TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
4. augusta 2022
Ukrajinské vojenské jednotky ohrozujú vlastné obyvateľstvo, keď si zriaďujú základne v obytných zónach, v budovách škôl a nemocníc, alebo podnikajú útoky z miest obývaných civilným obyvateľstvom. Takéto počínanie v žiadnom prípade neospravedlňuje ruské útoky, pri ktorých zahynulo alebo utrpelo zranenia veľké množstvo civilistov a civilistiek.
Pri snahách odraziť ruskú inváziu ukrajinské jednotky od konca februára tohto roka opakovane vystavili nebezpečenstvu vlastných civilistov a civilistky, keď si v husto obývaných častiach miest zriadili základne a operovali z nich zbraňovými systémami. Amnesty International dnes uviedla, že ukrajinské jednotky sa pri výbere svojich stanovíšť nevyhýbali ani školám a nemocniciam.
Takáto bojová taktika predstavuje porušenie medzinárodného humanitárneho práva a ohrozuje civilné obyvateľstvo tým, že robí z civilných objektov vojenské ciele. Následné ruské zásahy týchto cieľov v obývaných oblastiach zabili civilistov, civilistky a poškodili či zničili civilnú infraštruktúru.
„Zdokumentovali sme prípady, v ktorých ukrajinské jednotky svojím konaním podľa tohto opakujúceho sa vzorca ohrozili civilistky a civilistov. Operovaním v obývaných oblastiach porušili zásady vedenia vojny zakotvené v medzinárodnom práve. Skutočnosť, že je ukrajinská strana vojenského konfliktu v defenzívnej pozícii, ju nezbavuje povinnosti rešpektovať medzinárodné humanitárne právo,“ upozornila Agnès Callamard, generálna tajomníčka Amnesty International.
Organizácia zdokumentovala aj ruské útoky, o ktorých usúdila, že ich možno označiť za vojnové zločiny a nepredchádzalo im takéto nezákonné konanie ukrajinskej strany. Napríklad v niektorých prípadoch nezákonných útokov ruskej armády na obytné zóny Charkova Amnesty International nezistila žiadne skutočnosti, ktoré by dokazovali, že na zasiahnutých miestach v danom čase operovali ukrajinské jednotky.
Výskum Amnesty International zameraný na ruské útoky v Charkovskej, Doneckej a Mykolajivskej oblasti prebiehal počas niekoľkých týždňov od apríla do júla tohto roka. Výskumníci a výskumníčky priamo v teréne skúmali miesta činu; viedli rozhovory s preživšími, svedkami útokov a príbuznými obetí; na diaľku analyzovali informácie o použitej munícii a satelitné snímky. Získali pri tom aj dôkazy o tom, že v 19 mestách a obciach uvedených regiónov si ukrajinské jednotky zriadili základne v civilných budovách a odpaľovali rakety z obývaných obytných štvrtí.
Väčšina obytných zón, v ktorých sa rozmiestnili ukrajinskí vojaci, bola vzdialená celé kilometre od frontovej línie. Ukrajinská armáda mala možnosti zvoliť si alternatívne rozmiestnenie, ktorým by nevystavila civilistov a civilistky nebezpečenstvu – napríklad v husto zalesnených oblastiach bližšie k frontu alebo v iných zastavaných oblastiach vzdialenejších od obytných zón.
V zdokumentovaných prípadoch Amnesty International nezistila, že by ukrajinské jednotky, ktoré sa usadili v civilných budovách v obytných zónach, požiadali miestne civilné obyvateľstvo, aby opustilo okolité budovy, alebo že by mu poskytli pomoc pri evakuovaní. To znamená, že ukrajinská armáda si pravdepodobne nesplnila povinnosť vykonať všetky dostupné preventívne opatrenia na ochranu civilistov a civilistiek.
Odpaľovanie rakiet z obývaných civilných oblastí
Ľudia, ktorí prežili ruské útoky na Donbase, v Charkovskej či Mykolajivskej oblasti, resp. ich očití svedkovia a svedkyne, povedali Amnesty International, že v blízkosti ich domov v čase útoku operovali ukrajinskí vojaci. Výskumný tím Amnesty International sa s touto praxou, ktorá vystavila obytné zóny odvetnej paľbe ruskej armády, stretol v početných lokalitách.
Medzinárodné humanitárne právo vyžaduje od všetkých strán zapojených do ozbrojeného konfliktu, aby sa v maximálnej miere vyhýbali umiestňovaniu vojenských cieľov priamo do husto obývaných oblastí alebo do ich blízkosti. Okrem toho sú povinné chrániť civilistov a civilistky pred následkami útokov aj ďalšími spôsobmi: poskytnúť im pomoc pri odsune z blízkosti vojenských cieľov a účinne ich varovať pred nadchádzajúcimi útokmi.
Matka 50-ročného muža, ktorý zahynul pri raketovom útoku 10. júna v dedine južne od Mykolajiva, povedala Amnesty International: „Vojaci sa ubytovali v dome hneď vedľa nášho. Môj syn im často nosil jedlo. Viackrát som ho prosila, aby sa tam nepribližoval, pretože som sa bála o jeho bezpečnosť. V to popoludnie, keď došlo k útoku, bol môj syn na našom dvore, ja som bola vnútri. Na mieste bol mŕtvy. Roztrhalo ho na kusy. Zásah zničil aj časť nášho domu.“ Výskumný tím Amnesty International našiel vo vedľajšom dome vojenské vybavenie a uniformy.
Pri opakovaných ruských útokoch na sídlisko v meste Lysyčansk na Donbase zahynul najmenej jeden starší muž. Mykola, ktorý býva v jednom zo zasiahnutých obytných blokov, povedal Amnesty International: „Nechápem, prečo naša armáda strieľa priamo z miest, a nie z terénu za mestom.“ Ďalší obyvateľ, 50-ročný muž, povedal: „Na našom sídlisku jednoznačne prebieha vojenská aktivita. Keď sa odtiaľto spustí paľba, vzápätí počujeme aj prichádzajúcu paľbu.“ Výskumníci Amnesty International videli, ako vojaci využívajú bytový dom, v ktorom prišiel o život spomínaný starší muž a ktorý je vzdialený približne 20 metrov od vchodu do podzemného krytu civilnej ochrany.
V inom meste na Donbase použili ruské sily 6. mája kazetovú muníciu nad štvrťou prevažne jednopodlažných a dvojpodlažných domov, z ktorej operovalo ukrajinské delostrelectvo. Šrapnely poškodili múry domu, v ktorom žije 70-ročná Anna so svojím synom a 95-ročnou matkou. Anna povedala: „Šrapnely vleteli dnu cez dvere. Bola som vtedy vnútri. Ukrajinské delostrelectvo sa nachádzalo blízko môjho poľa, ktoré mám za domom… Hneď za poľom boli vojaci, videla som ich tam prichádzať a odchádzať od začiatku vojny. Moja matka je… ochrnutá, takže som nemohla utiecť.“
Začiatkom júla bol zranený jeden poľnohospodár pri zásahu ruskej rakety do poľnohospodárskeho skladu v Mykolajivskej oblasti. Niekoľko hodín po zásahu boli výskumníci Amnesty International na mieste svedkami prítomnosti ukrajinského vojenského personálu a vozidiel v oblasti sýpky. Ďalší svedkovia im potvrdili, že sklad využívala armáda. Priamo naproti skladu, na opačnej strane cesty, sa nachádza poľnohospodárstvo, kde žijú a pracujú civilisti a civilistky.
Počas skúmania škôd na obytných a priľahlých verejných budovách v Charkove, dedinách na Donbase a východne od Mykolajiva počuli výskumníci Amnesty International paľbu vychádzajúcu z blízkych pozícií ukrajinskej armády.
V meste Bachmut viacerí obyvatelia povedali Amnesty International, že ukrajinská armáda využíva budovu vzdialenú sotva 20 metrov od výškovej obytnej budovy. 18. mája ruská raketa zasiahla čelo budovy, pričom čiastočne zničila päť bytov a poškodila aj okolité domy. Obyvateľka Kateryna, ktorá zásah prežila, povedala: „Nechápala som, čo sa deje. Domácnosť plná prachu, rozbité okná… Zostala som tu kvôli svojej matke. Nechcela odísť, má zdravotné problémy.“
Traja ďalší obyvatelia povedali Amnesty International, že pred tým, ako ich dom zasiahla ruská raketa, ukrajinské sily využívali budovu na opačnej strane ulice a pred ďalším domom, ktorý bol poškodený pri zásahu raketou, parkovali dve vojenské nákladné vozidlá. Výskumný tím Amnesty International našiel v uvedenej budove a pred ňou viaceré známky vojenskej prítomnosti vrátane čiernych plastových fólií na oknách, vriec s pieskom, ako aj nové traumatologické vybavenie prvej pomoci vyrobené v USA.
„Pri rozhodovaní o tom, čo robí armáda, nemáme žiadne slovo, ale platíme za to,“ povedal Amnesty International obyvateľ, ktorého dom bol tiež poškodený pri zásahu.
Vojenské základne v nemocniciach
Výskumníci Amnesty International sa stali svedkami toho, ako ukrajinská armáda na piatich miestach využívala nemocnice de facto ako svoje základne. Z toho v dvoch mestách sa v okolí nemocníc zdržiavali desiatky vojakov, využívali ich budovy na oddych a ako jedáleň. V ďalšom meste mali vojaci v blízkosti nemocnice stanovište, z ktorého strieľali.
Ruský letecký útok 28. apríla zranil dve osoby zamestnané v medicínskom laboratóriu na predmestí Charkova po tom, ako si v rovnakom objekte zriadili základňu ukrajinské jednotky.
Využívanie nemocníc na vojenské účely je jasným porušením medzinárodného humanitárneho práva.
Vojenské základne v školách
V mestách a dedinách na Donbase a v Mykolajivskej oblasti sa zriaďovanie základní v budovách škôl ukázalo ako bežná prax ukrajinskej armády. Vyučovanie bolo síce hneď od začiatku invázie pozastavené a školy sa pre žiactvo a študentstvo uzavreli, ale vo väčšine prípadov sa budovy škôl nachádzajú priamo v obytných štvrtiach, v blízkosti bytových domov.
Z celkového počtu 29 navštívených škôl Amnesty International až v 22 našla buď priamo vojakov, ktorí využívali ich priestory, alebo dôkazy o ich súčasnej či predchádzajúcej prítomnosti, ako napríklad uniformy, vyradenú muníciu, armádne potravinové balíčky a vojenské vozidlá.
Ruská armáda zasiahla mnohé zo škôl využívaných ukrajinskými silami. Najmenej v troch mestách sa po ruskom bombardovaní škôl ukrajinskí vojaci presunuli do iných škôl v okolí, čím vystavili riziku podobných útokov civilné obyvateľstvo v ďalších obytných štvrtiach.
V meste východne od Odesy sa výskumníci Amnesty International stali svedkami toho, že ukrajinskí vojaci často využívajú civilné oblasti na prespávanie aj sústreďovanie svojej techniky. Všimli si napríklad stanovištia obrnených vozidiel pod stromami v čisto obytných štvrtiach či armádne využívanie dvoch škôl na husto obývaných sídliskách. Pri ruských zásahoch v blízkosti škôl bolo od apríla do konca júna zabitých alebo zranených niekoľko civilistov a civilistiek vrátane dieťaťa a staršej ženy, ktoré zahynuli 28. júna, keď ich dom trafila ruská raketa.
V Bachmute 21. mája ruská raketa zasiahla budovu univerzity, ktorú v tom čase využívali ukrajinské sily ako svoju základňu. Pri útoku údajne zahynulo sedem vojakov a bola pri ňom poškodená výšková obytná budova susediaca s univerzitou, ako aj ďalšie civilné domy vzdialené približne 50 metrov. Výskumný tím Amnesty International našiel na nádvorí zbombardovanej univerzitnej budovy zvyšky vojenského vozidla.
Medzinárodné humanitárne právo výslovne nezakazuje stranám ozbrojených konfliktov, aby si zriaďovali stanovištia v školách, v ktorých neprebieha vyučovanie. Ukladá im však povinnosť vyhýbať sa využívaniu škôl, ktoré sa nachádzajú v blízkosti obývaných rodinných a bytových domov, aby nevystavovali ich civilné obyvateľstvo nebezpečenstvu. Pokiaľ existuje naliehavá vojenská potreba, aby to urobili, mali by civilistov a civilistky varovať a v prípade potreby im pomôcť s evakuáciou. Zdá sa, že v prípadoch, ktoré skúmala Amnesty International, ukrajinské vojenské sily nekonali v súlade s týmito zásadami.
Ozbrojené konflikty vážne obmedzujú právo detí na vzdelanie. Využívanie škôl na vojenské účely môže viesť k ich zničeniu, následkom čoho deti prichádzajú o možnosť uplatňovať si toto právo ešte aj po skončení vojny. Ukrajina je jednou zo 114 krajín, ktoré sa pripojili k Deklarácii o bezpečných školách, dohode o ochrane vzdelávania počas ozbrojeného konfliktu, v ktorej je stanovené, že strany ozbrojeného konfliktu môžu využívať opustené alebo evakuované školy len v takých prípadoch, keď nemajú žiadnu inú možnosť.
Ruské útoky nerozlišujúce civilné objekty a vojenské ciele
Amnesty International zdokumentovala v uplynulých mesiacoch mnohé útoky, pri ktorých ruská armáda použila nepresné zbrane, ako sú výbušné zariadenia so širokým rozptylom pri zásahu vrátane kazetovej munície (väčšina krajín sveta jej používanie zakazuje, Rusko ani Ukrajina však k Dohovoru o kazetovej munícii dodnes nepristúpili). Pri iných boli použité riadené strely s rôznou úrovňou presnosti, v niektorých prípadoch také, ktoré je možné zacieliť na konkrétne objekty.
Ukrajinská prax umiestňovania vojenských cieľov v obývaných oblastiach nijako neospravedlňuje nerozlišujúce ruské útoky. Všetky strany ozbrojeného konfliktu musia vždy rozlišovať medzi vojenskými cieľmi a civilnými objektmi a prijať všetky dostupné preventívne opatrenia vrátane voľby zbraní, aby minimalizovali civilné straty a škody. Nerozlišujúce útoky, ktoré zabijú alebo zrania civilistov a civilistky či poškodia alebo zničia civilné objekty, sú vojnovými zločinmi.
„Ukrajinská vláda by mala okamžite zabezpečiť rozmiestnenie svojich ozbrojených síl mimo obývaných oblastí, respektíve evakuáciu civilného obyvateľstva z miest, na ktorých operuje jej armáda. Nemocnice by vôbec nemali byť využívané na vedenie vojny; školy alebo civilné obytné domy len v krajnom prípade, keď ozbrojeným silám neostáva žiadna iná možnosť,“ zdôraznila Agnès Callamard.
Amnesty International kontaktovala ukrajinské ministerstvo obrany s výsledkami svojho výskumu 29. júla 2022. Do zverejnenia tejto správy ministerstvo neposkytlo žiadnu reakciu.