Vraždy novinárov v Mexiku ukazujú na naliehavú potrebu posilniť mechanizmus na ich ochranu

TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL A VÝBORU NA OCHRANU NOVINÁROV
6. MARCA 2024

Amnesty International a Výbor na ochranu novinárov (CPJ) vydali spoločnú správu, v ktorej upozorňujú, že za posledných sedem rokov bolo zabitých osem novinárov, ktorí boli zaradení do Mexického mechanizmu na ochranu obrancov ľudských práv a novinárok (ďalej len „mechanizmus“). Tieto úmrtia podľa organizácií poukazujú na naliehavú potrebu posilniť a reformovať túto inštitúciu.

Správa s názvom „Nikto mi negarantuje bezpečnosť: Akútna potreba posilniť mexické politiky ochrany novinárov a novinárok“ analyzuje federálny mechanizmus vytvorený v roku 2012 na ochranu obrancov ľudských práv a novinárok v krajine, ktorí a ktoré čelia kvôli svojej práci extrémnemu riziku vyhrážok a útokov. Amnesty International už v minulosti uverejnila výskum o nedostatkoch mechanizmu pri ochrane obrancov ľudských práv. Nová správa, ktorú Amnesty vypracovala v spolupráci s CPJ, sa zaoberá slobodou tlače, sa však zameriava na činnosť mechanizmu pri ochrane novinárov a novinárok.

„Federálny mechanizmus na ochranu obrancov ľudských práv a novinárok je aj naďalej dôležitou súčasťou úsilia mexickej vlády, aby sa krajina stala bezpečnejším miestom pre novinárov a novinárky. Túto úlohu môže mechanizmus plniť len vtedy, ak bude primerane riešiť svoje vlastné nedostatky. Po rokoch nepretržitého krviprelievania a zničujúcej beztrestnosti nastal čas, aby Mexiko začalo konať. Krajina by mala ukázať, že je konečne ochotné brať svoje záväzky voči slobode tlače vážne,“ uviedol zástupca CPJ v Mexiku Jan-Albert Hootsen.

Najnebezpečnejšie miesto pre novinárov na západnej pologuli

Na základe rozsiahlej dokumentácie, ktorú CPJ zhromažďuje od roku 1992, je Mexiko pre novinárky a novinárov najnebezpečnejšou krajinou západnej pologule. Od prelomu storočí bolo podľa výskumu CPJ zabitých najmenej 141 novinárov a iných mediálnych pracovníčok. Najmenej 61 z týchto vrážd priamo súviselo s novinárskou prácou obetí. V prípade zločinov spáchaných voči novinárom a novinárkam v Mexiku je beztrestnosť normou. CPJ každoročne pripravuje globálny index beztrestnosti. Mexiko sa v indexe dlhdobo nachádza medzi 10 krajinami s najvyšším počtom nevyriešených vrážd novinárov a novinárok. Podľa zistení CPJ je Mexiko krajinou s najvyšším počtom zmiznutí novinárov a novinárok na svete. Ani jeden z týchto prípadov však neviedol k odsúdeniu a potrestaniu páchateľov.

Okrem vrážd a nútených zmiznutí čelia novinári a novinárky v Mexiku neustálym hrozbám, obťažovaniu, fyzickému a psychickému týraniu. Tomuto porušovaniu práv čelia zo strany verejných činiteľov aj od členov organizovaných zločineckých skupín. Väčšina hrozieb a útokov na novinárov a novinárky súvisí s pokračujúcim zápasom štátnych zložiek s násilnými zločineckými skupinami, militarizáciou tzv. vojny proti drogám a neschopnosťou orgánov činných v trestnom konaní zabezpečiť bezpečnosť novinárov a verejnosti v dôsledku údajnej korupcie. Samotný mechanizmus dospel k záveru, že za takmer polovicu útokov na novinárov a novinárky, ktoré zaznamenal, nesú zodpovednosť verejní činitelia.

Slabá a neúčinná ochrana

Mechanizmus na ochranu obrancov ľudských práv a novinárok vytvorila mexická federálna vláda v roku 2012. Dôvodom bol dlhoročný tlak novinárov a organizácií občianskej spoločnosti, aby vláda riešila neustále hrozby a útoky na obrankyne ľudských práv a pracovníkov médií.

Počas uplynulých 18 mesiacov Amnesty International a CPJ preskúmali fungovanie mechanizmu. Organizácie pri prieskume pracovali so širokým spektrom verejne dostupných informácií o tejto inštitúcii, ako aj dokumenty získané na základe žiadostí o slobodný prístup k informáciám. Tieto informácie im mimo iného poskytol mexický Národný inštitút na prístup k informáciám a ochranu osobných údajov. Amnesty International a CPJ tiež uskutočnili terénny výskum v štátoch Oaxaca, Quintana Roo a Tlaxcala. Dotazník, ktoré organizácie distribuovali, vyplnilo 28 novinárov a novinárok zaregistrovaných v mechanizme.

Mechanizmus by mal teoreticky hodnotiť riziká, ktorým novinári a novinárky čelia. Okrem toho im teoreticky ponúka ochranné opatrenia a koordinuje činnosť štátnych a federálnych orgánov s cieľom zmierniť riziká, ktorým čelia. V skutočnosti síce mechanizmus poskytol niektorým novinárom veľmi potrebnú ochranu, ale mnohým ďalším neposkytuje primeranú ochranu.

Do novembra 2023 (vrátane) bolo v mechanizme zaregistrovaných 469 novinárov a 182 novinárok (spolu 651 ľudí). Počet žiadostí o ochranu, ktoré mechanizmus zamietol, však v posledných rokoch prudko vzrástol. V roku 2020 mechanizmus zamietol 1 žiadosť o ochranu, v roku 2021 to bolo až 14 žiadostí, v roku 2022 mechanizmus zamietol 49 žiadostí a v prvých 11 mesiacoch roku 2023 ďalších 49 žiadostí.

Takmer všetci*ky novinári a novinárky s ktorými sa Amnesty International a CPJ rozprávali, uviedli, že aj po zaregistrovaní do mechanizmu naďalej trpeli bezpečnostnými incidentmi. Mnohí z nich opísali reakciu mechanizmu ako pomalú, byrokratickú a postrádajúcu empatiu. Mnohé novinárky sa tiež domnievali, že pracovníci mechanizmu podceňovali riziká, ktorým čelili, a nezohľadňovali úlohu, ktorú pri ich bezpečnosti zohráva ich rod.

Prípady Gustava Cabreru, Rubéna Cauicha a Alberta Jordána ilustrujú rozsah problému, ktorý sa týka stoviek ďalších

Amnesty International a CPJ vybrali tri emblematické prípady novinárov, ktoré reprezentujú zlyhanie mechanizmu voči osobám, ktoré by mal chrániť. Gustavo Sánchez Cabrera a Rubén Pat Cauich sa stali obeťami vrážd v čase, keď boli pod ochranou mechanizmu. Ich príbehy sú bolestnou pripomienkou dôsledkov nedostatočnej ochrany zo strany vládnej agentúry. Alberto Amaro Jordán požiadal mechanizmus, aby mu neodňal ochranné opatrenia, ktoré úrad už viac nepovažoval za potrebné. Jordán ponúkol svoj pohľad na boj novinárov s byrokraciou, na zlyhania mechanizmu pri adekvátnom vyhodnocovaní rizík a na šokujúci nezáujem úradov brať hrozby voči reportérom vážne.

„Zavoláte do mechanizmu telefonicky a niekedy sa vám zdá, že vás ignorujú. Myslia si, že im klamete. Zdôraznil som, že hodnotenie rizík, [ktorým čelím], obsahovalo veľa chýb. Ignorovali ma a rozhodli sa mi odňať právo na ochranku,“ uviedol Alberto Amaro Jordán.

„Naše vyšetrovanie poukazuje na to, že vraždám novinárov ako Gustavo Sánchez a Rubén Pat Cauich, sa dalo predísť, keby úrady prijali rýchlejšie a rozhodnejšie opatrenia na ich ochranu. Mexické orgány musia urobiť všetko, čo je v ich silách, aby ochránili tlač a zaručili novinárom právo na život a slobodu prejavu,“ uviedla výkonná riaditeľka Amnesty International Mexiko Edith Olivares Ferreto.

Odporúčania Amnesty International

Vyšetrovanie vykresľuje znepokojujúci obraz inštitúcie, ktorá vážne zlyhala pri napĺňaní potrieb novinárov a novinárok v krajine, kde im hrozí jedna najvyššej miery násilia na svete. Táto inštitúcia potrebuje zásadne zrevidovať svoje postupy. Osobitné obavy vyvoláva zjavný nedostatok základných ľudskoprávnych medzi jej zamestnancami. Obavy v nás vyvoláva aj výrazné zlyhanie mechanizmu pri adekvátnom hodnotení rizík, ktorým novinári čelia, zohľadňovanie rodových aspektov a chabá komunikácia s príjemcami pomoci. Vyšetrovanie tiež odhalilo rastúcu tendenciu mechanizmu odmietať, oslabovať alebo odnímať ochranné opatrenia pre novinárov a novinárky napriek jasným a aktuálnym hrozbám, ktorým aj naďalej čelia.

Amnesty International a CPJ okrem iného vyzývajú mexické orgány, aby zabezpečili riadne financovanie mechanizmu a primerané školenie personálu. Okrem toho žiadajú, aby štát preskúmal postupy hodnotenia rizík a zaviedol do protokolov mechanizmu rodové hľadisko s cieľom lepšie riešiť špecifické potreby novinárok.

Organizácie tiež vyzývajú na oveľa užšiu spoluprácu medzi mechanizmom a mexickými federálnymi a štátnymi vyšetrovacími orgánmi. Cieľom spolupráce má byť riešenie beztrestnosti a základných príčin útokov a hrozieb, ktorým novinári a novinárky čelia. Mexická vláda musí okamžite prijať opatrenia na riešenie problémov v mechanizme. To je obzvlášť naliehavé v čase, keď Mexiko vstupuje do nového volebného cyklu, ktorý by mohol ovplyvniť spôsob, akým krajina rieši závažné porušovanie ľudských práv vrátane ohrozovania slobody tlače.

Zistite viac o našej práci