rozhodol vrátiť. V tom momente ale padol výstrel, ktorému nepredchádzali žiadne slovné varovania, či varovné výstrely do vzduchu. Ali oslepol na obe oči.
“Strieľať do ľudí, ktorí utekajú pred konfliktom je jasné porušenie medzinárodného práva a nesmie ostať nepotrestané,“ povedal Andrew Gardner. Jednou z najzákladnejších povinností štátov je otvoriť dvere utečencom, ktorí utekajú pred prenasledovaním alebo vojnou. Turecká vláda musí prijať opatrenia na zaistenie maximálnej bezpečnosti a prístupu utečencov do krajiny.
Za hranicami
Z 1,6 milióna sýrskych utečencov v Turecku sa len 220.000 nachádza v 22 táboroch, ktoré sú adekvátne vybavené. Tie sú ale momentálne plné. Viac ako 1.3 milióna utečencov musí tak riešiť situáciu sama. Podľa tureckých vládnych zdrojov dostáva podporu zo strany humanitárnych a iných organizácií iba 15 percent sýrskych utečencov, ktorí žijú mimo táborov. Aby mali rodiny základné potraviny a prístrešie, musia posielať deti do práce.
Desaťročný Ibrahim a jeho rodina utiekla z Aleppa pred dvoma rokmi. Presťahovali sa do tureckého pohraničného mesta Kilis, kde žijú v cementovom bunkri. Aby prežili, zbierajú spolu s otcom plasty z odpadkov. Za každé pol kilo dostane 50 centov. Každý deň vstáva o 6 hodine ráno, prácu končí okolo 4 hodiny poobede. V niektorých dňoch sa s pomocou miestneho imáma učí čítať a písať. Nikto z ďalších deviatich detí v rodine nechodí do školy. “Realita mnohých sýrskych utečencov je beznádejná. Medzinárodné spoločenstvo ich opustilo. Najbohatšie krajiny sveta sa zdráhajú pomôcť, pokiaľ ide o poskytnutie finančnej podpory a presídlenie,” povedal Andrew Gardner.
Iba Turecko v októbri jasne deklarovalo právne postavenie a práva sýrskych utečencov, kedy parlament prijal smernicu o dočasnej ochrane. Prijatím smernice o dočasnej ochrane v októbri tohto roku deklarovalo Turecko ako jediná krajina právne postavenie a práva sýrskych utečencov.