Najnovšie detaily o tajných zadržiavaniach ukrajinskými úradmi vyšli na svetlo sveta po prepustení 13tich ľudí zo strediska Bezpečnostnej služby Ukrajiny v Charkove. Spolu to uviedli Amnesty International a Human Rights Watch.
Prepustenie prišlo potom, čo Amnesty International a Human Rights Watch odhalili využívanie mučenia a tajného zadržiavania ukrajinskými úradmi aj pro-ruskými separatistickými zložkami počas konfliktu na východe krajiny v spoločnej výskumnej správe „Neexistuješ. Svojvoľné zadržiavanie, násilné zmiznutia a mučenie na východe Ukrajiny“, ktorá bola zverejnená 21. júla 2016.
Organizácie poskytli hlavnému vojenskému prokurátorovi Ukrajiny čerstvé detaily o tajnom zadržiavaní na Ukrajine vrátane detailných svedectiev od niektorých prepustených, ako aj informácie o piatich osobách, ktoré sú stále tajne zadržiavané.
“Ukrajinské úrady stále odmietajú využívanie tajných väzení. Ale dôkazy, ktoré svedčia o opaku sú ohromujúce. Prepustenie 13tich ľudí je vítaným krokom, ale len potvrdzuje potrebu prestať s týmito praktikami, prešetriť porušenia a zabezpečiť spravodlivosť pre obete,” povedal John Dalhuisen, regionálny riaditeľ Amnesty International pre Európu a strednú Áziu.
Pred zverejnením správy sa obe organizácie stretli s hlavným vojenským prokurátorom Ukrajiny a odovzdali mu zoznam 16tich ľudí, ktorí boli údajne držaní v Charkove. Prisľúbil, že osobne dohliadne na vyšetrovanie praktík tajného zadržiavania.
Amnesty International a Human Rights Watch sa odvtedy dozvedeli, že šiesti muži boli prepustení 25. júla, ďalších šiestich mužov a jednu ženu potom prepustili 2. augusta. 12 z prepustených ľudí bolo na zozname, ktorý hlavný vojenský prokurátor dostal. Ďalší človek zo zoznamu bol prepustený už v marci 2016. A ďalší traja ľudia boli presunutí do centra, v ktorom boli tajne zadržiavaní, v apríli 2016. Z nich bol jeden prepustený 2. augusta.
Predstavitelia Amnesty International a Human Rights Watch sa dokázali spojiť so siedmimi nedávno prepustenými väzňami a spravili rozhovory s piatimi z nich. Ich prípady potvrdzujú šokujúce zistenia z výskumnej správy. Traja z bývalých tajne zadržiavaných osôb – Mykola Vakaruk, Vyktor Ashykhin a Dmytro Koroliov sa chcú dočkať spravodlivosti. Ostatní chcú zostať v anonymite zo strachu pred represiami proti nim alebo ich rodinám.
„Žiadame Kyjev, aby okamžite prijal také kroky, ktoré zaručia prepustenie ostatných tajne väznených osôb a zabezpečia spravodlivosť a ochranu pre tých, ktorí ju žiadajú,” dodal John Dalhuisen.
Snaha zakryť využívanie tajných väzení
Rozhovory s bývalými väzňami odhaľujú očividné pokusy ukrajinských úradov zatajiť využívanie centier pre tajné zadržiavanie v Charkove.
Vyktor Ashykhin nútene zmizol zo svojho domova v Ukrainsku 7. decembra 2014 a bol prepustený 25. júla 2016. Amnesty International povedal, že ho počas jeho 597 dňového zadržiavania trikrát presunuli, aby ho skryli pred nezávislými monitorovacími organizáciami. 10. februára prikázali stráže zadržaným, aby si vzali svoje veci, na hlavy im dali tašky a vyviedli ich z ciel na iné poschodie v budove. Predtým ako ich vrátili do svojich ciel strávili niekoľko hodín v rôznych miestnostiach. Povedali, že ich cely boli vyčistené a vyvetrané, aby sa zahladili akékoľvek stopy po ich zadržiavaní. Neskôr počuli stráže ako sa rozprávajú o tom, že “niekto oficiálny” navštívil zariadenie. Podobné pokusy zatajiť väznených sa konali aj 20. apríla a 20. mája 2016.
Mykola Vakaruk nútene zmizol zo svojho domova v Ukrainsku 9. decembra 2014 a bol prepustený 25. júla 2016. V októbri 2015 dostal vysoké horúčky. Vzali ho do nemocnice číslo 17 v Charkove a zaregistrovali pod nepravým menom Serhey Petrovich. Po operácii, pri ktorej mu odstránili obličku, strávil 10 dní na jednotke intenzívnej starostlivosti a ďalších 20 dní na pooperačnej starostlivosti. Počas tohto obdobia bol Vakaruk pripútaný k posteli a strážili ho príslušníci ukrajinskej bezpečnostnej služby.
Po prepustení dali stráže zadržaným ich pasy a asi 50-200 hrivien (2-10 dolárov) na “pokrytie cestovných nákladov”. Vyslovene varovali bývalých väzňov, aby o tajnom zadržaní nerozprávali a vyhrážali sa im závažnými dôsledkami ak sa o svojom údele podelia s verejnosťou.
Amnesty International a Human Rights Watch vyzývajú predstaviteľov Ukrajiny, aby sa zaviazali k dôkladnému, nezávislému a účinnému prešetreniu týchto prípadov, a aby zaručili bezpečnosť prepustených.
V tajnom väzení zostáva päť ľudí
Z rozhovorov vyplýva, že zadržaných zostalo najmenej päť ľudí. Dvaja sú občania Ruska a ďalší dvaja ukrajinskí občania z Charkova. Piata osoba má údajne duševnú chorobu, ale nedávno prepustení väzni nevedeli podať viac detailov o jeho identite.
Jedným z tých, ktorí sú stále zadržiavaní, je ruský občan Vladimir Bezobrazov. Zatkli ho počas rodinnej dovolenky v Karolino – Bugaze, v odeskom regióne v máji 2014. Riaditeľ miestnej pohraničnej stráže ho počul ako podporoval pro-ruských separatistov v kaviarni a na mieste ho zatkol. Po dvoch dňoch strávených na základni pohraničnej stráže sa Bezobrazov “priznal”, že na Ukrajinu prišiel naberať pro-ruských separatistických bojovníkov a okamžite ho obvinili z pokusu o narušenie územnej integrity Ukrajiny (článok 110 trestného zákona). Bezobrazov stiahol svoje “priznanie” pred súdom, pričom tvrdil, že bolo získané pod nátlakom.
V marci 2015 sa s Bezobrazovym právnikom skontaktovali mediátori zaoberajúci sa výmenou väzňov. Ponúkli mu prepustenie Bezobrazova výmenou za ukrajinského bojovníka, ktorého zajali pro-ruskí separatisti v Luhansku, a ak opäť potvrdí svoje “priznanie” pred súdom. Súhlasil a 6. marca 2015 ho okresný súd v Ovidiopole odsúdil na tri roky podmienečného väzenia. Keď Vladimír Bezobrazov opúšťal súd,zastavila pred vstupom veľká dodávka, z ktorej vystúpilo niekoľko ľudí a naložili do nej Bezobrazova. Odvtedy je nezvestný. O dva mesiace, v máji 2015 sa Bezobrazova matka dozvedela od muža, ktorý bol prepustený z tajného väzenia v Charkove, že sa tam jej syn nachádza. Medzi májom 2015 a augustom 2016 jej Bezobrazov raz zavolal a dostala niekoľko telefonátov od prepustených väzňov, ktorí potvrdili, že je držaný v Charkove.
“Právny štát je na Ukrajine oslabený. Ukrajinské úrady nesmú veriť, že svoj chorý trestný systém opravia, pokiaľ sa ich vlastné bezpečnostné úrady beztrestne zapájajú do týchto otrasných praktík. Záujmy Ukrajiny budú lepšie naplnené ak sa s týmto problémom bude bojovať a nie ho odmietať,” dodal John Dalhuisen.