Počas prvých ôsmich mesiacov roku 2015 sa pokúsilo nájsť bezpečné útočisko, či lepší život v EÚ viac ako 350 tisíc osôb. Viac ako 244 tisíc z nich dorazilo na grécke ostrovy, pričom takmer 90 percent týchto zúfalých ľudí pochádza z vojnou zmietanej Sýrie, Afganistanu a Iraku. Tento masívny prílev utečencov a utečenkýň je výsledkom najhoršej utečeneskej krízy od konca druhej svetovej vojny – globálne je utečencami okolo 19.5 milóna ľudí, pričom 80 percent z nich sa momentálne nachádza v rozvojových krajinách. Európski lídri sa však namiesto prijatia primeraného počtu utečencov a utečenkýň sústreďujú na kontrolu hraníc, budovanie múrov a oplotení a poukazovanie na susedné krajiny, ktoré by mali plniť úlohy ´uzatváračov hraníc´. Takmer 2800 životov vyhaslo v roku 2015 v snahe dosiahnuť európske brehy- a i keď sa títo zúfalí ľudia dostanú do Európy, ich údel sa ani zďaleka nekončí, ako sa o tom presvedčila Amnesty International v Grécku, Maďarsku a v ostatných krajinách. Toto musí skončiť. Ucelená a premyslená reakcia a okamžitá náprava zlyhávajúceho azylového systému EÚ je bezpodmienečne nutná. A tak Amnesty International vyzýva európskych lídrov:
1. Predchádzať zbytočnej strate ďalších životov.
Lídri by mali poskytnúť viac bezpečných a legálnych ciest pre utečencov a utečenkyne, a to cez výrazný nárast dostupných oblastí, v ktorých sa utečenci môžu usadiť, humanitárnych vstupov, víz a rodinných zjednotení. Toto všetko by zredukovalo počet ľudí na úteku, ktorí podnikajú nebezpečné cesty, taktiež by to prinieslo zníženie tlaku na štáty, ktoré sa nachádzajú na vonkajšej hranici EÚ, zabezpečilo by to taktiež spravodlivé prerozdelenie utečencov a utečenkýň globálne a medzi členskými štátmi EÚ a zamedzilo činnosti prevádzačov. Amnesty International odhaduje, že 1.38 milióna humanitárnych a novousadlíckych miest bude potrebných počas nasledujúcich rokov, toto číslo sa odvíja od posledných odhadov UNHCR, ktoré hovoria o 1.15 milióne utečencov a utečenkýň, ktorí v súčasnosti hľadajú nové útočisko a je vysoko pravdepodobné, že toto číslo ešte vzrastie. Členské štáty EÚ, ktoré sú súčasťou tohto bohatého spoločenstva, môžu a teda by aj mali ponúknuť aspoň 300 tisíc humanitárnych miest a útočísk pre zraniteľné osoby pochádzajúce z krajín mimo EÚ, a to počas nasledujúcich dvoch rokov. Toto by malo prebehnúť prostredníctvom národných programov a programov na úrovni EÚ.
2. Utečencom a utečenkyniam prichádzajúcim na vonkajšie hranice s EÚ by mal byť umožnený prístup cez súš, čím by sa zredukovala potreba nebezpečnej cesty po mori.
Tým, ktorí hľadajú azyl, by mal byť umožnený vstup cez oficiálne hraničné prechody bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú oficiálne cestovné doklady. Krajiny, ktoré tvoria vonkajšiu hranicu EÚ by mali mať dostatok vhodne umiestnených a bezpečných hraničných prechodov otvorených pre utečencov a utečenkyne.
3. Zmierniť tlak, ktorý je vyvíjaný na štáty tvoriace vonkajšie hranice EÚ podporou a participáciou na programe prerozdelenia utečencov a utečenkýň.
Návrh na prerozdelenie utečencov a utečenkýň by mal nadobudnúť účinnosť okamžite (ako dočasné opatrenie). Čo sa týka trvalého riešenia, do života by mali byť uvedené opatrenia, ktoré sú predmetom tejto agendy, vrátane bezpečnejších a legálnych ciest do EÚ, spoločného azylového systému, rovnakých práv a nárokov v celej EÚ vrátane slobody pohybu utečencov a utečenkýň. Schéma prerozdelenia utečencov a utečenkýň musí zohľadňovať potreby a vôľu týchto ľudí a prihliadať sa musí aj na rodinné väzby.
4. Zastaviť porušovanie ľudských práv na externých hraniciach EÚ násilným vytláčaním, neadekvátnym zaobchádzaním, excesívnym a neodvôvodneným použitím sily prostredníctvom poskytnutia efektívnych nástrojov pre obete.
Členské štáty musia zaistiť promptné, nezávislé a dôkladné vyšetrovanie vo vzťahu k obvineniam z porušovania ľudských práv a potrestať osoby zodpovedné za tieto činy. Európska komisia, ako strážkyňa zmlúv, by mala iniciovať konanie vo vzťahu k porušeniu európskeho acquis.
5. Výrazne posilniť finančnú, technickú a operačnú pomoc štátom tvoriacim vonkajšiu hranicu EÚ pri prijímaní azylantov a azylantiek a pri vybavovaní ich žiadostí.
Vnútroštátne orgány ako aj orgány na úrovni EÚ s azylovou, migračnou a občianskou agendou by mali byť okamžite zmobilizované vo vzťahu k vstupu a vybavovania žiadostí o azyl v kľúčových hraničných prechodoch. Rozvoj akýchkoľvek ´hotspotov´ v krajinách tvoriacich vonkajšiu hranicu EÚ, ako bolo navrhnuté v Európskej agende o migrácii, by sa mal sústrediť na efektívnu individuálnu azylovú procedúru a poskytnutie adekvátnych podmienok pri prijímaní azylantov a azylantiek. Poskytnutie práv utečencom pri ich príchode pomôže redukovať ich nepravidelné pohyby v rámci EÚ.
6. Umožniť utečencom voľný pohyb v rámci EÚ.
Prehodnotenie legislatívy EU limitujúcej slobodu pohybu azylantov a azylantiek, ktorých žiadosť o azyl bola úspešná v EÚ, vrátane prehodnotenia smernice o dlhodobom pobyte a založenie systému vzájomného uznania pozitívnych rozhodnutí týkajúcich sa medzinárodnej ochrany. Toto opatrenie by pomohlo predísť nepravidelným sekundárnym prílevom utečencov a utečenkýň v rámci EÚ, uľahčilo by to znovujednotenie rodín, zvýšilo predpoklady na integráciu a zmiernilo dlhodobý tlak na krajiny tvoriace vonkajšiu hranicu EÚ.
7. Garantovať vynútenie prijímacích a procesných štandardov v Európe.
Európska komisia by mala vynucovať dodržiavanie európskeho azylového acquis vo vzťahu k vybavovaniu žiadostí o azyl a vo vzťahu k prijímaniu azylantov a azylantiek členskými štátmi EÚ a zabezpečiť súlad s medzinárodným ľudským právom. Sekundárne nepravidelné prílevy v rámci EÚ môžu byť odstránené len v prípade vzniku uniformného azylového systému, ktorý zabezpečí rovnaké štandardy v rámci EÚ vo vzťahu k prijímaniu utečencov a utečenkýň, azylovej procedúre a k ich integrácii.
8. Neuplatňovať princíp ´bezpečných krajín pôvodu´: rozhodnutie o statuse utečenca je proces založený na individuálnych okolnostiach, a nie na krajine pôvodu, ktorá je označená ako ´bezpečná´.
Aplikácia konceptu ´bezpečnej krajiny pôvodu´ fundamentálne podkopáva prístup azylantov a azylantiek k spravodlivej a účinnej azylovej procedúre, a veľmi často je jej výsledkom neprimerane vysoké dôkazné bremeno na strane osôb, ktorých krajiny pôvodu sa pokladajú za bezpečné. Tento postup môže celým skupinám zabrániť v získaní statusu utečenca/utečenkyne a vyústiť do ich návratu, resp. vyhostenia (refoulment). V tomto prípade by išlo o diskrimináciu azylantov na základe ich národnosti v rozpore s článkom 3 Dohovoru o právnom postavení utečencov (Ženevský dohovor).
9. Udržiavať záchranárov v pohotovosti pozdĺž hlavných migračných kanálov do EÚ, pričom ich počet by mal byť úmerný s predvídateľnými trendmi utečeneckých vĺn.
Tak dlho ako tieto masívne prílevy utečencov v Stredozemí trvajú, Amnesty International vyzýva európskych lídrov na udržiavanie súčasnej úrovne nasadenia námorných a vzdušných kapacít blízko líbyjských vôd za účelom poskytnutia promptnej pomoci utečencom a utečenkyniam, migrantom a migrantkám na mori. Akákoľvek operácia na zmocnenie sa, či zničenie pašeráckych plavidiel by nemala zabrániť záchranárom v hliadkovaní na mori za účelom pomoci ľuďom v núdzi. Európski lídri by sa mali uistiť, že zachránení sa dostanú do bezpečia a budú mať prístup k efektívnemu azylovému systému s možnosťou udelenia medzinárodnej ochrany.
10. Podporiť krajiny tranzitu v rozvoji azylových a imigračných práv.
Dohody o spolupráci v oblasti migrácie s tretími krajinami by sa mali sústrediť na práva potreby utečencov a utečenkýň, migrantov a migrantiek za účelom zvýšenia medzinárodnej ochrany v prípadoch, kedy je to potrebné.
11. Zlepšiť humanitárnu pomoc vo vzťahu k utečeneckej kríze mimo EÚ.
Humanitárna pomoc OSN poskytuje základné potraviny, prístrešok, vzdelanie a zdravotnú starostlivosť utečencom a utečenkyniam, a komunity, ktoré im poskytujú nový domov sú nedostatočne financované. António Guterres, Vysoký komisár OSN pre utečencov varoval, že svetové humanitárne spoločenstvo je ´finančne na mizine´. Nedostatok prostriedkov má vážny dosah na podmienky, v ktorých sa utečenci a utečenkyne nachádzajú na Blízkom východe, ale aj v iných krajinách.