V roku 2019 parlament odmietol ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulského dohovoru). Pretrvávalo znepokojenie nad rozsiahlou diskrimináciou Rómov a Rómok vo vzdelávaní a ďalších oblastiach. Naďalej chýbal kontrolný mechanizmus na nezávislé vyšetrenie obvinení z nezákonného použitia sily zo strany polície.
V marci si voliči a voličky na Slovensku po prvýkrát zvolili na prezidentský post ženu, Zuzanu Čaputovú, ktorá sa prezentovala protikorupčným programom.
Takisto v marci bol obvinený podnikateľ z objednávky vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka. Z vykonania vraždy Kuciaka a jeho snúbenice v roku 2018 bol v apríli obvinený bývalý vojak. Kuciak skúmal prípady nezrovnalostí vo verejnom obstarávaní, pričom do niektorých bol zapojený aj podnikateľ obvinený z objednania jeho vraždy. Niekoľko mesiacov pred smrťou Kuciak podal na tohto muža trestné oznámenie za vyhrážanie.
Diskriminácia Rómov a Rómok
V auguste ústavný súd priznal skupine štyroch Rómov, zastúpenej mimovládnou organizáciou Poradňa pre občianske a ľudské práva, nárok na náhradu za prieťahy vo vyšetrovaní obvinení z diskriminácie, na ktorého výsledok čakali už 13 rokov. Prvýkrát sa obrátili na súd v roku 2006, keď ich personál v dedinskom pohostinskom zariadení na východnom Slovensku odmietol obslúžiť pre ich etnický pôvod.
Polícia a bezpečnostné sily
Obvinenia z neprimeraného použitia sily zo strany polície proti rómskej komunite v Moldave nad Bodvou zostali aj po ďalšom roku nevyšetrené.
V júni verejná ochrankyňa práv kritizovala policajnú inšpekciu za to, že nevyšetrila policajný zásah v rómskej osade v Moldave nad Bodvou z júna 2013. Počas zásahu bolo zranených viac ako 30 osôb vrátane detí. Keď sa nedočkali nápravy s využitím vnútroštátnych opravných prostriedkov, podali ôsmi Rómovia žalobu na Európsky súd pre ľudské práva. Prípad zostal do konca roka neuzavretý. Verejná ochrankyňa práv vyjadrila tiež obavy z policajného vyšetrovania šiestich obetí zásahu za údajné krivé obvinenie polície z protiprávneho konania.
Právo na vzdelanie
V januári vláda aktualizovala akčné plány Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020, na roky 2019 – 2020. Jedným zo stanovených cieľov je odstraňovanie rasovej segregácie rómskych žiakov a žiačok v školskom systéme. Napriek týmto záväzkom pretrvávali obavy z rasovej diskriminácie rómskych detí v oblasti vzdelávania. Správa, ktorú vydalo ministerstvo financií, poukázala na systémové nedostatky a pretrvávajúcu diskrimináciu Rómov a Rómok v prístupe k vzdelaniu (ako aj k zamestnaniu a zdravotnej starostlivosti). Ministerstvo vyjadrilo znepokojenie nad tým, že rómske deti sa v bežných školách zvyčajne vzdelávali v oddelených triedach a viac ako polovicu žiačok a žiakov v špeciálnych školách pre deti s mentálnym znevýhodnením predstavovali deti z rómskych rodín a/alebo rodín poberajúcich sociálne dávky.
Podobné obavy vyjadrili v priebehu roka aj ďalšie orgány vrátane Európskej komisie, čo v októbri vyústilo do začatia konania proti Slovenskej republike vo veci nesplnenia si povinnosti a porušenia právnych predpisov EÚ o rovnosti. Komisia poskytla vláde dva mesiace na prijatie opatrení na riešenie systematickej diskriminácie a segregácie rómskych detí vo vzdelávaní; v opačnom prípade môže postúpiť celú záležitosť Súdnemu dvoru EÚ. V novembri Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva (CESCR) vyzval vládu, aby podnikla okamžité kroky na začleňovanie rómskych detí zo špeciálnych škôl a oddelených tried do bežného vzdelávania.
Nútená sterilizácia
V júni Poradňa pre občianske a ľudské práva vyjadrila obavy v súvislosti s pretrvávajúcou neochotou vlády prevziať zodpovednosť za nútenú sterilizáciu rómskych žien a zabezpečiť za ňu dotknutým ženám odškodnenie. Návrh verejnej ochrankyne práv z roku 2018 na prijatie osobitnej legislatívy, ktorá by ustanovila rámec pre primerané odškodnenie obetí tohto porušovania ľudských práv, sa do konca roka nepretavil do aktívnych krokov zákonodarného zboru. V novembri výbor CESCR vyzval Slovensko, aby zabezpečilo úplné, nezávislé a transparentné vyšetrenie prípadov nútenej sterilizácie rómskych žien a poskytlo nápravu všetkým jeho obetiam.
Práva žien
V marci parlament odmietol ratifikovať Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor). Mimovládne organizácie, ktoré pracujú s obeťami domáceho násilia, vyjadrili znepokojenie nad tým, že úrady stále nedokázali nájsť primeraný spôsob boja proti domácemu násiliu ani dostatočne financovať podporné služby pre ženy a ďalších ľudí, ktorí zažili domáce alebo rodovo podmienené násilie.
V parlamente pokračovali snahy o ďalšie obmedzenie prístupu k interrupciám a o ich kriminalizovanie. Počas septembra a októbra parlament odmietol štyri takéto návrhy, vrátane jedného od krajne pravicovej Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorý by skrátil lehotu na vykonanie interrupcie z 12 na 8 týždňov. V novembri, počas intenzívnej protestnej kampane organizácií a občianskych iniciatív za ľudské práva žien a po intervencii komisára Rady Európy pre ľudské práva, poslanci a poslankyne Národnej rady odmietli ďalší návrh zákona, ktorý by ženy rozhodnuté absolvovať interrupciu nútil podstúpiť ultrazvukové vyšetrenie a prevziať si snímku embrya alebo plodu.
Ľudia na úteku, žiadatelia a žiadateľky o azyl
V auguste Výbor OSN pre práva dieťaťa (CRC) zasiahol proti rozdeleniu afganskej rodiny žiadajúcej o azyl. Slovenské úrady plánovali matku so štyrmi deťmi presunúť do Holandska podľa nariadenia o transfere osôb v rámci európskeho azylového systému (Dublinské nariadenie), čím by ich oddelili od otca/manžela. Za zohľadnenie ich špecifickej rodinnej situácie sa angažovala mimovládna organizácia Liga za ľudské práva.
Mučenie a iné zlé zaobchádzanie
V júli, rok po tom, ako slovenské úrady vydali Aslana Jandieva do Ruskej federácie, bol Jandiev odsúdený na 19 rokov odňatia slobody. Dvaja z troch svedkov v jeho prípade stiahli svoje výpovede s odôvodnením, že boli vynútené mučením. Amnesty International a ďalšie organizácie vydanie Jandieva odsudzovali, nakoľko bolo v rozpore so záväzkami Slovenska vyplývajúcimi z medzinárodného práva, na základe odôvodneného podozrenia, že v prípade jeho vydania mu bude hroziť mučenie a iné zlé zaobchádzanie.