- Globálne klesol počet popráv o 31 %, ide o najnižší počet za posledné desaťročie
- V niektorých štátoch však došlo k nárastu počtu popráv, patria k nim Bielorusko, Japonsko, Singapur, Južný Sudán a USA
- V Thajsku došlo k obnoveniu trestu smrti, Srí Lanka hrozí rovnakým krokom
- Čína ostáva aj naďalej krajinou s najväčším počtom popráv, nasledujú Irán, Saudská Arábia, Vietnam a Irak
Globálne klesol počet popráv v poslednom roku takmer o tretinu, na najmenej za poslednú dekádu, píše sa vo výročnej globálnej správe Amnesty International o treste smrti za rok 2018, ktorá vychádza dnes. Štatistika sumarizuje počet popráv na celom svete s výnimkou Číny, kde sa odhadovaný počet popráv pohybuje v tisíckach, ale ich presný počet sa klasifikuje ako štátne tajomstvo.
V Iráne, kde sa pristupuje k trestu smrti veľmi často, klesol po zmenách v legislatíve o narkotikách počet popráv o závratných 50 %. V Iraku, Pakistane a Somálsku takisto došlo k významnému poklesu vykonaných popráv. V dôsledku toho klesol celosvetovo počet popráv z najmenej 993 v roku 2017 na najmenej 690 v roku 2018.
Obnovenie trestu smrti
Rok 2018 však nepriniesol iba dobré správy. Amnesty International zistila nárast popráv v Bielorusku, Japonsku, Singapure, Južnom Sudáne a USA. V Thajsku bol vykonaný prvý trest smrti od roku 2009. Prezident Srí Lanky Maithripala Sirisena vyhlásil, že plánuje obnoviť popravy po viac ako štyridsiatich rokoch, a vo februári 2019 uverejnil inzerát na obsadenie pracovných pozícií katov.
Noura Hussein, mladá žena zo Sudánu, bola odsúdená na smrť v máji 2018 za zabitie v sebaobrane pri pokuse o znásilnenie mužom, ktorý bol jej manželom v dôsledku núteného sobáša. Po celosvetovej vlne pobúrenia vrátane rozsiahlej kampane Amnesty International trest smrti pre Nouru zrušili a nahradili odňatím slobody na päť rokov.
Noura pre Amnesty International povedala: „Keď sudca vyriekol, že mi ukladá trest smrti, ostala som v absolútnom šoku. Neurobila som nič, kvôli čomu by som si zaslúžila zomrieť. Nemohla som uveriť, že existuje taká nespravodlivosť – zvlášť voči ženám. Dovtedy som sa vôbec nezamýšľala nad možnosťou, že by ma popravili. Prvé, čo mi napadlo po vypočutí rozsudku, bolo: ,ako sa asi cítia ľudia pri poprave, čorobia?‘ Pre mňa to bolo o to ťažšie, že v čase rozsudku sa ma zriekla rodina. So šokom som sa musela vysporiadať sama.”
Krajiny s najvyšším počtom popráv
Čína si udržala pozíciu krajiny s najvyšším počtom popráv. Skutočný rozsah využívania trestu smrti v Číne však ostáva nejasný, keďže tieto dáta klasifikujú ako štátne tajomstvo. Amnesty International verí, že v Číne sú každoročne odsúdené na smrť a popravené tisíce ľudí.
Vietnamské úrady po prvý raz verejne sprístupnili informácie o počte prípadov udelenia trestu smrti. Za rok 2018 pritom ohlásili najmenej 85 popráv, čím sa Vietnam zaradil do pätice krajín s najvyšším počtom vykonaných popráv: Čína (tisícky popravených ľudí), Irán (najmenej 253), Saudská Arábia (149), Vietnam (najmenej 85) a Irak (najmenej 52).
Hồ Duy Hải z Vietnamu, usvedčený za krádež a vraždu po tom, ako ho podľa vlastného tvrdenia mučením donútili k priznaniu, bol odsúdený na smrť v roku 2008. Dodnes čaká na vykonanie trestu a stres z toho vyplývajúci má katastrofálny dopad aj na celú jeho rodinu.
Jeho matka, Nguyễn Thị Loan, pre Amnesty International povedala: „Je to už jedenásť rokov, odkedy uväznili Hồ Duy Hảia. Našu rodinu to celkom zničilo. Ja už viac nedokážem znášať túto bolesť. Zraňuje ma čo len pomyslenie, ako môj syn trpí za mrežami. Chcela by som požiadať svetovú verejnosť, aby mi pomohla opäť spojiť rodinu. Ste mojou jedinou nádejou.“
Irán aj napriek značnému poklesu naďalej zostáva vykonávateľom tretiny globálne zaznamenaných popráv. Amnesty International vyjadruje znepokojenie nad prudkým nárastom počtu trestov smrti udelených v priebehu roka v niektorých krajinách. V Iraku počet rozsudkov trestu smrti stúpol na štvornásobok z najmenej 65 v roku 2017 na najmenej 271 v roku 2018. V Egypte narástol počet trestov smrti o viac ako 75 % z najmenej 402 v roku 2017 na najmenej 717 v roku 2018. Tento prudký nárast môžeme pripísať desivej bilancii egyptskej moci v udeľovaní masových trestov smrti. Vedú k nim hrubo nespravodlivé súdne procesy, často postavené na pochybnom policajnom vyšetrovaní a „priznaniach“ získaných mučením.
Globálny trend smeruje k zrušeniu trestu smrti
Štatistiky o roku 2018 ukazujú, že trest smrti je na ústupe a štáty na celom svete podnikajú efektívne kroky smerom k ukončeniu tohto krutého a neľudského trestania. Počas Valného zhromaždenia OSN v decembri 2018 hlasovalo 121 štátov – viac ako kedykoľvek predtým – v prospech celosvetového moratória na trest smrti. Proti moratóriu hlasovalo iba 35 štátov. Na konci roka 2018 bolo 106 krajín, ktoré legislatívne zrušili trest smrti za všetky zločiny a spolu 142 krajín, ktoré zrušili trest smrti legislatívne alebo v praxi.
Správu Amnesty International o treste smrti v roku 2018 v anglickom jazyku si môžete prečítať TU